zlé 18 mesačné dieťa, Deťúrence, Diskusie

zlé 18 mesačné dieťa?Maličké deti vôbec nie sú zlé.Ved takto podobne sa správa aj moja 23 mesačná vnučka.Mna a MM má rada,ide k nám a hladá pri nás ochranu pred ostatnými príbuznými.Je to však úplne normálne.Ved žije s nami v jednej domácnosti.Ostatní príbuzní ju nenútia nasilu ked ich odmieta.Ved aj to je pochopitelné.Dieťa má strach z ludí,ktorých nepozná.Musí podrásť,aby pochopil že tí všetci ujovia a tety sú jeho rodina.
Posielať malé dieťa do kúta?A začo?Ved bude aj pomáhať aj upratovať.Ale musí podrásť.Nech sa hrá,nech rozhadzuje.Ved ja to pozbieram.A nenásilnou formou hry upratujeme spolu.Prečo by malo dieťa poslúchať moje rozkazy?Ved na povely musí poslúchať len môj pes.Dieťa je malý človiečik.Načo mu brať detstvo a nútiť ho niečo robiť samé?Dokonca zvažovať tresty ked neposlúchne?
Skús nerozkazovať a zvoliť si upratovanie formou hrania.A ked podrastie a pochopí kto je rodina a podobne,pobeží bez problémov aj k starým rodičom.Treba však na všetko svoj čas.A tresty niekde v kúte.No to ja neuznávam.Neber dieťatku detstvo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Milá akalenkak67 ja som slovo ZLÉ napísala do úvodzoviek, som si vedomá, že moje dieťa nie je zlé , len je v štádiu kedy trucuje a hľadá svoje hranice. Čo ma najviac pohoršilo na tvojom komentáry je, že mu beriem detstvo a to odkiaľ bereš, nepísala som že musí robiť výhradne to, čo mu ja poviem. Celý deň sa spolu hráme, chodíme vonku, tancujeme a všeličo iné. Ja som trest - posadiť ho do kúta zvažovala, ani mne sa veľmi nepozdáva preto som sa chcela najskôr popýtať možno odo mňa skúsenejšie mamičky, že aký majú názor. Netreba všetky moje slová a vety poprekrúcať. Milujem nadovšetko moje zlaté dieťa a nikdy by som mu neurobila nič čo by ho do budúcnosti poznačilo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pochopila som tak,ako bolo napísané.Naozaj nemám dôvod niečo prekrúcať.Tvrdohlavé deti mám od narodenia.A to svoje ja si presadzujú aj v dospelosti.
Dve vnúčatá,ktoré bývajú od nás daleko nenútim aby ma objímali.Sú maličké a treba im osmelenie.
A vnučke ktorá býva s nami nevymýšlam tresty.Len vysvetlujem,vysvetlujem donekonečna.
Vyjadrila som čisto svoj názor.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

