Kotrmelce

Ahoj Konvalinka,
aj moji sarkani robili zozaciatku kotule dost nesikovne a nijako im to neublizilo a zacinali tiez zhruba trojrocni...
Co sa tyka bicykolovania bez koliesok, tak to sme sa naucili dost neskoro mali uz skoro pat rokov...nejako im to neslo...
Korcile dostali ked mali sedem a vtedy sme aj zacali korculovat, plavat som ich ucila od malicka kazde leto, neskor mali v skole kurz ale myslim si ze dieta sa plavat nauci dost rychlo, aj ked do nejakeho veku bez rukavnikov by som ich do vody nepustila, dnes uz su velki tak nemam strach ale take male telicko si s vacsou vlnou(napriklad ak skoci niekto z boku do bazena) neporadi ani ked vie plavat...
Staci takato odpoved?

ahoj....mne maly sa naucil chodit ked mal 8 mesiacov, robil kotrmelce dopredu tiez okolo 3 rokov a nic mu nieje, neboj nic sa mu nestane
Bez pomocnych koliecok sa bicykluje od 3,5 roka, plavat sa naucil ako 3-rocny (my sme ho naucili)a korculuje sa od 4,5 roka....
teraz mam 11 mesacneho a vidim, ze to bude taky isty certik...:))

konvalinka,
si starostliva mama .
Moje deti robievali kotrmelce aj v skolke, myslim, ze keby to nebolo vhodne, tak by sa to v skolke nepraktizovalo.
Moja dcera chodila od 5 rokov do tanecnej, tam robili kotule, premety, mlynske kola a kadeco ine. Je vdaka tomu uzasne ohybna, len jej to prospelo.
Bicykel - dcera asi od 5 rokov bez pomocnych, syn ma 6 a este ma pomocne.
plavanie - dcera odmalicka chodila na baby plavanie, plavat vie asi od 5 rokov. Syn este nevie.
korcule - dcera asi od 7 rokov, syn este nevie.
Je to individualne, podla toho, k comu dieta viec inklinuje.
Eva

Konvalinka, so synom som chodila do detskeho centra a to este nemal ani 3 roky a robili sme s detmi kotule. Treba asi len predsa davat na ne pozor, aby mali okolo seba dostatocne bezpecnu a velku plochu. :)
Nas syn tiez nie je pohybovo nejako velmi zdatny ( ked porovnam ako mu melie jazyk ), v novembri bude mat 5 rokov a bicykluje s pomocnymi, ani plavat nevie. Je na seba dost opatrny, takze uplne v pohode mu davam cas a tosku postrkujem aby sa osmelil.

No, toto je u mňa už tak dávno minulá minulosť, že si to nepamätám - ja skôr to lyžovanie.
Ale viem jedno - bola som taká dosť mrcha mater v tom, že keď najstaršia dcéra chcela inline korčule (vtedy ešte pomerne drahá novinka), tak som jej povedal, že najprv sa musí na nich naučiť jazdiť, potom jej kúpim. Nechcela som investovať zbytočne peniaze do niečoho, čo mi bude tvrdnúť v skrini a rátala som s tým, že keď už ona vynaloží nejakú námahu na to, aby splnila moju podmienku, tak ju to asi bude ozaj baviť.
A podarilo sa - našla kamošku, ktorá mala rovnako veľkú nohu a bola ochotná požičať. Ja som potom zhodou okolností mala služobku do Nemecka a tam som jej ich kúpila - a až doma som zistila, že v škatuli boli dve PRAVÉ. Našťastie ale sa mi to podarilo zariadiť, že som ich vedela poslať späť a nemeckí kolegovia mi ich potom priniesli, keď zase oni prišli k nám.
Rovnako som postupovala aj o pár rokov neskôr v prípade snowboardu - najprv naučiť (tu som jej ale už zaplatila inštruktora) - potom kúpiť.
No - a tí mladší to mali už na tácke - prvorodená to oddrela za nich, potom už športové náradie jednoducho "bolo k dispozícii".
Bicyklovanie zvládli bez pomocných kolečiek pomerne skoro - určite ešte pred začiatkom školskej dochádzky a tak, že samé iniciovali odmontovanie, plávanie tiež v rámci kurzov, čo organizovala škôlka a to lyžovanie - stavali sme ich na lyže od 3, u všetkých troch s dosť rozdielnym výsledkom, ale okolo tých 6 rokov už boli úplne v pohode - viac-menej "samostatné lyžiarske jednotky" - šusom dole kopcom a ešte sa mi smiali - "Mama, čo sa tak šuchceš!"