Normálne správanie?

nie, podla toho, co pises, to nie je v poriadku.
Problem vsak nebude v dievcatku, ale vo vychove.
Myslis, ze by bolo mozne, aby sa s rodicmi niekto porozpraval?
Isteze, mozu povedat, ze je to ich vec, ich dieta atd., ale nasledky takejto vychovy sa v buducnosti mozu dotykat aj sirsieho okolia, nielen ich dcery.
Eva

Rodičia si asi neuvedomujú,akú ťažkú zlú pôdu do života pripravujú svojej dcére.Ak neprehovoria s odborníkom,dcérka bude mať velmi ťažký život.
S takýmto rozmaznaným jedináčikom som chodila do školy vo svojom detstve aj ja.Chvílu žala obdiv u všetkých a neskôr bol s nej samotár.A ona bola velmi zlá.Len aby na seba upútala.
Takáto výchova určite nie je v poriadku.

Áno, takéto správanie je normálne, pri takých rodičoch akých má.

Súhlasím s príspevkami vyššie, chyba nie je v dievčatku, ale v rodičoch. Naozaj jej pripravujú veľmi ťažký vstup do reálneho života. Veľmi podobný prípad mám vo svojom blízkom okolí, slečna je však už väčšia, a prednedávnom tú facku od života vo forme svojich spolužiakov dostala. Obrovskú. Nuž... pokiaľ nie si jej rodič, nespravíš nič. A ak rodičia odmietajú rozhovor o svojej dcére a nápravu výchovy, naozaj sa do toho nemáš čo starať. Ich dieťa, ich spôsob výchovy, aj keď veľmi nevhodný.
Inak v sklamaní z oblečenia ako darčeka nevidím až taký problém, tiež si pamätám, že ako dieťa som z týchto vecí radosť nemala. Síce som poďakovala, ale netešila som sa, bolo mi vtedy úplne jedno ako a do čoho ma oblečú, hlavne, že sa mám s čím hrať
Skôr ma zaráža komunikácia rodičov s dcérou, keď nejaké hračky zdemoluje.

súhlasím, správanie dievčatka je normálne, ak takto vyzerá jej výchova. Nie, takáto výchova normálna nie je. Nepochopím, ako môžu rodičia prehliadnuť toľko indícií, ktoré im tak jasne signalizujú, že v čomsi robia obrovskú chybu. Naučiť deti vážiť si ľudí, vážiť si veci a vedieť si vážiť každý dar je predsa jedna z našich najhlavnejších úloh...

Ja cítim za tým viac ako len nesprávnu výchovu. Ako funguje rodina v iných oblastiach, ako spolu vychádzajú rodičia navzájom, so širšou rodinou...
Normálne to nie je, alebo aspoň nemalo by byť!

Že je chyba vo výchove, je, tak sa zdá, jasné všetkým. Škoda, že nie rodičom.

Krátko a stručne: poriadne prefackať. Rodičov. Aby sa spamätali.

Čo vidí dieťa doma, tak sa správa!
Čo jej dovolia rodičia a kúpia, to si myslí, že aj druhí urobia-aj o kúpe hračiek a pod vecí
Je to smutné, ale je to tak.
Deti sú ,,odrazom,, rodičov!

Príde puberta a s dievčinou nepohne nikto. Rodičia = autorita asi žiadna. Nechce byť zlý prorok

Hmm, nepíšeš náhodou o mojej neterke???

Viete ako sa hovorí,že ona im to vráti aj s navijákom.Veľmi smutné čítanie.

..zaujimavé sledovať tieto žabomyšie vojny..doslova

Ahojte - ja chcem napísať ešte jeden postreh, a to že každý kolektív v škole či v skolke sa chová podľa určitých pravidiel, hodne pravidiel nastavuje učitelka svojimi zásadami. Tým mierim tam, že aj deti ktorých rodičia vychovávajú trocha ináč, ako je "správne - také tie základné morálne pravidlá" dostanú určitú sebereflexiu alebo spatnú vazbu na svoje správanie od detí. Takže aspoň sú konfrontované so svojím správaním. V tomto prípade, dievčatko určitie vie, že ak zničí hračku-hračky v školke, tak možno jej dohovorí pani učitelka, alebo možno aj ostatné deti, takže minimálne vie, že to nie je správne. Čo je si myslím celkom fajn, i keď potom dieŤa cíti rozpor s pravidlami v školke a s pravidlami vo vlastnej rodine. Ale ak je citlivejšie, tak si časom keď bude vačšie može vybrať vlastnou cestou, čo je určite pozitívne. V školke moje dcérky, napríklad deti v kolektíve sa postavia, za niekoho kto je utláčaný a sami odsúdia nejakého agresora. Takže tie kolektívy malých detí majú hodne očistnú funkciu.

A ešte jeden postreh zo školky dcérky, vyskytli sa tam situácie, že niektoré deti = ktoré asi nie sú moc priateľské a kamarátske a možno sa chovajú agresívne, alebo nadradene = sa pokúšali nájsť si kamarátov tak, že im doniesli hračky za ich priateľstvo, čiže si kúpiť kamarátov. Učiteľky to zaznamenali, a upozornili rodičov, ak si ich dieťa bude chcieť niekoho kúpiť, prípadne ich dieťa si chce kúpiť iné dieťa cez hračky, tak to máme povedať učitelkám = že oni majú už nacvičený príbeh cez zážitok, že kamarátstvo sa nekupuje. Pekné, že ? Aspoň v tejto školke, fakt dajú silný morálny základ do života každému dieťaťu, bez ohľadu aké hodnoty sa presadzujú v danej rodine. Takže nad dievčatkom nelámte palicu, verím že ako predškoláčka vie čo je správne, a čo nie.

Autorita učiteliek je prvá a základná vec. Ak je školka sebelepšia, so sebelepšiími krážkami a aktivitamí, tak bez autority učiteliek to všetko vychádza navnivoč.

No, ja si myslím, že či je školka súkromná, alebo nie, tak to závisí od učiteliek a ak učitelky majú fajn morálne hodnoty, tak takého správanie detí sa netoleruje. A ešte si myslím, že "morálne správanie sa učiteliek" je dokonca nastavené v osnovách pre každú školku, takže to ani nezávisí od svedomia konkrétnej učitelky. No a ešte jeden postreh, ak je dievčatko predškoláčka, tak zažilo už viac učiteliek a verím, že malo aj také učitelky, ktoré deťom ukázali tie správne hodnoty. No a taktiež z marketingového hľadiska, súkromné školky sa asi si držať určitú prestíž a dobré meno, aby našli rodičov čo sú si ochotní priplatiť za súkromnú školku. Ja žijem v Česku, Pardubice, tu je vačšina školiek štátnych resp. mestských, ale poznám prípady, keď rodičia radšej šli do mestkej školky, kde boli kvalitnejšie učitelky.

keana, asi takto.
predstav si, ze sedis s par dobrymi dovernymi kamoskami na kavicke v kaviarni. okolo plno ludi, kazdy si s niekym debatuje, obhryza zakusok a tak. nevsima si druhych. a ty kamoskam vykladas tento zazitok z oslavy. vies, ze mozes, doverujes im, nebudu to nejak rozmazavat a roznasat dalej. len si o tom pokecate. nic viac. a na konci historky sa pristihnes pritom, ze cela kaviaren je ticho a vsetci so zaujomom pocuvaju TEBA.
a z veci, ktora bola zamyslana ako sukromna, sa stala vec verejna. hodne verejna.

to je chytak internetovych pokecov vseho druhu, ktory mnohi ludia opominaju (aj ked to kadekto po internete dost casto pripomina).
neviem, ci si to sem pisala, lebo si chcela nieco v tej rodine zlepsit. podla toho, co pises, je to skor len pridanie svojho zazitku. jednoducho vyjadrenie svojho prekvapenia/poburenia/zamyslenia na tou situaciou. nieco zlepsit by bol skor nahodne pridruzeny vedlajsi efekt.
ibaze pri rozpravani nezalezi len na tom, co povies. ale aj ako to povies a preco. lebo tak ako raz napisana a vydana kniha uz zije svojim zivotom a autor sa moze aj pokrajat, ze to tak nemyslel, tak je to aj s vypovedanymi slovami. a nejde o to, len si ich obhajit, ale vziat zodpovednost za ich dosah.
niekto moze namietnut, ze to zabija spontannost, ked by sme nad kazdym slovom premysali, ci to napisat smieme alebo nie. a ze to uz nemusime pisat vobec.
ale zase nas to uci dvom starym dobrym pravdam, ktore tu boli sto rokov pred internetom: Vypovedane slovo ani par koni spat nevtiahne a Najprv mysli, potom konaj.
takze premyslat vopred nejaky zmysel ma.
a to po sebe chceli uz nasi prapredkovia a spontannost to nezabilo dodnes.
a priznavam, ani sa tym moc neriadime. zato sa obcas vydatne divime, ked nas spontanne vypovedane dobehne od chrbta.

No a ja to vidim trošku inač. už ste si všetci všimli, že skoro v každej knižke alebo filme je napísané že je to vymyslený príbeh a nič nie je skutočné.
No a prečo to píšu? lebo sa v tom našlo množstvo ľudí alebo našli iní svojich známych a tak je pravda, že akýkoľvek príbeh napísaný, je vlastne vždy o niekom aj ked poskladaný len z útržkov.
No pomáha to iným, aj ked sa vidia v zlom svetle a nahnevajú sa, nakoniec im to začne vrtať v hlave.
Takže ja nič nevidím také niečo ako ohovaranie takého hrozného typu o akom tu píšete. Nemusíme sa starať do iných, nemusíme sa zamýšľať nad tým, môžme sa tváriť že nám sú všetci ukradnutí a aj to nás dobehne a to skôr či neskôr.
Prečo neriešite ohováranie typu bulvár a ešte to aj kupujete a čítate? tam sú aj mena a všetko.
Ešte ak sa tvárim že sú mi všetci ukradnutí, tak prečo reagujem na čokoľvek.