Súhlasím s riešením, ktoré si navrhla, zájsť za psychológom buď obaja so synom alebo len ty a potom sa uvidí...dopredu nevieš riešiť problém, ktorému sa snažíš prísť na koreň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
prosím poraďte
reklama
reklama
oliM, problém nemusí byť v tom, že syn navštevuje otca. Skôr by som povedala, že každým dňom je tvoj syn starší a veci vníma inak, ako keď bol malý. ´Tažké je pre deti sa vyrovnať s rozchodom rodičov, to nemusím písať. Cítia, že rodičia by mali byť spolu, chceli by to, ale nevedia to vyriešiť (čo niekedy ani my dospelí), tie emócie ešte nevedia zvládať, svoju neistotu dávajú najavo rôznymi prejavmi správania.
Ja by som poradila, aby ste sa najskôr s otcom dieťaťa porozprávali vy dvaja, ja by som niektoré veci riešila v trojici - ty, otec aj syn, aby videl, že vám na ňom záleží obom, aj keď nie ste spolu ako manželia, ale ako rodičia spolu budete navždy. A na základe výsledkov rozhovoru potom skúsiť navštíviť psychológa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fany...v tomto by som asi problém nehladala...on je ešte maličký a on od malinkata chodí otcovi odomňa preč. On nezažil že ja som žila s jeho otcom a myslím že on ešte nevie ako to má byť. On vidí otca a automaticky k nemu ide, bez nejakého nejdem k otcovi, alebo chcem byť s tebou mama...a zase keď ho prinesie, tak bez rečí ide ku mne..Teraz čo mám manžela, tak s ním žijem od synovích 15mesiacov a oni sa veľmi lúbia a myslím že ho má radšej ako otca, nakolko sa mu viac venuje a je s ním každý deň...takže ja ani vlastne neviem ako syn berie svojho otca...Vlastnému otcovi hovorí tato a môjmu manželovi kamoš. Myslím že keby jeho otec o ňho prestal mať záujem, čo je nemožné, tak by si to syn ani nevšimol...A poviem pravdu, možno by som to aj tak chcela, ale nemôžem to urobiť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fany to úplne super napísala , tiež by som to tak riešila . Držím ti palce .
Martina 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fany
olim, niecim podobnym sme si presli aj my, rozisli sme sa ked mal drobec 1.5 roka, kvoli takymto zmenam jeho nalad a "roztatarenia", ked sa vracal od otca som aj streckovala a nechcela, aby si ho otec braval na vikendy. Dlho som riesila, ci mu navstevy prospievaju alebo neprospievaju, ja som chvilu kontakt odmietala uplne, nebolo to nic platne, drobec sa zacne "odreagovavat" v inych situaciach, nielen po navsteve ... ale casom, sa drobec naucil zvladat svoje emocie a upokojil sa. teraz ma 6, pocas 3 rokov sme viedli milion rozhovorov (my dvaja s drobcom a aj traja) na temu surodenci, rodina, preco oco, preco ja ... este aj dnes vecer. Nekonecna nevycerpatelna tema. Ale uz s kludom, bez pocitu velkeho smutku, bez velkych scen a bez toho, aby bol par dni rozhodeny.
Navstevy, vikendy, rodinne akcie? Prospievaju mu 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za Vaše názory...Rozprávala som s otcom syna a súhlasí so stretnutím psychológa v prítomnosti nás všetkých..Myslím že syn je ešte malinký na to, aby ho trápilo že nežijeme spolu s otcom. Ja som rok vydatá a mám 3mes synčeka..aj to sme si mysleli že je problém, že už nieje ten jediný, ale on bračeka ľúbi a krásne o ňom rozpráva v škôlke, stále ho bozkáva a ja sa snažím aby som nedavala prednosť malinkému a odstrkávala väčšieho..Napr. starší niečo chce a ja mu vysvetlím že nakrmime malinkého a potom sa budeme hrať..on to bez slova pochopí a s úsmevom sa ide hrať ďalej.. tak to že by bol problém v žiarlivosti sme vylúčili ako prvé..
Dnes som rozprávala s kurátorkou zo soc. a tá vravela že s týmto sa stretáva často...Navrhla prvý krok stretnutie so psychológom a na základe jeho rozhodnutia budeme pokračovať ďalej..Kurátorka vravela že problém bude v tom že otec nedáva hranice synovi a v konečnom dôsledku sa môže stať, že ja budem tá zlá mama a otec bude u dieťa ten dobrý..a to nechcem....Chlapec musí mať nejaké hranice, inak mi poskáče po hlave a čo z neho vyrastie?? Sebecký egoista? Uvidíme aký bude názor psychologičky...
Inak syn je od včera zas ako vymenený, ubehly štyri dni čo prišiel od otca a je všetko ok...dobručký, sústredený, kludný chlapec...a takýto bude celý výkend, celý týždeň a na výkend otcovi a príde čert a zas odznova....Asi to nakoniec budeme musieť pretrpieť, kým vyrastie...a pochopí veľa vecí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Mám 3r syna, chodí do súkromnej škôlky....s jeho otcom sme sa rozišli keď som bola ešte tehotná, no napriek tomu som mu neodoprela styk s dieťaťom..Syn chodí k otcovi každý druhý výkend a niekedy aj častejšie...Cca pred dvomi mesiacmi mi volala riaditeľka škôlky, že sa so synom niečo deje, je nesústredený, nervózny neposlúcha atď...dovtedy bolo všetko ok...syn je veľmi šikovný a vždy ako prvý vedel naspamäť všetky ang pesničky...atď. S otcom má veľmi dobrý vzťah až moc a v tom vidím aj ja problém, že keď príde od neho je iný...bez hraníc. Keď je doma už cca tri dni po tom ako príde od otca, tak je to zase zlatý chlapec..Keď príde od neho tak je ako otrhnutý z reťaze. Dnes som mala zase rozhovor s riaditeľkou škôlky, ktorá má veľký záujem o to aby sa s tým niečo robilo, lebo vidia tie rozdieli aj v škôlke...Navrhla detského psychológa..Otec syna, tvrdí že on mu nedovolí všetko atď..viem že tade cesta nevedie že sa porozprávam s ex, lebo on nerobí chyby v ničom...podľa neho.. Neviem čo mám robiť...Evidentne synovi neprospieva, keď chodí k otcovi, ale nemôžem ani urobiť to že mu styk so synom zakážem...Ako by ste postupovali vy? Moje prvé riešenie by bolo pohovor obydvoch rodičov a synom so psychológom a potom sa uvidí?...
Inak príspevok do diskusie dávam prvý krát, zatiaľ som bola len čitateľ, ale zaujma ma aj iný názor, tak budem vďačná za každú radu...ďakujem.