reklama

Pribehy

magic , 21. 01. 2010 - 18:11

reklama

Vzdy ked mi je mizerne, spomeniem si na niekolko poviedok, co som za zivot pocula a zapacili sa mi, lebo ich hlavna myslienka je povzbudzujuca.

Prvou je "pomoz si clovece, aj Boh Ti pomoze".
Na toto som citala kdesi vzadu na prebale knihy peknu poviedku. O cloveku, ktory kracal po pusti a stazoval sa Bohu, ze mu vzdy sluboval, ze bude vedla neho stat a pomahat mu. Ale ked sa obzrie, vidi za sebou stale len jedny stopy, co znamena, ze kraca stale sam a Boh ho nechal napospas. Citi sa nestatny, podvedeny a povazuje to za nespravodlive. Ked konecne dojde na koniec puste, pochopi, ze tie stopy neboli jeho. Ale Boha, ktory ho cez pust niesol v naruci.

Druha je o tom, ked v danej situacii nevidime, ze „to co mame, je pre nas v tejto chvili prave to najlepsie", lebo prave z tejto situacie sa mozeme posunut do niecoho lepsieho. Ze z inej by to neslo.
Je o cloveku, ktory si od Boha vyziadal svoj vysnivany prekrasny kvet a k nemu nadherneho motyla. A dostal jeden hnusny, trnim obrasteny kaktus, ktory sa ani nedal poriadne chytit do ruky, aby nepopichal a na nom tronila chlpata odporna husenica. No skoro ho vystrelo, ze co je to za Bozi dar. Nechal ich tak a plakal, aky je z toho nestatny, nepochopeny a ako je inym dopriate a jemu nie. Kym plakal, kaktus chradol a ospatnieval este viac.
Nakoniec sa ho cloveku ulutostilo. Povedal, ze ak toto ma byt Bozi dar, tak to aspon skusi a uvidi, ci si z neho Boh urobil dobry den. A zacal sa on starat. Po case kaktus stale vyzeral ako to hrozive klbko ostnov, no husenica sa zakuklila. Ked sa po nejakom case zase pozrel na ten "dar", skoro znova odpadol. Na kaktuse rozkvitol jeho vysnivany kvet a husenica sa premenila v jeho vysnivaneho motyla.

Tretia je podobna ako prva. Je o tom, ze ked hladame pomoc, ignorujeme vsetko okolo seba. Cakame na to, ze sa otvori nebo, zapeju anjelske choraly a rovno pred nas zostupia anjeli s riesenim naseho problemu. A niekedy tym mozeme pokusat osud. A dostaneme, co sme vlastne ani nechceli.
Clovek prezival krusne obdobie a hladal utechu v Bohu. Zasiel na opustene miesto, modlil sa a prosil, aby k nemu Boh prehovoril a utesil ho. Na to nedaleko neho zaspieval vtacik. Clovek ho ignoroval a vytrvalo prosil o utechu pre svoju smutnu dusu. Za ten cas sa nebo zahalilo vecerom a zaziarilo nadhernymi farbami zapadajuceho slnka. Ale ani to clovek nevnimal a stale dalej prosil. Ked nie o utechu, aspon o znamenie, ze Boh je pri nom a vie o nom. Na nebi sa rozsvietila hviezda. No clovek hladiaci do zeme na svoje zopate ruky ju nevidel. Smutil, ze Boh ho asi ignoruje. Tak sa Boh naciahol a pohladil ho. No clovek toho dotieraveho nocneho motyla odohnal, aby ho nerusil v rozjimani. Nakoniec sa v smutku rozplakal nad sebou, nad marnostou takehoto zivota a nad tym, ze je takto trestany. Nato Boh zoslal blesk a zabil ho. Sokovany clovek pred neho predstupil a pytal sa, zaco si to zasluzil. Ved tam dole po nom ostalo este tolko, co mal urobit. On este nechcel zomriet. Ci uz nestacilo, cim ho potrestal? Este aj toto? A nato mu Boh vysvetlil, ze po tych vsetkych prosbach krajsiu utechu pre jeho dusu ako nebo mu ponuknut nevie.

Poznate nejake aj vy? Nech si ich pripojim do zbierky. Robim z nich knihu pre moje deti.


reklama


reklama

aga, Št, 21. 01. 2010 - 18:22

ten prvý príbeh nie sú "Stopy v piesku?"...teraz nemám čas,lebo máme rodinnú oslavu cez víkend ,ale môžem ti niečo poslať na mail?Kvietok

Katka0202, Št, 21. 01. 2010 - 18:34

magic, dakujem, nadhera.

Chobotnička, Št, 21. 01. 2010 - 18:40

Krásne, magic. Zlomené srdce Prišlo mi zopár príbehov emailom, tak dúfam, že tým nič neporuším, ak to sem dám, ale oslovilo ma to. Ak áno, tak ma upozornite a zmažem to.
ZLO NEEXISTUJE !

Kamila, Št, 21. 01. 2010 - 18:58

Moja take, radzej nie, pokial nemame autora, miesto vydania,knihu odkial ke citat,... uverejnenia na internete, odkaz na stranku

Chobotnička, Št, 21. 01. 2010 - 19:09

Ďakujem Kamilka, Nerada by som ti tu narobila problémy.Hambím sa Magic, ak mi pošlem tvoj email, tak ti rada ešte niečo pekné prepošlem. Úsmev

betana, Št, 21. 01. 2010 - 19:01

poznam take pribehy a v skratke, clovek by mal byt spokojny s tym co ma, ja som tomu svojmu vravela, ze aj ked je nespokojny, nevie preco, nevie co chce a neprestane pokusat, kym o to nepride a potom mu to dojde. a uz doslo.

slnecnica607, Št, 21. 01. 2010 - 20:42

magic krasne a poucne Áno Objímam Zlomené srdce Slnko

elin, Št, 21. 01. 2010 - 21:36

magic,
kedy robis "uzavierku"? bude to aktualne aj v polovici februara?

magic, Št, 21. 01. 2010 - 22:14

zatial to pisem do kompu a priebezne si prikreslujem obrazky. otvorene to ostane urcite este aspon rok, kym starsi drobec podrastie natolko, aby tomu zacal trosku rozumiet. a pisem si tam aj tie pribehy o somarikovi v studni, puknutej nadobe, ci oslovi a flaute a tak. nie su tam len nabozenske, ale aj z ciny, indianske... proste vsetky, ktore mozu trosku zabavne alebo zaujimavo poucit a na ktore narazim. mame tu viazacstvo, tak si to dam potom pekne zviazat do zlatej koze (marnotratne Chichocem sa - holt, autorska pycha).

elin, Št, 21. 01. 2010 - 22:35

oki, vo februari sa ozvem Úsmev
mam kdesi v suflicku zo dve zo tri take "metafory" z vlastnej produkcie - len netusim, ci sa mi budu zdat "zverejneniahodne" aj po dlhsom case, co som ich nevidela Hambím sa

stelinka, Št, 21. 01. 2010 - 22:28

Takéto milé poučné príbehy píše Bruno Ferero,sú vydané ako malé brožúrky a dostať ich v predajniach s náboženskou literatúrou.Sú to skvosty pre vnímavých.Kvietok

aga, Pi, 22. 01. 2010 - 13:21

moj syn ti odporúča knihu :TED HUGHES-PRÍBEHY O STVORENÍ...sú to také krátke príbehy o Bohu,človeku ,zvieratkách...vydalo to vydavateľstvo Modrý Peter 2007

adus, Pi, 22. 01. 2010 - 23:44

Ja som vždy milovala príbehy, čo mi rozprávali moje babky zo svojho života - ak aj nie osobne zažité, tak také, ktoré ony počúvali počas svojho života. Jeden z mojich najobľúbenejších bol o chlapcovi a hadovi.
Malý chlapec veľmi rád jedával kašu s mliekom. Jedného pekného slnečného dňa si s ňou sadol vonku a ako jedol, znenazdajky sa k nemu priplazil had. Chlapec sa ešte s hadom nestretol a tak sa ho nebál a ponúkol mu zo svojho jedla. Had ale iba pil mlieko a nevšímal si kašu. Chlapcovi sa to nepáčilo, veď aj jeho učili, že má jesť všetko pekne do radu a tak zobral lyžicu a so slovami "mlieko áno - kašu nie?" udrel tou lyžicou hada po hlave. Had samozrejme chlapca uštipol a on sa s krikom rozbehol k domu. Na krik vybehli chlapcovi rodičia, matka sa dala ratovať chlapca a otec so sekerou sa vybral hľadať hada. Našiel ho ako sa hostí na zbytkoch jedla, čo tam zostali po chlapcovi. Rozťal ho na dve polovice, ale v tom strachu o syna zabudol, že ak zabiješ hada pred západom slnka, musíš tie dve polovice hodiť každú iným smerom, inak sa priplazia k sebe a zrastú. Chlapca sa nepodarilo zachrániť, rodičia sa užialení uložili spať a v noci sa zrastený had vplazil do ich spálne a uštipol aj gazdu, ktorý ho chcel zabiť a umrel aj ten.
Neviem, čím to bolo, ale tento príbeh ma ako dieťa ozaj fascinoval - myslím, že preto, lebo vtedy som verila tomu "zrasteniu" dvoch oddelených polovíc.

Chobotnička, So, 23. 01. 2010 - 00:13

Zaujímavý príbeh, Adus.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama