zmena spravania sa po nastupe do skolky

Mile mamicky, idem k vam zasa raz po radu. Derka ma 2 roky a 7 mesiacov a pred 2 tyzdnami nastupila do skolky. Prvy tyzden bol doslova ukazkovy, ziaden ranny krik, s radostou sme sa obliekali, vsetko super a ja cela stastna, ze ake to bolo jednoduche. Prisiel prvy vikend, mala v sobotu rano nariekala, ze chce ist do skolky Mrkám Pride pondelok, v skolke cirkuuuus, rev az na ulicu, ked som odisla a nechala ju tam samu. Pani ucitelka mi povedala, ze celkovo bola vtedy cely den nesvoja, nezapajala sa do hier. V priebehu tyzdna sa situacia zasa dala do poriadku, sice dcera plakala, ked som odchadzala, ale akonahle som bola mimo dohladu, bolo po placi, dokonca sme dostali aj pochvalu, ako pani ucitelku pekne pocuva, hra sa s ostatnymi detmi, spieva, tancuje... Zasa prisiel vikend, v piatok v noci dcerka mama zvysenu teplotu, tak som si ju este v pondelok nechala doma, aby som si bola ista, ze je OK. No a dnes rano to bol doslova extrem. Nechcela sa ani obliekat, ani mlieko vypit, topanky da na nohy, ja som uz bola zufala, ze zavolam do skolky, ze ostane doma aj dnes! Smútok Potom som ale zatala zuby, zobrala malu na ruky, bosu, s revom, dala do auta a sli sme. Cestou sa ukludnila, prideme ale do skolky a uz zas krik, vresk, drzala sa ma ako kliest! Cokolvek som jej dohovarala, aj ja, aj ucitelky, nic nevnimala, ona totiz ked spusti krik, neexistuje, ze pocuje, co jej hovorite. Ucitelka ju nasilu odo mna vzala, a ja som ju az do auta pocula vrestat. PlačemPlačem Teraz pre nu o chvilocku pojdem, tak som zvedava, aka dnes bola po mojom odchode. Vsimla som si ale, ze sa celkovo zmenilo jej spravanie. Fajn, nikdy nebola ,, perfektne,, dieta, ktore na slovo vsetko pocuvalo, a pekne potichu sa hralo, stale bola taka umrncana, ale posledne dni je to na nevydrzanie. Za vsetko hned mrnci, spadnu jej hracky na zem, place, hadze vsetko po zemi, vcera ma dokonca isla udriet! Pocas dna takmer nic neje, maximalne nejake piskoty, na obed nieco zobne a to je vsetko, pritom s jedenim sme problem nikdy nemali, ona bola dost papkacik odmala. V skolke tiez nejedava, ale to je podla ucitelky normalne, ked zo zaciatku nechce tam jest, nenutia ju.
Myslite, ze je to nejaka reakcia na skolku? Vase deti to prezivali nejako podobne? Zacinam mat pocit, ze neviem ako na nu, ako tieto jej krizy riesit. Budem vdacna za akekolvek rady, nazory a skusenosti. Áno

Diskusie Naničmama.sk: 

Vitaj v klube Úsmev Vieš koľké sme si podobné veci prežili? A závideli mamám, ktorých deti sa do školky tešili?
U nás trochu pomohlo, keď do školky vodil tatino. S ním nevystrájal. Vedel, ku komu si môže čo dovoliť :)

Neviem, či si doma, alebo pracuješ. Ale ak si doma, dieťa to vo všeobecnosti ťažšie znáša. Aj keď samozrejme nie každé, sú aj výnimky.

Dasi, pracujem... a niekedy, ked robim popoludnajsiu smenu, je mi to luto, ma mala vidi 2 hodiny, kym odidem do prace.. ked pridem, tak ona uz spi Smútok je fakt, ze ked som na rannej smene, tak ju vezie do skoly moja svagrina, spolu s jej dcerou, doteraz to bolo iba raz, ale vtedy jej neplakala, tak som uz nad tym tiez rozmyslala, ze mozno to robi ten rozruch, ked ju tam nechavam ja... hoci u nas doma si myslim, ze ma maly vacsi respekt predo mnou, ako pred mojim manzelom Mrkám ucitelka mi dnes povedala, ze nejaku tu polhodinu mala este krizovy stav, a potom ju to preslo, ale zasa bola velmi pesimisticka ku vsetkemu, do nicoho sa nechcela zapajat. vravela, ze urcite zato moze aj vikend, plus ten 1 den, co som ju nechala doma, lebo minuly tyzden vo stvrtok a piatok to bolo fakt ukazkove, vyzeralo to, ze si uz zacina zvykat na skolku a pacilo sa jej.. myslis, ze by mohla upadnut do nejakej detskej depresie z toho, ze je tam, a potom ma niekedy vidava doma len malo? Mlčím tato situacia s pracou potrva uz iba mesiac, tak dufam, ze potom sa to zlepsi, ked budem doma s nou stale ked skonci v skolke..

Tak, mozem povedat, ze uz som skusena Veľký úsmev a ze toto je normalen. Presviedcam sa o tom, u mojho syna.
Prvorodena nastupila na prvy tyzden do skolky bez problemov, nasledujuce dva tyzdne preplakala, ucitelka mi ju odoberala z krku. Na druhy rok skolskej dochadzky to iste. Synator cely prvy rok chodil do skolky s usmevom na tvari, treaz.... Prekvapenie ....uz v piatok vecer place, ze neche v pondelok do skolky. Aj ked sa to za posledny tyzden upravilo, aj tak si s MM robime srandy, ze ked siel do skolky bez problemo, to asi preto, ze sa zarozpraval a zabudol kde isiel.
Rodic predpoklada, ze ked je zaciatok bezproblemovy, ze ma vyhrate.....nema. Z mojho okolia vnimam prave to, bezproblemovy prvy tyzden, potom pohroma....ale ono to prejde, niekomu to trva tie klasicke dva tyzdne, niekomu dlhsie......
Kazdopadne, dcerke vysvetluj, ze je to prirodzene, ze chodi do skolky, skus vyzdvihnut klady a vysvetluje jej, ze aj ty chodis do roboty, a preco a pod. U nas bol problem typu "..ze po mna neprides a nechas ma v skolke". Tak sme vysvetlovali, ze skolka nie je odkladisko pre deti, ale ze chodiem do prace, aby sme mali peniazky, ktore potom pouzijeme a ze sa vzdy z prace vraciame preto, aby sme boli spolu, lebo toto je pre nas ciel c. 1. Proste rozpravat, rozpravat a rozpravat. A nebat sa, ked sa ty bojis toho, co bude rano, dieta to vyciti, chyti sa toho a potom je to zamotany kruh......

Drzim palce.

Ja nie som skúsená, ale myslím, že je to normálne. Keď začala škôlka, tak prvý týždeň chlapček od susedov každé ráno cupkal do škôlky s plačom. Keď som ich stretla, aj mi to bolo smiešne, lebo rodičia nevedeli ako sa tváriť, dieťa uvrešťané, scénka na schodisku ako z nejakého filmu. Keď som sa malému prihovorila "Neboj, bude dobre...", pozrel na mňa tými vyrevanými očiskami a s revom odpapuľoval "NEBUDEEEEE!!!". Rodičia sa na seba pozreli, potom na mňa a zahlasili: "Toto musíme mesiac vydržať, potom sa prepne na škôlku a bude pokoj."
Asi to chce čas. Chápem, že si z toho unavená a je ti to ľúto, ale niektoré deti jednoducho škôlku nezvládajú tak ako iné.
Mám kolegu, ktorý zas trpí opačným smerom, jeho dcéra je v škôlke radšej ako doma Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe To si nevyberieš:)

Ahoj, davno si tu nebola, viem o Tebe, kedze mame rovnako stare deti, aj ked nas je syn a druhorodeny.
Problem vsak mame ten isty Úsmev
Skolku sme zacali skusat uz od maja, no dodnes ziadna zmena a uz dlhsie tam nebol, kedze ho nechceme stresovat.
Ucitelka nam povedala, ze na nom vidi, ze smuti. Ked sa o skolke rozpravame -pohoda, aj do nej ideme bez placu, ale akonahle ho berie ucitelka - rev. 3hod.,ktore tam je , vyzeraju tak, ze 15min sa hra, potom place -ziali a stale dookola. Jest odmieta a nenapije sa ani z vlastneho pohara a vody z domu, ale ked pridem a dam mu vodu, hned pije. Od ucitelky nevezme, darmo vravi, ze je z domu. Ucitelka si ho radsej nevsima a nechava ho tak, lebo ju nechce. Akurat sa jej opyta, kde je mama. Uz nam ho ani nechcu vziat na viac ako hodinu, lebo vidia, ze doslova smuti. Ked pridem - zacne plakat akoby od radosti.
Zatial sme to vzdali, lebo nechceme ho stresovat a vidime, ze mu to robi problem. Neviem, co s tym, ved aj mne treba ist do roboty. Je velmi citlivy a naviazany na mna a manzela. So starsim synom nebol problem, nikdy neplakal a to chodil od 2r do skolky a postupne tri vystriedal, kedze najprv boli jasle, potom v skolke pri mojej skole a nakoniec v meste. No problem nebol vobec s nicim.
Nechcem synovi sposobovat nejake citove ujmy, uvidime co bude dalej.
Este ma pobavilo ako ucitelka povedala, ze skolka je uz prenho neskoro - vraj si uz tazko zvyka. No neviem, som nazoru, ze dieta ma byt so svojou mamaou a nie cudzej tete hovorit mama (viacero tych malych deti ju tak oslovuje)

tak dakujem za slova podpory! ja som uz nad tym tiez premyslala, ci jej tym napokon neuskodime, ale ucitelka mi tvrdi, ze je to normalne, ze tak u vacsiny deti prebieha adaptacia na skolku a ze veri, ze po istom case si mala zvykne a bude fajn. tak dufam v to aj ja! mna skor zaraza to jej spravanie doma, uplne nervak, za vsetko vrieska, place, a mam pocit, ze dakedy uz ani nevie, preco reve, ale je to skor vresk, hysteria, ziadne slzy. sa jej pytam, co jej je, ci ju nieco boli a ona len dalej vrieska a opakuje to, co jej hovorim ja... niekedy je to uz fakt na psychicke zrutenie sa! zajtra som ju objednala preventivne ku lekarke, ci za tym napokon nieje nieco uplne ine, tym ze aj moc neje v poslednych dnoch, tak nech aspon viem, ze je zdrava a ze je to fakt len o tom prisposobeni sa v skolke Mrkám

ahoj. aj doma sa upokoji. teraz ste boli na seba vy dve. ked nieco bolo treba urobit, mala si sice hlavne slovo ty, ale vedeli ste sa aj dohodnut. v skolke na to nie je cas. sadnite si, najedzte sa, oblecte sa, prechadzajte sa ... vsetci. nemoze sa dohodnut ze teraz nie prechadzka, ale chvilu na preliezke. ze si neoblecie toto tricko ale ine ... a tak si to vsetko kompenzuje doma. neboj. aj to sa casom da do normalu. ja som vtedy u syna doma trosku polavila, nebola som taka autoritativna a pokial to slo, tak sme sa dohodli. ak slo o drobnosti - plany na volny cas. aj zlost prejde, aj nove finty bude na teba skusat. neboj nic. Úsmev

úplne chápem, ak niekto proste musí do práce, nemá inú možnosť, slobodné mamičky, samoživiteľky, nezamestnaný partner, áno viem, ale ostáva mi rozum stáť nad tým, ako všetci pokladajú za úplne normálny jav trpiace, plačúce dieťa, ktoré chce len jedno: byť s mamou. Teraz nemám na mysli len niekoľko názorov tu, ale všeobecne panuje tento podivný prístup. Viem, že plačúce dieťa v škôlke je pomerne bežný jav, ale nie je to normálne, to dieťa to vníma ako násilie, proste ho tam donútia byť a časom síce plakať prestane, ale ja by som to nazvala nie adaptáciou, ale rezignáciou. Pochopí, že jeho plač nikto nepočúva a že to jednoducho nemá zmysel, najskôr asi príde k záveru, že jeho potreby nie sú prioritou. Na niekom to nezanechá žiadne stopy, niekto z toho môže mať traumu, ktorá sa neskôr prejaví úplne iným spôsobom, ťažko si to potom už rodič dá do súvisu s tým malým škôlkárským trápením. Nedá mi nepovzdychnúť si opäť raz nad celým týmto našim systémom...a ako si nás pekne vychoval, takmer každému sa to zdá normálne...To prejde, proste sa to niekam vyparí..hm. To asi tak rýchlo nezmeníme, ale ja by som zvážila, ak máš partnera, ktorý pracuje, či ten tvoj príjem skutočne je nevyhnutný a prípadne by som počkala ešte rok, ak sa čo len trocha dá. Dcérka ti dáva jasné signály, aj tie chorôbky, pre ňu je to stres rovná sa oslabená imunita. My sme obe dcérky dali do MŠ až 4-ročné, mladšia skúsila minulý rok, zo začiatku dobre, potom samozrejme dietko príde na to, že to má byť každý deň a vtedy prišiel odpor, plač, proste nie. Ostala ešte rok doma. Chodí teraz od septembra, tešila sa už v lete a naozaj - úplná pohoda, staršia dcérka je už v škole a tiež žiadny problém, žiadny plač, tešia sa tam, ani po víkendoch a po prázdninách nie je problém. Tvoja je ešte maličká, aj my sme v tomto veku skúšali so staršou babulou, lebo som mala práve pred pôrodom druhej dcérky a nešlo to, bolo to príliš skoro, nechala som si ju doma až do tých štyroch rokov, keď už vlastne sama prejavila záujem o škôlku. Viem, že nie každý má takú možnosť, ale ak tá možnosť je, tak by som ju určite využila a bola s ňou doma ešte aspoň pol roka.