milá nikol ako by si písala o mojom synovi..presne vystihujes vsetko co trocha trápilo aj mna,aspon vidím ze v tom nie som sama a podla mna je vacsina 1,5 rocných detí celkom podobná ..co sa týka rozprávanie,moj drobec tiez moc nechce,maximálne jednoslabicné slovká aj tých je cca 10 ktoré pouzíva,napr.mnam-mnam na jedlo,brm brm na autícka,cici na prso atd...ale fakt nejak nechce..ale toto moc neriesim,pretoze si myslím ze má este cas,urcite sa neskor rozhovorí..co sa týka toho hanbenia sa pred cudzími a schovávania bud za mna alebo dobre ze nie do mna ..u nás to je tiez,vravím si ze má asi hanblivé obdobie ked si na cudzích chvilu musí zvykat..je to tiez tých 5-10 min.kým sa osmelí...no a to dalsie to vzdorovité správanie a robenie zlých vecí a ako mu to vysvetlit je najvacsí problém aj u nás..bit ho nechcem a ked zvýsim hlas tak uz aj place,niekedy az uplne hystericky,tiez ked nie je po jeho voli,tak zúri,trucuje hádze sa o zem..neviem v tomto poradit,tiez by sa mi zisla rada ako mu vysvetlit ze to nemá robit/napríklad celou silou buchne do obrazovky telky,alebo prepína gombíkmi na telke,tisíckrát mu poviem ze to sa nesmie,spraví to zas a znova./a na pekné slovo vobec nereaguje ked robí nieco zlé,len ked zvýsim hlas..no je fakt obdobie na ktoré treba pevné nervy..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Máš pravdu, tu len pevné nervy pomôžu a dúfanie, že toto obdobie sa čoskoro končí a niekedy v budúcnosti sa na tom len dobre zasmejeme.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja už mám dospelé deti, ale nikdy ma nenapadlo "krpcov" trestať, ak neurobili niečo, čo som chcela ja. S takými ľuďmi najlepšie iba trpezlivosť (tony trpezlivosti!), pevné nervy, kľud a osobný príklad.
Dať ho do kúta??? Aký to má priniesť efekt?
Radšej si s ním trpezlivo sadni a vysvetľuj, donekonečna....ako píšeš, je inteligentný.
Čo sa týka veľkých rodinných stretnutí....nevyhýbaj sa im, pokiaľ sa máte v rodine radi, pomáhate si, bude to pre neho do budúcnosti len prínosom. Zatiaľ to berie po svojom, utiahne sa, ale traumy mu to nespôsobuje. Či?
Veď sa u vás nebije, nestrieľa, nenadáva...(to na odľahčenie, lebo píšeš, že starí rodičia sú zákerní- to ma trošku šoklo)
Ak sa malý bráni, to je viac-menej preto, že nie je zvyknutý na starých a prastarých rodičov - počas týždňa samoty s tebou "pozabudne" že sú.
My sme veľká rodina, stretávame sa stále a decká to dodnes milujú....Je to o vzťahoch a vzájomnej spolupatričnosti v rodine. Deti sú dobrým stmelovačom...aj keď sa utiahnú do vedľajšej izby, na tom nie je nič tragické ani nenormálne.
Ak sa budeš rodine vyhýbať aj ty, nečakaj, že v dieťati vypestuješ nejaké zvlášť rodinné sociálne siete.
P.S. Z napísaného som vycítila, že ti príbuzní z manželovej strany 2x nesedia (sorry ak sa mýlim)....To však nie je ich problém ale Tvoj.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja sa spoločenským aktivitám vôbec nevyhýbam, skôr naopak, lenže ja nie som ten spoločenský typ, ktorý predebatuje celé dni a noci. To neznamená, že príbuzní z manželovej strany mi nesedia. Hlavne odkedy sa nám narodil synček všade ho berieme zo sebou hocikde ideme, aby spoznal svet taký aký je. Ja sa považujem za mierumilovný, priateľský a hlavne kľudný typ a predsa sa niekedy rozčúlim ešte nikdy som sa nestretla s takým človek, ktorý by sa raz za čas nevyviedol z miery. S postupom času sa všetky spomienky stanú príjemnými a krásnymi, hoci človek prežil v tom čase pravý opak. Píšeš, že máš už dospelé deti, tak potom nevieš sa už vžiť do takej situácie, ktorú prežívam ja a ostatné mamičky, ktoré majú dieťa v rovnakom veku. S tým posadením do kúta sa neveľmi stotožňujem ani ja, preto som sa chcela najskôr spýtať skúsenejšie mamičky na ich názor. Hoci malému všetko čo urobí vysvetľujem či je to dobré a milé alebo práve naopak, nie vždy to pochopí a preto som sa chcela spýtať, že ako by som mu ešte lepšie vysvetlila čo je dobré a čo zlé.
To, že som napísala, že prastarý rodičia sú trošku zákerní, to som myslela tak, že každý týždeň im vysvetluje dokola, že nech nechájú malému čas a priestor na to aby sa danou situáciou stotožnil a oni po každý raz ho nasilu mojkajú (niekedy mu spôsobujú aj fyzickú bolesť, keď ho chcú pobozkať a malý plače a len horko-ťažko ho viem stíšiť) a keď si malý konečne sadne medzi nás furt do neho hučia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

citujem: "Píšeš, že máš už dospelé deti, tak potom nevieš sa už vžiť do takej situácie, ktorú prežívam ja a ostatné mamičky, ktoré majú dieťa v rovnakom veku".

Viem sa do takej situácie vžiť. Mne sa deti nenarodili dospelé
To, že to už je nejaký rôčik neznamená, že som si neprežila podobné ako všetky maminy. Deti a ich vývoj sú takmer podobné. Čo je rozdielne - je rodič a jeho prístup k dieťaťu.
Opäť ti zdôrazňujem...tony a tony trpezlivosti...a počkaj na pubertu
P.S. My staršie matky na rozdiel od vás mladučkých už vieme, že to všetko pominie, príde pokoj a kľud a s dieťaťa sa ti stane kamarát. V tvojom veku som si to nevedela celkom dobre predstaviť

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zle 18 mesacne dieta? nechces zmenit postoj?
je uplne normalne, ze dieta trucuje, ci sa smeje, ked ho hresis - ved on este ani poriadne nerozumie tomu, co mu hovoris. ze poriadne nerozprava? to akoby som pocula moju starku, ktora je presvedcena, ze maly je chory, lebo nerozprava a ma rok a pol... a? my sa vieme dorozumiet a ze s mojou starou mamou nevedie siahodlhe rozhovory o politike? je to dieta - rozpravat sa uci rovnako, ako sa uci poznavat svet okolo...
ze ma strach z ludi? no a?
moj drobec je presne v tomto veku - a? robi xy veci - pritom by ma potesilo, keby to nerobil. pri kazdej z tych veci mu xykrat vysvetlim, ze to nie je dobre, je to nebezpecne... tiez sa smeje, alebo spuli ustocka do placu... je to dieta - uci sa poznavat veci - i tie pre neho nebezpecne. na to sme tu my - rodicia, aby sme mu pomohli spoznavat svet. ale preto, ze mu je smiesne, ked ho hresis, nie je zly...
nezabudaj, je to dieta.
ze ma strach, alebo ostych v prostedi, v ktorom to nepozna tak, ako doma? ved to je ok. ze ma ostych pred ludmi, ktorych nepozna? moj syn ma rad mojich rodicov, sme u nich pomerne casto, oni u nas tiez - ked su u nas - je vsetko ok, ked prideme k nim - maly sedi pol hodku pod stolom v kuchyni - to je ok, nebudem ho predsa davat do kuta...
myslis, ze je ok, davat dieta za trest do kuta? ides ho trestat za to, ze neurobil to, co si po nom chcela - len preto, lebo tomu este uplne nerozumie? ak myslis... ved je to koniec-koncov tvoje dieta.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

V prvom rade chcem zdôrazniť, že moje dieťa MILUJEM nadovšetko na tomto svete a nikdy nič by som mu neurobila, čo by ho zranilo (či psychickej či fyzickej stránky). Ja som slovo ZLÉ napísala do úvodzoviek a nemyslím si, že je malý zlý, len teraz máme tažšie obdobie, ktoré treba nejako prežiť. Ja poznám svojho syna a viem, že potrebuje čas kým sa stotožní určitou situáciou, tu hlavne ide o to, že ostatní členovia našej rodiny sa s tým nevedia vyrovnať. Je mi to dosť trápne hovoriť možno o 50 rokov staršiemu človeku čo má robiť a čo nie. Veď konec koncov aj oni vychovávali dieťa, len sa už na to nepamätajú ako sa vtedy správal ich syn - dcéra a ako sa správali oni v danej situácii. Od každého teraz len počúvam, že ako zle vychovávam svoje dieťa, že sa k nim nechce priblížiť. Nemyslím si, že je to vo výchove, lebo poznám zo svojho okolia rovnaký postoj detí a ja to nezvaľujem na výchovu rodičov. Trest som len zvažovala a nepraktizovala, chcela som sa spýtať ostatné mamičky na ich postoj voči tejto téme.
Ako som písala, ja si z toho, že malý nerozpráva nerobím veľkú vedu, keď ani v budúcnosti nebude chcieť potom to budem nejako riešiť, ale určite odborníkom, ale to je ešte veľmi ďaleko a verím, že nijakú pomoc potrebovať nebudeme.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nikol
mne je jasne, ze svoje dieta milujes. tiez svoje dieta milujem, ale nemam potrebu pri jeho sibalskom poznavani zivota a jeho nastrah zvazovat sposoby trestu. skor sa snazim prist na to, ako mat oci aj tam, kde ich nemam... predsa za to, ze nerozumie tomu, comu ty rozumies, ho nebudes trestat....
mozem sa spytat, preco je ti trapne hajit svoje dieta pred 50 rocnym clovekom? ty si predsa jeho mama a ty s nim travis najviac casu. vies, co ma rad, co nie, bud im to budes vysvetlovat alebo sa na to bodnes a spravis si v nedelu pekny probgram bez stresovania drobca.
pozri - moja starka a jej sestra -zarucene odbornicky na vychovu deti - vzdy, ked sa stretneme proste nadide situacia, pri ktorej mi jasne daju bez servitky najavo, ze mam obe deti zle vychovane... ok, ich nazor - svoje deti si hajim, vzdy zhodnotim, ze ok, smola, mozno nie su podla nich dobre vychovane - ale vychovame ich najlepsie, ako vieme... a obcas si spomeniem i na to prislovie, ktore hovori o tom, ze zabudol vol, ze telatom bol...
tak kasli na to, co hovori rodina, na jednej strane sa mozno chcu vsetci vytesit s drobcom - a mrzi ich, ze sa potrebuje zaklimatizovat...
nas drobec videl manzelovu mamu cca 3x a zakazdym jacal ako pavian, posledny raz sa zvrtol a utekal s obrovskym revom prec - no mam ho za to potrestat? ved to je scestne. koniec - koncov - ani dospelym nie su sympaticki vsetci, ktorych stretnu, ze?
kasli na to, uzivaj si zivota s drobcom

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nikol, úplne ťa chápem, moja prvá bola rovnaká. Teda ona rozprávala (ale to je individuálne, synček má ešte čas), ale tiež robila rôzne "lotroviny" a v tom som jej nevedela vždy zabrániť. Rovnako ako tvoj synček, aj ona bola veľmi rozumná, všetkému rozumela - vedela priniesť, o čo som ju poprosila, vedela pekne odpovedať, čo sa smie a čo nie...
Ale zase boli veci, ktoré ju strašne lákali (vysýpať smetný kôš, vyhadzovať hlinu z kvetináča...) Čo sa dalo, som dala z jej dosahu, mimo pohľad, aby ju to zbytočne nelákalo. Samozrejme, že sa nedali všetky pre ňu zaujímavé, ale nie práve vhodné veci pred ňou schovať, ale aspoň sme ich minimalizovali a tým aj jej zlostné výstupy. Lebo inak, keď niečo zbadala a ja som jej to nedala, jasné, že sa hnevala. Tak neviem, v čom je "zlý" (ja som pochopila, ako toho "zlého" myslíš ), ale možno skús prispôsobiť jeho okolie tak, aby ho čo najmenej núkalo robiť zbojstvá. Lebo u niektorých detí, je tá túžba po niečom zakázanom silnejšia ako to, že maminka sa bude hnevať. A s tými prastarými rodičmi to budeš musieť asi len vydržať, alebo skús poprosiť muža, či niekoho iného od nich z rodiny, či by sa s nimi o tom taktne neporozprával. A neboj, malý z toho vyrastie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Rovnako ako deťom ukazujeme cestičku čo sa smie a nesmie, ukazujeme ju aj starým rodičom. Porozprávaj sa s nimi sama čo ti vadí a čo ti prekáža na ich chovaní. Trpezlivo, taktne a slušne.
A spoločenský život nie je podľa mňa vysedávanie celé dni a noci....to si si vytvorila mýlnu predstavu...nič také som nenapísala.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nikol, myslím, že jediné čo Ti pomôže je veľa trpezlivosti . Z Tvojich príspevkov vidno, že ho veľmi ľúbiš - a to, že sa chceš poradiť o tom, či ho trestať, alebo nie - už na tom vidno, že s tým v kútiku duše nesúhlasíš. Je to možno Tvoja intuícia, tak sa ňou nechaj viesť . Je úplne normálne, že keď príde návšteva, Tvoj syn si najprv na ňu potrebuje "privyknúť", tak ako je normálne aj to, že keď niekde prídete Vy, potrebuje si najprv na nové prostredie zvyknúť - aj keď je tam trebárs každý týždeň. Stále dookola mu musíš vysvetľovať, aj keby to malo byť 20 krát za deň, čo a prečo nemá robiť. Viem, že je to niekedy únavné, ale ver, že Tvoj syn raz vyrastie (ani sa nenazdáš ) a už mu nebudeš musieť vysvetľovať všetko 20 krát. Trpezlivosťou a láskou pri výchove dávaš svojmu synovi určite lepší základ do života ako trestami. Držím palce

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem Vám všetkým za komentáre. S prastarými rodičmi to mám dosť ťažké, pretože aj ja aj môj manžel tatkne a diskrétne, no rázne sme im to už vysvetlili X-krát, ale stále nepomohlo. A to, že sa malý k nim nepribližuje ani po uplynutí určitého času, to je tým, že sa asi bojí od nich, lebo nemá s nimi dobré skúsenosti. Len pevne dúfam, že sa to všetko zmení po určitom čase.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

..18mesačné dieťa nemoze byť ani zlé, ani "zlé".. a uplne zbytočne sa rozčulovať nad tym, co urobi..pretože ono nevie, čo robí zle a dobre..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

čauko, nechce sa mi čítať komentáre, len som prebehla, vidím, že skoro každý sa chytá toho "zlé"... no mňa to tiež zaskočilo, ale viem, ako to myslíš. tie uvodzovky som zaregistrovala... :)

odo mňa len toľko, že dcéra má aktuálne teraz 18 mes a podľa môjho názoru dieťa v tomto veku nemôže poslúchať na slovo. je ešte príliš zamerané na seba, svoju pohodu, svoju vôľu, empatia úplne cudzie slovo a nerozumie všetkému, čo mu vravíš. aj keď som presvedčená, že rozumie oveľa viac, než si väčšina ľudí myslí :))) trest "do kúta" mi pripadá nezmyselný. keď robí niečo nebezpečné (napr. vezme nožnice, lezie príliš vysoko...), vezmem jej nebezpečný predmet, dám ju preč zo stoličky a pod, pomenujem to, že nesmie a spomeniem aj dôvod (vždy dokola ako verklík, aj stokrát za deň :) a potom odpútam pozornosť inam. keby som neupriamila jej pozornosť na inú činnosť, opakuje tú zlú vec dokola, lebo tá zvýšená pozornosť mamy (netradičná mimika, iná intenzita hlasu :) sa jej páči. môj muž nikdy pozornosť neodpútava, a tak ho malá donekonečna provokuje. až je to niekedy komické. snažím sa mu vysvetliť, že 18-mes. mozog ešte nespracúva veci tak ako povedzme trojročný... ale to už je o inom

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj nikol,

Mám syna vo veku tvojho, je úplne iný ako dcérka a jediné čo ti poviem je vydržať a trénovať si nervy. Metóda "time-out" (posadiť ho do kúta na stoličku) je dobrá a aj funguje, ale u starších detí a tiež závisí od toho, na čo alebo za čo ju použiješ. U neho uspeješ vysvetľovaním a názorným správaním.
Môj synátor je veľmi zlatý, mojkací, tuľkací typ a dnes ma prekvapil, keď ma udrel po tvári. Dobre viem, že sa také veci učí od sestričky, potvora trojročná. Tak som mu pekne vysvetlila, že ma to bolí, má sa ospravedlniť a dať pusu. Urobil to ešte zopárkrát a po tom poslednom som mu urobila niečo podobné, neudrela som, šla som mu nepríjemne rýchlo do tváre a spýtala som sa, či sa mu to páči. Veľmi dobre rozumie, čo som sa pýtala, takisto ako rozumie, všetko, čo mu vravím, a potom to už neurobil. Dnes . Zajtra možno budeme opakovať.

Myslím si, že je dobré, že uvažuješ na trestom. Nie v zmysle, že ako ho potrestám, ale či to bude mať taký efekt, aby pochopil, že urobil niečo, čo nemal. Tresty nás učia hranice. Aj keď použitie slova "trest" v súvisloti s dieťaťom väčšina ľudí berie ako niečo strašné až monštruózne a predstaví si niečo, čo dieťaťu ťažko ublíži. Ale v podstate, ak bábo hodí na zem po x-té hračku a ty mu ju vezmeš, lebo si mu povedala, že to spravíš, ak to bude robiť, je to tiež len trest.

Najhoršie na tom sú tie tvoje nervy, nevycvičené. A tu platí trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť a z vlastnej skúsenosti viem, že sa to ľahšie píše ako spraví. Ale ide to. Ver, že čo sa naučíš teraz o rok a pol zužitkuješ, lebo potom príde obdobie, kedy sa ti budú oči trojmo prekrúcať .

S rodinou sa skús porozprávať, nech dajú vnukovi čas prispôsobiť a zvyknúť si. Pravdepodobne to nebude mať žiaden efekt, ale za pokus to stojí. Porozprávaj sa o tom s manželom, aby si mala potrebný backup, keď príde na rozhovor. Určite bude lepšie ak na tom budete trvať obaja....

Držím palce

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nikol, skus k nemu pristupovat ako k 18 mesacnemu, nie k dospelemu. Napriklad vysype naskladane oprate pradlo z kosa, pre teba je to na porazenie, lebo si to mozno hodiny zehlila a skladala, pre neho je to fun, ten kos je super na sedenie v nom alebo si ho polozit na hlavu a mozno bude don vkladat kusky pradla a ty sa potesis aky je mudry a on to zase vysype, lebo nasypat/vysypat je to, co je jeho veku primerane. Urcite sa ti nevysmieva. Ze skusa hranice, to zase urcite ano. Ale tie sa daju nastavit rozumne v kompromise pre neho aj pre mamu. Ty vedies, ucis a vychovavas, ale mozes to urobit tak, ze to bude povazovat za hru a bude ho to tesit. Ze obcas stratis nervy, ze obcas musis pouzit nie a mozno aj capnut po rucke, ci po zadku. To je normalne, ved aj ty si clovek s jednymi nervami.
TRESTY ?
- redirection, to znamena odviest pozornost inam, najma ak on nevie pochopit za co by mal byt potrestany,
- ukaz mu, ze si smutna, ze ta to co urobil sklamalo, ale konkretne, nie vyhlasenia typu "mama sa hneva. lebo si zly chlapcek" Napriklad, "neudieraj ma do bruska, mamicku to boli."
- odobratie privilegii, napriklad, udiera autickom o stenu, stokrat si mu vysvetlila, ze nici hracku aj stenu, skusila si dat mu miesto auticka bubienok s palickou a on sa vracia k auticku, pozera na teba a trieska. Vysvetli mu, ze mu auticko zoberies a naozaj mu ho zober a slub vratit po poobednajsom spanku alebo inom termine, ktoremu rozumie, zajtra alebo o desat minut samozrejme nefunguje. A potom vydrz byt asertivna a nepodlahni rycaniu ani hadzaniu sa o zem.
- ja som aj za capnutie po zadku, resp. nepovazujem to za trestnu udalost. Urcite to tu najde kopec odporcov, v Kanade to moze byt v urcitych pripadoch trestne.
-"time out" tvoja stolicka v kutiku. Niekedy pomoze, niekedy nie. U trosku starsich deti dobre sluzi na "vychladnutie" v surodeneckom alebo kamaratskom suboji. Ukludnit dieta, aby sme si mohli povedat, aky mame problem. Mnohym najma malickym detom sa to paci. Posedia, odidu, zase kopnu kamarata a uz sami cupitaju posediet si a dookola. Beru to ako hru a to sa uz mina ucinkom

Pozitivny pristup, trpezlivost, ferovost, zasadovost, pesnicky, basnicky, kazdodenne cinnosti premenene na hru a pojde to.

Jeho postoj k cudzim ludom je normalny. Kazde dieta potrebuje cas prisposobit sa novej situacii. To vobec neries. Je to tvoje dieta a stari rodicia nech ho lubia a snazia sa najst k nemu cestu, ak to nevedia, skus im este parkrat vysvetlit a nechaj to osudu. Ak ich ty nemas rada, mozno si trosku vsugeruvas, ze ich nema rad ani maly,ale to je len moj nazor a slusne urcite vychadzat mozete.

Caka ta krasne obdobie prvych slov a viet, budes vidiet ako sa z babatka formuje chlap, zatial je len tvoj, co nebude dlho, uzivaj si to. Budte zdravi a spokojni.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem pekne každej naničmamičke za komentáriky. Jednak preto som začala túto tému, aby som sa presvedčila, že aj ostatné mamičky majú to niekedy ťažké. Pravdupovediac skoro každý deň som s malým sama, pretože môj manžel buď pracuje (čo mu určite nevyčítam a som rada, že aspoň má nejakú prácu v dnešnej dobe) alebo je mimo domu, lebo pomáha svojim rodičom (lekári, mužské roboty okolo domu). Neviem sa veľmi na nikoho spoľahnúť, pretože moji rodičia žijú ďaleko a od svokrovcov som zatial nedostala žiadnu normálnu radu. Niekedy to ide ľahšie, niekedy zasa ťažšie, pokúšam sa so všetkých svojich (niekedy aj tajných) síl vychovať svoje dieťa, aby v živote ustál na pevných nohách.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Joj, zlatá moja, každá mamička to má občas ťažké . A nie len kým má deti malé - aj tie naše to s nami občas nemaju (a nemali) najľahšie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj nikol 156,

skus sem tam nahliadnut i do odbornej literatury, i ked nie je nad rady od mamiciek, ktore s tymito problemami ziju . Mne osobne sa velmi paci kniha ,5 dni, ktore zmenia vase dieta, - autor: Kevin Leman. Dolezite je, ze autor nie je len psychiater pracujuci s rodinami a detmi, ale je hlavne sam otcom 5 deti. Kniha je sice zamerana na starsie deti, ale su tu opisane i problemy s mensimi detmi, opisuje i autorove vlastne skusenosti s vychovou svojich 5 deti, su tu i skusenosti a zazitky inych rodicov. Knizka je velmi dobre, jasne napisana. Vlastne hovori o ,vychovenj strategii, - podtstatu ti napisali i mamicky predo mnou: dietatu sa nevyhrazat, byt jasny a neoblomny, dodrzat, co bolo dietatu slubene, nereagovat spontanne na situaciu ..atd.
Ked som si knizku precitala, zdalo sa mi mnohe jasnejsie.

Ja mam dvoch skriatkov , a tiez ma kadecim potrapili , i mne sem tam ujdu nervy, alebo pouzijem nejaky ,nespravny vychovny postup, )). Vsetko tazke sa vsak zabudne, ked sa ten maly skriatok na vas usmeje a zasusle : ,,Mamicka, ja teba lubim na svete ".
Prajem Ti vela trpezlivosti a lasky.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zlé 18 mesačné dieťa

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty