hyperaktívny syn

Elka, u nás je povinná školská dochádzka, nik tvojho syna teda nemôže vyradiť zo školy.

ahoj elka, už minulý rok som písala jeden článok na rodinke, chcela som ti ho preposlať, ale načo, vieš sama aké náročné je mať takéto živé dieťatko..
posielam ti ale odkaz na dobrú stránku / mojej kamoške tiež pomohla, keď im malý samko rozhrýzol, rozskákal, rozbil a rozkričal...ich manželstvo.,ten jej M -to podobne ako u vás- s takým náročným členom rodiny proste nezvládol /

WWW.PREDYS.SZM.SK

držím vám palce a nech sa malému v škole darí...

no, ked je prvak, tak si ho mozno mala este o rok odlozit - alebo si to uz urobila? niekedy ten rok velmi pomoze.

mala som hyperaktivnu dceru,mam ju od 4 rokov,je nevlastna ,moj manzel bol vdovec s dcerou a ja vdova s dvomi detmi,vzali sme sa a za rok sa nam narodili dvojcata,
nevlastna dcera bola taka ziva,neposlochala,zo skolky mi ju vyhodili,lebo narusala aktivitu s detmi,psychologia, zaver,mentalna retardacia k tomu,v prvych tyzdnoch zivota prekonala zapal mozgovych blan,febrilne krce do troch rokov,dva krat nafuk hlavy,presto vsetko bola ako otrhnuta z retazi,nicila vsetko co jej doslo pod ruky,bola som zufala,uz ked prisla ku mne byvat tak s chorobamy bol pokoj,poradila som sa so vsetkymi ,lekarmi,co im presla cez ruky,kasdy mi povedal ,ona je zdrava ,len ma naruseny,trosku mozog a jednajte s nou tak ako so svojimi starsimi detmi,nastala velka az tazka drezura.
Ako sa hovori,v jednej ruke som drzala,kolac v druhej korbac.
Uz som to tu davnejsie pisala,bola odmenovana ale aj som pouzivala fizicke tresty,nedalo sa inak,venovala som sa jej viac ako tym dvojcatam,hned ako prisla ku mne som isla k logopedovy,lebo nevedala ,L,R,zle rozpravala,logoped bol napity tak som povedala ,ze ja ju naucim,vsetko som ju naucila ani raz sme unho neboli,nastupila do osobytnej skoly cestovala do druheho mesta,raz som s nou isla,chodila aj s inimi detmi,2rocniky spravila v jeden rok tak som sa jej venovala,ucitelka jej nemohla vysvetlovat,povedala ze moja mama ma to nauci.
Dnes ma 33 rokov,je invalidna,doma vseto porobi,riad umyva ,to ja navarim a ona povie ,mama uz si odpocin, ja teraz nastupujem,zehli,skratka vsetko uprace ,len nevari a hneva sa ,ze ju to neucim a ja jej nato,ale co ja budem robit potom,ved potom ma nebudete chciet a takto ma potrebujete kto by vam navaril
kolko krat mi povie ked sa nahneva,mama preco si ma netrestala viac,mozno by som bola mohla chodit do prace a ja jej nato ,keby som bola ta trestala viac tak dnes este sedim v Leopoldove a smejeme sa,
nedavno som jej povedala ze si najdem nejaku pracu ,skoro sa rozplakala,ze ona si nevie predstavit zivot aby som chodila do prace,som na dochodku.
Je to strasne,ale nam to stalo zato,aj ked ma svokra odsudzovala,moja matka plakala a prosila manzela aby mi to nedovolil tak sa spravat k nej,manzel jej povedal mama ja viem ako to tu je,dcera robi pokroky.
velmi som sa rozpisala ,ale toto je len kapka v mori.
Ja neviem dat inu radu ,len prisnost a za tu si stat a ja som vydrzala,plakala som,bola som sa vyspovedat az v Rakusku,bolo mi jej luto,myslela som na jej matku,ze ma sleduje z neba co si mysli,ale nemohla som povolit ,lebo bola suca na ustav...