ja_hodka - aby som trosku objasnila situaciu. Zijem v zahranici, na ostrove a tu je tzv. 6 mesacna sezona, cize od maja do oktobra pracujeme a od novembra do aprila sme doma. Z tohto dovodu, si zial, nemozem dovolit ostat cele leto doma, lebo od toho by sa potom odvijala aj zima, a z jedneho prijmu si nieco usetrit na zimu sa naozaj, naozaj neda. Teraz s dvoma prijmami a vychadzame tak akurat. Preto som spominala, ze tato situacia potrva uz iba mesiac, potom budem doma, a tak budem mat na dcerku viac casu, po skolke. Teraz mam moznosti 2 - bud pojde do skolky, alebo bude sediet doma v byte zatvorena s mojou svokrou, ktora uz ma svoj vek, vonku ju neberie, lebo za malou nestiha, a jedine co sme tym doteraz docielili, ze mala je rozdivocena, vobec ju nepocuva, a rozkazuje ona jej, a nie svokra malej Veľký úsmev tak sme s manzelom dospeli k zaveru, ze byt doma s jeho mamou jej naozaj nic neponuka a zvolili sme radsej tu skolku, kde predsa len bude v spolocnosti deti, co ma ona rada, a aj sa nieco nove nauci. Neviem, mozno niektore mamy nesuhlasia s mojim rozhodnutim, ale som toho nazoru, ze iba laskou svoje dieta zivit nemozes, sice je to to najdolezitejsie, ta laska, ale na nakrmenie, oblecenie a strechu nad hlavou to, zial, nestaci....

nemám vôbec dôvod (ani právo) s tvojim rozhodnutím súhlasiť, alebo nesúhlasiť, je to tvoje dieťa. Ja len píšem svoj pohľad na vec. Iba láskou dieťa neuživíš, samozrejme, preto som aj písala, že chápem, sú prípady, keď proste aj maličké dieťa musí do škôlky. Ak som správne pochopila, tak doteraz bola so svokrou. A nechce s ňou byť aj naďalej? To, že ju svokra nevychováva podľa tvojich predstáv možno nie je také dôležité ako to, že dieťa by nemalo taký stres a postupne by možno o pár mesiacov mohol byť ďalší pokus s MŠ. Máloktoré dieťa je zrelé na škôlku pred tretím rokom a spústa detí ani po ňom. Čo sa týka výchovy...Osobne si myslím, že v škôlke ti dieťa nevychovajú. Dieťa vychováva rodina, tam sa dávajú základy. V škôlke sa učí chovať sa v kolektíve, učí sa rôzne iné zaujímavé veci, ale ten základ tam nedostane, učiteľky nemajú čas ani priestor k tomu, aby sa individuálne venovali každému dieťaťu a suplovali rodičovskú výchovu. Ľudia si to často myslia, lebo drobec v škôlke "počúva" a doma nie a dokonca mám dojem, že niektorí to akoby nechávajú na škôlku...veď tam ho naučia. Jasné, tam je súčasťou "stáda" a po čase aj ten najväčší rebel začne robiť to, čo robia ostatní (až na nejaké výnimky). Rodičia si myslia, ako ho len dobre v tej škôlke vychovávajú, veď tam s ním nie sú žiadne problémy, ale doma je to presný opak. A lámu si nad tým hlavu. Keby bolo dietko skutočne vychované, tak sa doma chová tiež vychovane. Ale doma sa tak nechová, lebo doma je samo sebou a je tým, čo mu dala a dáva rodina. Ona určite časom prestane aj doma takto vystrájať (nič nie je navždy Chichocem sa )...a proste si to užijete... Úsmev Myslím, že jediné, čo môžeš v tom prípade urobiť, je venovať jej veľa, veľa času a záujmu, keď ste spolu. Držím palce Úsmev

no ja som len chcela trosku objasnit celkovu situaciu, preco som dospela k nazoru, ze ist do skolky bude to lepsie riesenie. Samozrejme, ze neocakavam, aby pani ucitelky robili moju ,,robotu,, co sa tyka vychovy dietata, ja to skor beriem z toho hladiska, ze bude medzi rovesnikmi a moze tam rozvijat svoje schopnosti formou hier, zaradi sa do kolektivu, najde si novych kamaratov, a celkovo si nemyslim, ze skolka este niekedy nejakemu dietatu uskodila.. ja od nej ani nechcem, aby doma sedela ako pat penazi, len ona je zuriva, toma zarazilo, ze nas ide bit, ze vrieska, proste vela nervov...

no vieš, ty by si bola aká, keby ťa niekto prinútil niekde byť proti tvojej vôli od rána do poobedia, keby si trebárs mala pocit, že tvoji najbližší vôbec neberú do úvahy čo chceš a potrebuješ ty? To, že vás ide biť, mi príde ako extrém a s tým neviem poradiť, pokiaľ by sa to nelepšilo, alebo dokonca stupňovalo, tak by to podľa mňa bolo skôr na odbornú pomoc. Ty v podstate máš svoj názor o prospešnosti škôlky hotový, nezmeníš ho a chcela by si riešiť následky bez toho, aby si riešila príčinu. Fakt netuším ako...keby som vedela, poradila by som Slnko Tak nech sa vám darí a nech sa maličká čím skôr ukľudní.

Ano, mam k skolkam pozitivny pristup, sama som so surodencami bola v jasliach, potom v skolke a hned v skole, lebo rodicia museli obaja pracovat. Dcera je v skolke na 4 hodiny, co zasa nieje, ze ju tam mam fakt pol dna. Dufam aj ja, ze si zvykne, v podstate, ze tam bude chodit bez placu, lebo ked pre nu pridem, tak je vesela, doma mi hovori, s kym sa hrala, co robila, a ak ktore dietatko plakalo, vratane jej samej, ale to samozrejme tvrdi, ze ona neplakala Vyplazený jazyk

súhlasím s vyssie popísaným..minulý rok drobec zacínal skolku a veru boli velké place,ze tam nechce íst,ze tam nechce jest..najprv som poriesila tak ze som prenho chodila pred obedom,takze jedával uz doma..ale neskor ked som zacala pracovat sa to uz nedalo,bol na celý den a bol nútený si zvyknút aj na jedenie,ak nechcel ostat hladný..nezje vsetko ale co mu chutí z toho si dá aj duplu,a mne sa osvedcilo ho nechat na celý den,kým chodil na pol den to bolo horsie..a tiez mu pomohlo ze si nasiel kamaráta,sú spolu v skolke nerozlucná dvojka a na druhý rok ako zacal chodit vobec neplace,nesmúti,neriesi,cíti sa v skolke dobre..je pravda ked príde zo skolky,tak je vzdy neposlusný,ukricaný ale ja to pripisujem tomu,ze v skolke musí poslúchat,robit co mu kázu,tak doma sa potrebuje vyventilovat a chvilu robit aj neplechu Chichocem sa

