reklama

Hyperaktivita

noemi , 06. 02. 2008 - 17:06

reklama

Ahojte,zdravím všetky.V prvom rade sa vám chcem všetkým veľmi poďakovať (flower) (flower) (flower) za pomoc pri riešení problému ´´Ako ďalej´´.Riešenie sa našlo;ideme s manželom kupovať dom takže to tu už nejako vydržím.Ďalší odkaz mám pre Kamku:tvoje vylepšenie tejto stránky je SUPER!(y) (flower) Ale nastal problém druhý.Bože ja neviem,ved by sme to nejak bez tých problémov vydržali,ale stále sa niečo ukazuje.Mám malého asi 3,5 roka starého drobca.Doteraz sme to nejak nevnímali,brali sme ako realitu že je drobec hyperaktívny,no jejda tak sme trochu viacej v pohybe.:-D Ale logopedička nás upozornila,že drobec má problém so sústredením a to oveľa vačší ako deti v jeho veku.Všimla som si že je nesústredený,dlho pri ničom nevydrží ale brali sme to normálne.Problém nastáva v škôlke.Viackrát sa nám stalo,že sme prišli pre neho a on ešte nebol napapaný a sám sedel pri stole kým sa iné deti hrali.Ešte beriem.Ale naštvalo ma,že sme ho našli zase sediet samého pri stole s plastelínou lebo oklamal pani učiteľku že upratal hračky.Viem že nejaké poučenie z toho musí mať,ale mrzí ma že ho vidím samého a bojím sa že sa tým stálym separovaním od ostatných začne sám oddelovať.To oddeľovanie začína byť denodenné.Ako sa môže sám rýchlo najesť,keď má problém s vecami dookola ktoré ho rozptyľujú?Ja viem,že ked hráme pexeso,tak max. s piatimi obrázkami,dlhšie to nevydrží;tak je to so všetkými hrami a so všetkým ostatným.Býva nesústredený,zabúda,v noci desi...Máte niektorá nejaké skúsenosti čo s takýmito šidlami?Kde začať;u neurologičky,u psychologičky?Malý sa narodil predčasne,naviac pridusený a museli ho oživovať.Inak je fyzicky zdravý a nič okrem toho sústredenia a pozornosti sme nespozorovali.Alebo myslíte že je predčasné robiť ešte nejaké závery?


reklama


reklama

yaya, St, 06. 02. 2008 - 18:26

v prvom rade by ste mali ísť za detskou lekárkou, jednak pre odporúčanie, ktoré vám len ona môže dať, jednak ona vám môže odporučiť dobrú pedopsychologičku...v ústave, v ktorom pracujem k nám chodia deti na odporúčanie väčšinou pedopsychologa, my robíme testovanie detí na potvrdenie alebo vylúčenie autizmu, ale ked sa aj potvrdí, že to autista nie je, na základe výsledkov testovania vieme určiť, ako s dieťaťom treba pracovať, ako ho vzdelávať a ako ho vychovávať...pretože je nesmierne dôležité správne určiť príčinu správania a na základe toho ako a prečo sa správa sa mu môže uľahčiť život tým, že sa mu prispôsobí výchova a vzdelávanie....

Miamia, St, 06. 02. 2008 - 21:46

yaya,velmi ma zaujal tvoj prispevok,nemohla by si napisat o autizme nieco viac,lebo z filmov poznam len ten,co mi pride strsny,desivy... su aj ine lahsie formy,ake asi mozu byt prve priznaky?Je to velmi zaujimava tema,ak mozes napis,size zajta odchadzam na dva tyzdne prec,ale potesilo by ma ,precitat si o tom nieco ked sa vratim,diky

Adinka, St, 06. 02. 2008 - 18:34

Ahojki, aj naša Kika bola taká hyper .. nie príliš, ale problémy jej to robilo aj v škole. Ale pokračujeme pekne. Od mala sme robili spolu detské masáže, a učila som ju aj 5 tibeťankov. V škôlke to bolo v pohode, ale v škole už mala aj tak problémy štvrtú hodinu so sústredením. Takže som pridala ešte tento rok kranio-sakrálnu terapiu .. to je presne pre takéto detičky .. a musím poklopkať .. zaberá. (y)
(flower)
Určite aj u vás niekde budú niečo také robiť aj pre detičky, aj s nejakými cvičeniami. Držím palčeky. (blush)

mamkamarka, St, 06. 02. 2008 - 21:01

Ahoj aj my mame predcasne narodene dieta, teraz ma 1,5 roka a tiez je hyperaktivny. Neviem co ma snim este caka, ale verim ze to bude lepsie. Takze poradit ti neporadim len som chcela aby si vedela ze nie si sama...

klodik, St, 06. 02. 2008 - 21:56

No nie som odborník na túto problematiku, ale ak máš predčasne narodené dieťatko a je hyperaktívne tak môže ísť o ĽMD- ľahká mozgová dysfunkcia a v tom ti najlepšie pomôže odborník- psychológ.Dozviete sa ako so svojím dieťatkom pracovať a tiež môžete požadovať primeraný prístup od pedagógov v škôlke či neskôr v škole. Je dobré o tom vedieť čo najviac- keď je rodič dostatočne informovaný je to lepšie lebo takto v prístupe k svojmu dieťatku len tápete a tápať budú učitelia v škôlke a neskôr v škole.Držím palčeky.(heart) (heart) (heart)

simplemente maria, St, 06. 02. 2008 - 23:33

Noemi, aj ja mám doma takého "šintíra". Už má 8 rokov a stále mu šije v zadku. Je teraz druhák, preto že som ho nechala ešte rok v škôlke. Učiteľky neboli síce nadšené, ale radšej nech poskakuje v škôlke a nie v škole. V prvej triede nosil domov poznámku za poznámkou, tak mi to už nedalo a šla som za psychologičkou (aj keď je moja mama je psychológ-súkromný, tak som potrebovala nezávislý pohľad). Šli sme za doktorkou, ktorá robí posudky pre školu, kde chodia mimoriadne nadané deti - zistila že má vysoké IQ a tak sme hneď ďalší týždeň šli na skúšobný pobyt do tej špeciálnej školy - ostal tam a je veľmi spokojný aj keď aj medzi nimi sú hyperaktívne deti, už sa na neho pozerajú inak.

Čo by sa dalo urobiť je ísť za psychológom ako spomínali dievčatá (za neurológom-no neviem) aby si si bola naistom či je tam naozaj nejaký postih - nie je to žiadna tragédia(sun) .
Čo mne pomohlo je nedávať im veľa sladkostí (biely cukor, med je niečo iné) veľmi im to dráždi CNS a keď sa cukor začne meniť na energiu, nevedia čo s ňou. Tiež by mali veľa piť - nie sladené vody, ale najlepšie čistú vodu alebo bylinkové čajíky - striedať ich (do 17:00 -18:00) -posilňuje to obličky. Ako písala Adinka, masáže sú geniálne. Dalo by sa možno pozrieť aj na GPZ (geopatogénne zóny v byte - v detskej) a ešte kde čo, ale ono sa to potom začne samo nejak odvíjať a človek stretne tých správnych ľudí, ktorí ho nasmerujú ďalej.

Je veľa príčin, prečo je dieťa také rozbehané, ale v súčasnej dobe je takýchto detí tak veľa, že by si na to učiteľky už mohli aj zvyknúť....

Možno si viacerí všimli, že deti sú teraz nejaké iné, sú veľmi múdre, pozerajú hlavne Spektrum a Discovery o počítačoch ani nehovorím. Ja osm tiež bola z toho môjho nervózna (nehovorím, že už vôbec nie som- občas potrebujem Persen:-O ), ale pomohlo mi, keď som si prečítala o Indigových deťoch - na internete je toho veľa, ale aspoň nejaká stránka http://www.indigoporadna.unas.cz/. Ako keby písali o tom mojom...:-)
Skús prečítať(flower) (sun)

elin, Št, 07. 02. 2008 - 14:36

... a ako doplnková terapia dobre zaberá aj doplnenie minerálov a stopových prvkov v organickej forme, napr. čerstvé chlorofylové šťavy, či kúpeľ so soľou z Mŕtveho mora...
...a pri problémoch s koncentráciou je dobre prekontrolovať držanie tela, Dornova metóda je na to zatiaľ to najlepšie, čo poznám...

henka, Št, 07. 02. 2008 - 17:08

elin, ty mas ake velke detičky? a mas take super postrehy aj v inych diskuskach, ake mas vzdelanie? nejake pedagogicke? zvedava som viem (giggle)

elin, Št, 07. 02. 2008 - 18:31

Ďakujem (blush) , Henka,
moje deti si ma vychovávajú už 18 (dcéra) a skoro 20 (syn) rokov. Takže pomaly, ale iste sa stávam dospelou...(giggle)
Vzdelanie nemám skoro žiadne, pred viac ako štvrť storočím som skončila gympel a potom už len sem tam nejaký kurz a zopár kníh (nie viac než 5 mesačne)... a 20 rokov manželstva a bývanie u svokry - to ma asi naučilo najviac...(giggle)
... takže ako vidíš, nič moc...:-D

elin, Št, 07. 02. 2008 - 18:34

... ale máš skvelý postreh, psychológia, psychiatria, pedagogika a vôbec všetko o človeku ma zaujímalo odmala...

yaya, Št, 07. 02. 2008 - 18:38

autizmus je charakteristický triádou poškodení a to v týchto troch oblastiach: 1. komunikácia- to znamená, že autista väčšinou nevie rozprávať, alebo typické a charakteristické pre autizmus je opakovať frázy, alebo krátke vety (echolálie)...väčšinou ich hovorí vtedy, ked nerozumie otázke...príklad komunikácie s autistom: ako sa máš? odpovie bud "ako sa máš?"(echolália), alebo odpovie "Samko sa má dobre"..pretože autista seba považuje za ono...nevie a nepoužíva 1. osobu jednotného čísla teda "ja"...2. sociálna interakcia- nevytvára vzťahy, nehrá sa s deťmi, ale vedľa nich, nehrá sa s autíčkom, ale s kolieskom na autíčku, nevytvára si citové väzby s rodičom...to je najčastejší príznak, alebo najskôr rozpoznateľní, autista sám od seba nepríde a nepohladká, nepotrebuje sa túliť, maznať,neplače, ak mama alebo otec opúšťajú miestnosť...3. nenapodobnuje- nevie si zobrať paličku a miešať vo vedierku "akože" polievku, nezoberie napr. lak na vlasy a nedá si ho k uchu akože "halooo", akože telefonujem...pre autistu je veľmi dôležité vidieť čo budem robiť TEACCH program- znamená, že autista má vytvorenú akúsi procesku, na ktorej má od hora dole popriliepané kartičky, príklad...jesť, WC, kresliť, umyť ruky, písať....podľa tohto harmonogramu vidí a vie, čo bude nasledovať...u nás majú autisti takto spracovaný a vizuálne zobrazený celý osem hodinový den...ale, u nás je veľmi málo čistých autistov, väčšina a aj my tak máme je spojená s mentálnou retardáciou, takže niektoré prejavy sú skreslené, alebo doplnené o dalšie prejavy....autista nemá rád zmeny, nemá rád nové miestnosti, nových ľudí....príklad...mama kojila dieťatko väčšinou ked prišla z pôrodnice v červenom tričku....po čase však tričko dala prať..dieťa plakalo, nechcelo jesť...až časom sa prišlo na to, že sa ukľudnilo pri červenom tričku...dalej, starý otec chodil na návštevu autistického vnuka, vždy ked odchádzal, vnuk mu kýval, starý otec odchádzal v zelenej škodovke a zahol doľava..ak starý otec náhodou, musel ísť doprava, vnuk mu nezakýval, pretože prenho je starý otec ten, čo zelenou škodovkou zahne dolava...mama chodievala som svojím synom na plaváren a veci si balili do bielej igelitky...raz ju musel zastúpiť otec, zbalil veci a šli...ešte na schodoch dostal syn záchvat, tak sa museli vrátiť...ked otec zavolal mame, všetko pochopila..ich autistický syn chodí na plaváren, alebo si spája plaváren len s bielou igelitovou taškou....neviem, čo ešte je toho hrozne veľa...viem, že autisti pôsobia dosť desivo pre toho, kto ich nepozná...sú zvláštny, mávajú zvláštne prejavy, záchvaty zúrivosti...lebo im nerozumieme...normálne deti sa potrebujú hrať, a autisti pracovať....kresliť, modelovať, strihať, skladať, v skladaní puzzle bývajú geniálny, pozrú sa na obrázok a postavia...nevedia tráviť voľný čas, len tak sedieť a....musia niečo neustále robiť, fixujú sa na rôzne predmety, veci...autista má uložené krabice s ktorými pracuje vždy! z ľava doprava...alebo zhora dole...chodí vždy! len jednou trasou...kocky ukladá vždy! doradu, nevytvára očný kontakt, proste sa nepozrie do očí, ak potrebuje pomoc, nepovie to, ale vezme ruku dospelého a nasmeruje ju tam, kam potrebuje...nepoprosí o niečo, ale vezme ruku dospelého a dotiahne ju k tomu predmetu, ktorý potrebuje....ak niečo ukladá, má to presné, ale presné ! línie...ak autistovi nakrájaš chleba na kocky a nájdu sa nerovnaké, tie zahodí....

elin, Pi, 08. 02. 2008 - 09:57

... a je to vlastne nielen o výchove, ale o medziľudských vzťahoch tak vôbec...

yaya, Pi, 08. 02. 2008 - 17:14

poznám, samozrejme, ale moc sa k nej nechcem vyjadrovať....nie čo sa týka zdravých detí, tie nemyslím, myslím.... čo sa týka autistov, tam je to dosť sporné, pretože autizmus je psychická vývinová porucha, ktorá vzniká v prenatálnom období....teda je nevyliečiteľná...je celoživotná...na druhej strane, keby som bola mama autistu...tak by som sa chytala aj poslednej nádeje...aj son- rise

elin, Pi, 08. 02. 2008 - 17:33

... no, o tom co je a co nie je nevyliecitelne, sa asi da dost diskutovat, inak to vidi odbornik s klasickym vzdelanim a inak clovek, ktoreho sa to dotyka a skusa alternativy... a aj vdaka tomu existuju "zazracne uzdravenia"...

yaya, Pi, 08. 02. 2008 - 17:52

možno poznám kopec autistov, ale ani jedného, ktorý by sa uzdravil...nehovorím o začlenení do spoločnosti...ale úplne vyliečených autistov nepoznám...a ani som o nich nepočula....dívam sa na to realisticky, pretože som sa o tom učila, študovala...a ako som už napísala, keby som bola mama autistu...tak verím na son- rise....verím na zázrak...keby...

heder (bez overenia), Po, 11. 02. 2008 - 10:13

Ahoj noemi,máš šťastie na logopedičku,ktorá ťa ne tento problém upozornila. Určite si pohovor s učiteľkami v MŠ,aj keď to možmo nedude príjemné. Ak sú to osôbky spriaznené s detskou dušou,tak ti určite poradia ako ďalej. Neposedné,nepokojné dieťa vysáva energiu z celej rodiny. Nič nepotrebuješ viac ako podporu svojich najbližších. Poznámky typu máš zlé nevychované dieťa,riadne ho vytrep a bude pokoj, veľmi bolia a rozhodne nie sú namieste.Drž sa.

robinson, Po, 11. 02. 2008 - 10:33

Pedagogickí pracovníci v MŠ ani na ZŠ, bohužiaľ, o tom, že existuje niečo ako ĽMD, takmer vôbec netušia. Ja by som sa na ich pomoc určite nespoliehal... Treba zájsť poradiť sa s detským psychológom, aby stanovil diagnózu. Ďalší postup si už noemi môže vybrať podľa toho, čo je jej pohľadu na svet najbližšie... Ale ak sa skutočne jedná o ĽMD, je čas dosť dôležitý...

klodik, Po, 11. 02. 2008 - 12:42

tiež by som sa nespoliehala na pomoc pedagógov v MŠ a ani neskôr v ZŠ- nemajú o tejto problematike vedomosti.Pomoc týchto pedagógov môže nasledovať až po konzultácií u odborníka a ten následne určí ako s dieťaťom pracovať.

Inche, Po, 23. 06. 2008 - 01:02

Milé maminy s hyperaktívnymi detičkami, po prečítaní tejto diskusie mi nedá a musím sa ozvať aj ja :) Neviem či ste počuli alebo čítali niečo na tému Indigové deti..ak nie, skúste niečo nájsť, je toho na internete veľmi veľa a možno nájdete odpovede na to, prečo sa Vaše detičky nevedia sústrediť, prečo sa stále na niečo pýtajú, prečo nie sú ako deti od susedov, prečo Vám spôsobujú neskutočné nervy...buďte rady..také deti sú dar, len o tom ešte neviete :-) V snahe pomôcť dieťatku aj sebe sa obraciate na lekárov a psychológov... neodsudzujem to, niekedy je to pre človeka možno jediná cesta ale u takýchto odborníkov sa mnohokrát ocitnú aj detičky čo tam nemajú čo robiť. Lekári pre ne vymýšľajú rôzne terapeutické postupy, niekedy aj naordinujú lieky na skľudnenie a ono stačí ich len nekonečne ľúbiť, počúvať a s obrovskou trpezlivosťou sa im venovať a najmä snažiť sa ich pochopiť...je to trocha ťažké, lebo na Slovensku nie sú asi ešte žiadne oficiálne inštitúcie, ktoré by sa venovali tejto problematike(neproblematike), ale ak chcete a na Vašich deťoch Vám záleží dá sa veľa urobiť...Odporúčam napr. knihu Carolina Hehenkamp - Indigové deti - praktický rádce. Prajem veľa úspechov Vám aj Vašim detičkám(sun)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama