lydusha, podľa mňa je skrátka tá žena v štádiu, kedy sama nedokáže riešiť problémy svoje a svojich detí. Neznamená to ale, že nechce. Vtedy sa hodí, keď sa nájde človek ochotný pomôcť, možno len radou, niekedy stačí prejaviť záujem a hneď je na svete krajšie, svitne nová nádej. Nemám to z kníh, mám to z vlastných skúseností, pracujem s ľuďmi, ktorí sú v ťažkých životných situáciách, a preto viem, akí sú vďační už len za záujem a za to, že je niekto ochotný v tom čase trebárs aj rozmýšľať za nich, keď oni už nevládzu. Určite netreba "pomáhať" ľuďom proti ich vôli, ale za pokus to stojí, najmä ak ide o nevinné deti, ktoré na výber nemajú. Je to môj názor, nedokážem sa nečinne pozerať na utrpenie druhých, možno si niekto pomyslí, že som divná, ale výsledky mojej práce ma presviedčajú o opaku. 
Nehas co ta nepali...
Nuž, ja si myslím, že osud je aj to, že sa stretnú tie cesty ľudí a preto ak to nie je polárke jedno, tak to je to najsprávnejšie a bude pre ňu lepšie ked to už vyrieší, lebo ta situácia sa bude dookola opakovať. Myslieť si, že sa vyhnem duchovnej zodpovednosti, tým že nič neurobím,je hrozný omyl. Nikto sa tomu nevyhne, lebo nesie aj tu inú zodpovednosť - rozmer ľudskosti - za svoje nekonanie. Nič nie je náhoda, možno som sa v živote veľakrát popálila, nie, nemala som ľahký život, práve naopak a predsa som doteraz nenašla nič, čo by zmenilo môj pohľad na tieto veci. To že som nahnevaná, ked sa nakoniec všetko obrati proti mne, ešte neznámená, že by som s kľudným svedomím obstala sama pred sebou , ak by som nakoniec nezasiahla. To že je to ťažké, vie iba ten čo má toto cítenie, ale ver aj on iba vie, aké to je ked rekapituluje svoje vnútro.Je mi smutno z niektorých príspevkov, myslela som, že prechádzame do jemnejších vibrácií a preto už takéto javy sa vytratia a človek pripusti, že ma aj srdce. Ved nie každý to musí aj vedieť riešiť, no stačilo by aspoň trošičku cítiť s tým, ktorý to potrebuje riešiť.
Margori
zacnem riesit, az Marekovi skoncia tento tyzden tie ukrutne dvanastky. Ma toho plne zuby a je rad, ze je rad. Okrem toho auticko je v oprave, cestu nepoznam a sama by som sa tam s Matkom neodvazila. 
...ja mam taku skusenost zo zivota polarka...ze ked ja nieco vnutorne citim ze chcem urobit...ze nejak musim...lebo ak to neurobim..narusim svoj vnutorny klud...ja sa nikoho nepytam na nazor....ci mam..alebo nemam...co si o tom mysli...ja si to len vsetko sama poriadne premyslim....a potom konam..vies moja..tu je mnoho zien...mnoho nazorov..a niektore ti mozu dokonca "ublizit"..a potom ti to narusi viac ten vnutorny pokoj...ako ta vec...ktoru chces riesit....aspon ja..by som sa tak urcite citila...ale nikoho nevinim...lebo ty si si pytala nazor...a tie dievcata ti ho dali..a kazda ma pravo napisat..ako to ona citi.....a toto..opakujem..je zas moj nazor...ja ta mam za skveleho cloviecika..co miluje zvieratka aj ludi.. 
Dakujem, myslim si vsak, ze som uplne normalna. Ked mozem pomozem /ako asi kazdy clovek/. Na nazor som sa pytala, lebo som sa naozaj nevedela rozhodnut. Este stale premyslam co presne urobim - kto vie, mozno sa to medzitym poriesi aj same. Neviem.
Len ma trochu zarazil ten ton od niektorych NM, a "iniciativny blbec". Zatial som naozaj iba v stadiu uvazovania /a uz je zo mna blbec 
/. Nuz co uz, kazdy ma pravo vyjadrit sa, ako mu srdce raci 
Polárka, kým niečo podnikneš, skús porozmýšľať, ako by sa tebe páčilo, keby si sa dostala do takej situácie...
Píšeš, že je to vdova so 4 deťmi a museli ich deložovať...nenapadlo ťa, že možno ten byt, kde teraz bývajú, je zatiaľ najlepšie, čo môžu mať??? Napriek tomu, že tam žijú alkoholici feťáci a pod.? Že je šťastná, že nemusí s deťmi byť niekde na ulici, pod mostom, alebo v nejakých kanáloch, pivniciach??? Pretože si nemôže dovoliť lepší podnájom???!!!
Napadlo ťa, že by kvôli tebe mohla prísť o deti a to by ju zložilo už celkom? A možno by si mohla aj niečo urobiť??? Sociálka sa s tým nebude "srať" zoberie matke deti a tie sa už k matke nemusia vrátiť...chcela by si to? Zoberieš si to na svedomie??? Vidíš, ty tej žene do hlavy? Vieš čo cíti?
Sama spomínaš, že s bytmi je to bieda a tak isto aj s prácou. Veď priznajme si, kde nie je problém s prácou??? Určite je aj tu veľa mamičiek, čo nemajú prácu a dajú mi za pravdu. Toť nedávno som aj ja k nim patrila, kým som sa nerozhodla podnikať, pretože žiadnu prácu som si nevedela dlho nájsť 
Píšeš, že na nete obzeráš byty aj vo ZV. Tam sme 17 rokov bývali, a poviem ti, že žiadna sláva s robotou...ako asi všade. Ak nemáš za sebou nejakú dobrú "tlačenku" tak smola...A s bytmi je to tiež. Prenájmy drahé jak šľak.
Zatiaľ musím končiť, prišiel elektrikár, že idú meniť elektromery, budem bez elektriky, ale určite sa ešte vrátim, lebo som chcela ešte viac toho napísať...zatiaľ ale rozmýšľaj...
Veď ona rozmýšľa,ináč by tu nič nepísala,ale rovno behla na sociálku a babu udala 
Nicebosorka
predstav si napadlo ma to. O tom ze je stastna silne pochybujem. Jej situaciu poznam natolko, ze viem, ze si nemoze nic lepsie dovolit. Podnajom by bol, len ona zatial trvala na tom, aby bol v BS.
Ja neviem co bude robit socialka, a kedze to neviem prisla som sa poradit sem. Takze ten tvoj ton ozaj nechapem.
Inak vo ZV je to urcite lepsie, ako v BS /odhliadnuc od toho ze vo vseobecnosti je v BB kraji prace malo/.
(Už som tu, bola to rýchlovka ...len sa mi pretrhli myšlienky)
Viem, že tej žene chceš pomôcť, ale skús ísť na to inakšie a nie riešiť to sociálkou... pretože tej rodine môžeš viac ublížiť, ako pomôcť.
Ak tá matka neholduje alkoholu, nefetuje, nezanedbáva svoje deti, tak to prosím ťa nerieš, a hlavne nie sociálkou...
Ak jej chceš pomôcť, tak radšej choď za ňou a v kľude sa s ňou porozprávaj a opýtaj sa jej, ako by si jej mohla pomôcť a spolu hľadajte riešenie. Oslovte Dobrého anjela, alebo ja neviem koho (v týchto veciach sa neorientujem) Ale hlavne zisti, či vôbec ONA o to stojí...ak nie, tak to nerieš, je to jej život a ona je zodpovedná zaň a za deti...
Veď ani tebe by sa určite nepáčilo, keby niekto poza tvoj chrbát niečo robil...hľadal byt, prácu a pod. ...aj keby to myslel v dobrom.
Viem, že tebe baby pomohli...(myslím si, že si o tom vedela a súhlasila, ale môžem sa mýliť) ...neriešili to sociálkou...(zober si, že ak by hej, tak nemala by si ...veď vieš koho)
Ináč, si si na 100% istá, že tá suseda niečo "neprikrášlila" ? Veď nemusí vedieť všetko, ona s ňou nežije, a ak jej tá matka niečo povie, tak nemusí povedať všetko...Veriť tomu čo JPP povie je zavádzajúce, jedna povie to, druhá k tomu niečo dodá, niečo vynechá a už to vyzerá inakšie...
Nicebosorka
prosim nedramatizuj. Ja neudavam socialku ako jedine mozne riesenie. Okrem ineho matka sem tam popija alkohol / ja som jej flasu v ruke nevidela, viem len to co deti povedali a to co o nej vedia tunajsi/.
Okrem toho, keby si citala pozorne - co sa asi nestalo, tak by si sa mimo ineho dozvedela, ze sa s nou najprv chcem porozpravat. A teda zistit co a ako dalej.
Ach boze, naozaj by bolo lepsie, keby si niektori ludia neprecitali len uvod, ale aj diskusiu.
A ta suseda nepotrebuje "prikraslovat" ked sa jej snazi pomoct, ako to ide. Okrem toho Nicebosorka tu pani nepoznas a nevies co je zac. Nie je to ziadna JPP. Prosim nedegraduj ludi o ktorych nevies absolutne nic. Dakujem.
Nuž, možno sa aj na mňa mahneváte, že stále vyťahujem svoje príbehy z môjho života, ale naozaj sa stal. Viem patrím k starším a môj život bol poriadne kľukatýa zažila som si úplne dno.
Mala som priateľku, ktorá mala šesťročnú dcéru a polročného syna, no a vtedy sa to začalo. Našla si také známosti, že trávila s kočíkom celé dní na terase jednej krčmy. No a zašlo to tak daleko, že ak sme sa aj stretli, tak mi vždy iba hovorila, koľko s tou a tou vypili a pod. No a ked som prišla na obed, ona ledva vyliezla z postele, nuž opicu potrebovala dospať, dieťa bolo neobriadené a ja som sa strašne nahnevala, ale vtedy som ju len prosila. No a večer som išla z mesta autobusom a odrazu vidim ako sedí pred krčmou s kočíkom, plno pohárov pred sebou, no a rozhodla som sa, na tomto sa ja podieľať nebudem. Išla som neskôr k nej domov a povedala som jej, že sa z nej stáva alkoholičke a kedže mi na nej a aj na jej deťoch záleží, nebudem sa iba bezmocne prizerať a preto, bud s tým skončí alebo ju pôjdem udať na sociálku a tiež oboznámim otcov a ovýchove. Bolo to hrozné, išlo mi srdce puknuť a ona začala hrozne útočiť na mňa, ale vtedy som už vedela, že nieto inej voľby. Povedala som jej, že aj ked je na mňa nahnevaná a nebude sa už chcieť so mnou stretávať, aj tak je to správne, lebo som urobila čo som urobiť mohla, inač jej pomôcť neviem. Po dvoch týždňoch prišla s tým, že aj keby sa na mňa mala hnevať, neurobí to tak, lebo pre ňu veľa znamenám a nechce stratiť moje priateľstvo. Nie, vtedy nepriznala, že by som mohla mať pravdu, ale ja som sa dozvedela, že úplne prerušila styky s tou pijanskou partiou a snaží sa aj variť. Potom sa naše cesty rozišli a po desiatich rokoch som ju išla navštíviť a večer pri sviečkach a dobrom čaji sa odrazu rozplakala a povedala, Gitka moja, keby nebolo teba skončilaby som ako ostatní. Sú na dne, niektorí aj po smrti a bezdomači , proste spodina. No a prišla ta chvíľa zadosťučinenia. Odrazu začala hovoriť aké to bolo hrozné, no už nešla naspäť do krčmy ako predtým, strašne bola na mňa nahnevaná, zúrila a hľadala na mne všetky možné chyby, ktoré mala ona. No nad ránom si pripustila, že ak sa nezmení, mohli by jej deti zobrať, ale stále bol na mňa nahnevaná. Ešte pár rokov bola presvedčená, že ona nepila a nebola taká ako som jej vtedy povedala, zlom nastal ked sa v nej niečo spustilo a ona vedela o kamaratoch z mokrej štvrte ako skončili a vtedy pochopila, že tak ako predtým jej alkohol tak veľmi chutil, odrazu mala až odporný vzťah k alkoholu, dvíhal sa jej z neho žalúdok a vtedy sa presviedčala, že to je preto, lebo ona nikdy veľa nepila. Nuž,môj pocit z toho všetkého, bolo to hrozné, bola som nešťastná a predsa, vedela som, že toto bola jej nádej, ak nie všetko ma svoj koniec a ja už nezodpovedám za ňu, urobila som čo som mohla, viac som nevedela urobiť.
A tak milé devy skúste porozmyšľať, čo by ste chceli vy, ak by ste padli do takej hlbočiny a mali štyri deti a žili ako ta pani, chcete si hovieť v špine a bahne / aj tak nakoniec deti skončia niekde, domov, basa/, aelbo chcete aby Vás niekto nakopol do zadku a dal tu šancu, ja by som určite chcela, aby ma niekto nakopol. Dokonca som presvedčená, že kým som prišla na svet, som si to aj pozichrovala, aby som sa vedela pozbierať.
Margori, osobne si myslím, že si urobila vtedy veľmi dobre a nejaký takýto návod som chcela napísať Polárke už pri prvom mojom príspevku, no z časových dôvodov som nemala možnosť. Veď podobnú skúsenosť zo života mám aj ja. Nakopnúť určite treba a potom už prípadne len človeka popostrkovať a pomôcť mu vtedy, keď o to skutočne stojí 
To mi casto vravievali rodicia. V mnohych pripadoch to iste plati. Ibaze momentalne neviem, ci do tejto kategorie patri aj tato situacia.
Neviem co mam robit. Havran sa do toho nechce miesat. Vraj kazdy z nas ma svoj pribeh, ale mne to stale beha po rozume.
Mamicku so styrmi detickami pred nedavnom vystahovali z podnajmu. Mesto nepomohlo, nemalo ako. Toto vsetko som sa dozvedela od nasej susedy z vedlajsieho vchodu, ktora sa jej snazila pomoct, ako vedela. Aj Havran si s nou sadol u nas za PC a spolu hladali nejaky podnajom.
A ako sme sa dozvedeli od susedy beznadejne, aj ked momentalne byvanie ma.
Lenze ake ?
Byva v byte kde sa fetuje, pije alkohol, a ludia sulozia jeden cez druheho. Popravde ja som tam nebola. Viem to len od nasej susedy /ktorej ale nemam dovod neverit/. Tak som sa pytala Havrana, ako to chodi v tej lokalite a ci je to mozne. Nuz odpovedal, ze ano.
Mna najviac desi to, ze v tom ziju aj tie deti. Neviem ci sa mam do toho starat. Mam ? Nemam ?
Nebude im v DD lepsie ? Nebudu mat lepsie moznosti ? Nemoze tomu malemu dievcatku ublizit nejaky sfetovany clovek ?
Toto vsetko mi beha po rozume, odkedy to viem. A ja ani za svet neviem co mam robit ?
Najradsej by som to nahlasila na socialku. Som si vedoma, ze to Havranova kamaratka isto neoceni, a jej deti tiez nie. No myslim si, ze by sa bez deti mohla dat trochu do poriadku. Najst si pracu, byvanie... Vytvorit si zazemie, a potom si zobrat spat deti.
Som naivna ?