Úsmev Ja som si to "odtrpela" spolu so svojimi synmi. Starší šiel až do prípravky ako 5 ročný, mladší ako 3 ročný do škôlky. Obaja to prekonávali s plačom a každý mi hovoril, že sa to poddá... a tak oni plakali v škôlke a ja doma :-(. Do mesiaca do poľavilo a ja som si vydýchla, ale nanovo by som to už neabsolvovala. Bola som mladšia a neskúsenejšia, nevedela som im pomôcť Smútok .
S maličkou to bolo o inom. Videla, že chalani chodia do školy, tak chcela aj ona mať svoje "povinnosti" a my sme s polročným predstihom začali hovoriť o škôlke. Nie spôsobom, ako tam raz pôjde a bude musieť tam zostať a bude tam robiť toto a tamto... Bolo to len také nenásilné pripomínanie: napr. v hračkárstve - páči sa Ti takáto hračka? Možno ju v škôlke majú. Chceš byť dlhšie s deťmi vonku a hrať sa? No keď oni idú domov spinkať, aby ráno vstali do škôlky, ale keď tam raz budeš chodiť aj Ty, tak sa s nimi môžeš dlho hrať. Alebo: pamätám si, ako sme mali v škôlke také maličké stolčeky a stoličky, ako nám pani učiteľka vymýšľala nové hry, pamätám si na tie maličké postieľky, aké doma nemáme. Spomínam si ako nám pani učiteľka čítala pred spaním rozprávku a pod.
Takýmto spôsobom sme ju pozitívne na škôlku pripravili, pripomínali jej, že po ňu určite prídeme, keď sa napr. napapá, vyspinká, ešte raz napapá a ide sa domov, kde sa spolu môžeme pohrať.
Dcérka to zvládla bez jedinej slzičky a do škôlky sa tešila. Ak predsa len večer nastal smútok, že pôjde do škôlky, vymysleli sme si ako strávime zvyšok dňa, čo budeme spolu robiť, aby sa na niečo tešila.
Celé je to o prístupe, dať najavo, že je stále rovnako dôležitá a milovaná, že nám záleží na tom, ako sa mala v škôlke, čo chce robiť doma, a pod.

to aby sme sa vela s dcerkou doma o skolke rozpravali, mi odporucala aj jej pani ucitelka. Stale sa rozpravame, sa jej pytam, co robila, s kym sa hrala, jej opisujem, ze ja musim ist do prace zarobit peniazky, aby sme jej potom mohli kupit nove oblecenie, topanky, hracky, aby sme mohli chodit na ihriska, kde sa jej tak paci... ona sa tam aj tesila, akurat dodnes, rano sa veselo chystala, ked sme dorazili, tak natesene volala ,, uz sme tu,, ale len kym neprideme ku vchodu. Tam uz zaccina spekulovat, lebo vie, ze ja odidem a ostane sama. Pritom ked odchadzame, tak pani ucitelku este minuly tyzden zdravila vo velkom, ze pride aj zajtra, pusu jej dala na lice, no a zrazu po tom vikende, zvrat o 360 stupnov.. Mlčím

no este som v mierno soku, ale idem sa pochvalit, len dufam, ze to nezakriknem... od pondelka chodi mala do skolky bez placu, ani v triede neplace, ani sa na mne nepyta. Netusim, co je za tymto 360 stupnovym otocenim sa, normalne v pondelok sme sa zobudili, ja som sa uz psychicky pripravovala na krik a plac, ale nic. Dcerka sa sama obliekala, brala tasku do ruky a cakala pri dverach. Som na nu pozerala, ze coooo?? Ale tak hovorim dobre, bude cirkus az v skolke Vyplazený jazyk je sice pravda, ze nechcela ist s pani ucitelkou do triedy, odviedla som ju tam ja, ale normalne si zavesila tasku na vesiak, som jej dala pusu s tym, ze idem do obchodu nakupit veci, aby som jej uvarila doma obed a ze potom pre nu pridem, a nic. Vosla ku detom do triedy Úsmev Ucitelka sa ma pytala, ci som ju cez vikend vymenila za ine dieta! A zatial sa drzi, ani vcera, ani dnes nic, super. Takze od zajtra uz nastupi na normalnu dochadzku, cize nebude koncit o 12tej, ale o pol 2. Som rada, ked ju vidim, ako sa sama a bez problemov zaclenuje medzi ostatne deti, dokonca mi vcera zahlasila ze ,,Konstantinos ( jeden chlapcek v triede ) je dobry aj pekny.,, Chichocem sa

No vidíš SlnkoÚsmev
Držím moc palčeky, detičky sú chytré , asi zistila, že do tej škôlky fakt musí a tak nejako to akceptovala a hlavne vie , že po ňu vždy prídeš a vráti sa domov. A pokiaľ tam bude mať kamarátov na ktorých sa bude tešiť, tak to bude super.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok