Ježiš to bolo obsiahle. Ale ja viem, čo je oxytocín - teda som si myslela 
.
Pred 3 dobou mi niečo pichli do ruky - teda ako sa mi matne marí ( kde bol vtedy triezvy úsudok, že 
). A ja sa snažím na niečo tie moje precitlivelé stavy hodiť. Tak u mňa na oxytocín 
.
Presna trefa do cierneho.
Ja som bola tvrďas od maličkého mala a nič(ani hocijaký film)so mnou nezamával
...bola som tak jednoducho vychovaná(moc hrdá nato nie som, ale nezabijem sa)...po zdravotných problémoch(ale veď to už viete)a potom ako som otehotnela, tak to bola pre mňa katastrofa:ako náhle som pozerala dojímák, vojnový film, alebo film s tématikou chudoby a ohľadne zdravia, tak mi slzy svojvoľne stekali po líci...inak som nemala žiadne hormónmy a inými stavmi ovplivnené tehotenstvo...žiadne výbuchy zlosti, ani nič podobné... v nemocnici(na udržiavaní)som čítala knihy s tématikou II svetovej vojny:Kamikaze II sv.vojny-sestrička skoro skolabovala a riadne ma zjazdila...takže slzy tiekli, ale kludne som film dopozerala, alebo knihu dočítala...slzy od dojatia mi ostali doteraz, ale nemám problém dopozerať, alebo dočítať
Tento film som ale nevidela
respektujme sa navzajom...sme tu rozne povahy...rozne osudy...rozne nazory...a vsetky sme originalne..dve rovnake nie su...ani mudrejsie..ani hlupejsie...jednoducho ..ine..a vsetky sme len zeny...a vobec nie sme zle..no nie ?...
konvalinka, jednoduche je nadsenie/lutost/atd ziskat (hlavne, ked k tomu vo filme hra spravne podmaniva hudba), takze je si ich udrzat.
tak ked ta nabuduce nejaky film, kniha, TV noviny "dostanu", nechaj to zo dva tyzdne odlezat. ak ti to nepojde napriek vsednemu kolobehu zivota z hlavy a budes citit, ze to s tebou "zameta", je cas zacat v tejto oblasti nieco podnikat. informovat sa, pomahat, vymysliet sposob ako pre to zaujat druhych a podobne veci...
to myslim v dobrom. sama si o sebe pisala, ze mas svojim sposobom misionarske sklony (instinkt pomoci druhym zatienuje tvoje vlastne potreby, dokonca niekedy k tvojej vlastnej nespokojnosti). preto by si mala zacat sama v sebe rozlisovat, co ta iba chvilkovo silno rozrusi a potom to v zhone beznych dni zhasne a co v tebe ostava a nabada ta s tym nieco urobit.
skus si vzdy tie veci napisat na kus papiera a precitat si ich trebars za tie dva tyzdne. stale si z toho "hotova"? zacni nieco podnikat. Uz ta to tak "netankuje", beries to ako sucast sveta, ktory nemozes cely spasit? pokrc, zahod a chod umyt riad.
Magic, neboj; o Konvalinke-spasiteľke ešte budeš počuť 
Len všetko chce čas; nedá sa všetko naraz. V každom prípade svoje pôsobenie na tejto planéte zasvätím pomoci ľuďom Pracujem na tom
hmmm, raz budeme pocut o Rade Matky Konvalinky (blahorecenej in memoriam).
nech na to pojdes akoukolvek cestou, ak ta to drzi a ti to aj vydrzi a citis, ze pre toto si sa narodila, drzim palce. dalsia stastna, co vie, preco tu je. to mas usetrenych takych 20 rokov zivota.
No ja sa tiež hlásim k tým, ktorí plaču pri všetkom. No ale pozerám aspoň niečo, ved vôbec nemám na výber. Bud sa rozcitliviem a poplačem si, alebo mi je trápne, ked musím pozerať sex a večné erotizovanie všetkého. To ma na mňa ešte horší vplyv. Nuž veľa ľudí mi povedalo, že trpím spasiteľským syndromom. No čo každy je nejako trafený, nie ja nechcem spasiť všetkých, no zamýšľam sa nad obsahom toho čo ma rozcitlivie. Viem, že sa ma to vtedy bytostne dotýka aj ked musím povedať, že nemám hned snahu všetkých ľutovať, ale skôr rozmyšľam, prečo ti ľudia majú takýto osud. No a tiež viem, že to tak ma byť aj ked to nedáva zmysel, ale tam niekde hore, ešte pred tým ako sme prišli na svet, sme si svoje vybrali, určite preto aby nas to posilnilo a my sme mohli ľahšie naplniť svoje poslanie. Aj ked sa to zdá hlúpe, ale zrejme aj ta potrebná spoluúčasť na príbehoch, pomáha niečo riešiť v širšom ponímamí sveta, no a potom sa to ukáže aj na zemi. Aj to je n iečo, aspoň pre mňa.
Film bol skvely, kniha vsak stokrat lepsia... aj mne bolo pri sledovani filmu tazko - mala som vtedy akurat par tyzdnov pred porodom... Ale bola som rada, ze som pre zmenu nevidela nejaky typicky americky akcny film alebo nejaku romancu. Manzel pri odchode z kina zahanbene skonstatoval, ze mu to pripomenulo, aky povrchny je nas konzumny sposob zivota... ach jaj...(brokenheart)
Aké boli vaše dojmy z filmu? Odporúčate?
Podotázky:
trpím nejakou duševnou poruchou, keď takéto filmy pozerám so zatvorenými očami a plačem o dušu?! môžete to pozerať a vôbec sa nezamýšľať nad tým, že takéto veci sa skutočne dejú; nemáte potrebu pomôcť; nezachránite všetkých, to je jasné, ale nemáte nutkanie spraviť aspoň niečo... ?! prečo má toľko detí v 21.storočí taký na hovno život? nemáme prostriedky zmeniť to? čo je toto za svet? či pozrieme film a ak sa aj zamysíme, tak zabudneme a život ide ďalej...
ach, ach... ja vôbec nemôžem pozerať filmy, okrem toho najľahšieho žánru. zviera mi srdce, silné scény ma prenasledujú niekoľko týždňov...
no čo - jak ste na tom? trpí niekto podobnou poruchou? ...rada by som pomáhala, ale neviem ako. pošlem aspoň nejaké peniažky, handry občas... ale rada by som robila oveľa viac...