reklama
Už je to tu. Jeseň. Zatiaľ je pekná a kým celé dni neprší, tak nijako zvlášť netrpím. To, že je fakt po lete, mi došlo dnes ráno. Toto bola prvá vec, ktorú som uvidela, keď som vytrčila nos z dverí o šiestej ráno.
Ranná prechádzka so psom sa definitívne zmenila na rannú prechádzku s vlkodlakom. Minimálne s ohľadom na ten mesiac, ktorý v tme svietil ako besný. Psovi to nerobí nič, to len ja som mala chuť zavíjať, že sa blíži zima... Ja viem, veľa ľudí zimu miluje, akurát ja k nim nepatrím.
reklama
reklama
...i ja si až dnes uvedomila že je po lete...šli sme pred siedmou s deckom na huby, lúky boli zamrznuté, 0 stupňov....ale malo aj to svoje čaro
keď zasvietilo slniečko, naplno sme si dokázali uvedomiť a vychutnať jeho silu na rúbaniach, kde sa mu podarilo prebojovať
...budú to len iné rána, krásne, len iné