Na počiatku bola špekulácia. A tak skončili Adam a Eva mimo raja. Bol to úsvit ľudskej civilizácie a zároveň aj slobodného trhu. Prostredia, v ktorom prežijú len tí najsilnejší, najšikovnejší, najrýchlejší, všetkými masťami mazaní... Ale ujde sa aj tým ostatným, ak sa pravda snažia. Tvrdá drina a pot. Ani slovíčko o etike alebo spravodlivosti.
Ak Rockefeller v 19. storočí zbohatol na tom, že mylne vydával hadí olej za liek, neznamená to, že jeho produkt bol najlepší na trhu. Neznamená to ani to, že bol podvodník. Aspoň nie oficiálne. Znamená to, že bol dostatočne šikovný na to, aby predal vnímanie, predstavu, že jeho produkt je účinný a najlepší na trhu. Jednoducho, aby predal pekne zabalenú lož. A spotrebiteľ? ... Smola. Podľa pravidiel a zákonov slobodného trhu mal dotyčný podnikateľ na takýto postup právo.
V súčasnosti to prebieha v niektorých prípadoch podobne. Napríklad, existujú spoločnosti fľaškujúce vodu, ktorá pochádza z rovnakého zdroja ako voda z vodovodu a spotrebitelia sú za ňu ochotní zaplatiť neporovnateľne viac ako za tú istú vodu, ktorá im tečie doma z kohútika.
Na prvý pohľad sa zdá, že je všetko v poriadku. Spotrebiteľ sa rozhoduje sám pri plnom vedomí a celkom slobodne. A spoločnosti sú iba dostatočne silné, šikovné, rýchle a všetkými masťami mazané, aby si zaplatili reklamu, správy, product placement v jeho obľúbenej relácii, dokonca celú reláciu a takto ovplyvňovali jeho vedomie, ale hlavne nevedomie.
Totižto, reklama dnes nečíha na vás iba v klasických médiách ako sú televízia, rádio, ale aj na autobusovej zastávke, v škole, v nemocnici, na bilboardoch popri ceste v meste, ale aj na diaľničnej výpadovke, dokonca aj v divadle a na verejných toaletách. Štvor alebo päťročné dieťa, hoci ešte nevie čítať, so stopercentnou presnosťou rozozná logo výrobcu televízora, ktorý je umiestnený na chodbe v čakárni u lekára alebo podobne dokáže „prečítať“ logá obchodných reťazcov, ktoré má zafixované z letákov. ... Korporátne „pazúre“ sa začínajú načahovať za budúcim spotrebiteľom – zákazníkom už v jeho ranom veku. Obzvlášť škodlivé a nebezpečné sú reklamy, kde sa deťom a aj prostredníctvom detí sype publiku „krmivo“ o tom, že si ich rodičia môžu dovoliť všetko kúpiť. Od dovolenky, práčky, auta, až po dom. Ako inak, na úver. Veď nás čakajú len svetlé zajtrašky, nie?
Nerozhorčujme sa. Podľa pravidiel a zákonov dnešného zdeformovaného slobodného trhu majú na takýto postup právo.
Na druhej strane, existuje veľa produktov a služieb, pri ktorých naozaj nezáleží na tom, či ich kupujeme vedome alebo nevedome. Pri ošatení, nábytku alebo elektronike nemusí byť naozaj nesprávny výber pre spotrebiteľa až taký bolestivý, snáď iba finančne. Horšie je to však pri potravinách, nápojoch alebo liekoch. Tuná prichádza na rad okrem finančného, už aj zdravotný faktor. Rodičom by predsa nemalo byť jedno, akými svinstvami kŕmia svoje deti.
Avšak ako dokážeme odlíšiť hadí olej od skutočného lieku? Ako dokážeme odlíšiť vyrobené vnímanie reality od skutočnej reality, keď náš „správny“ úsudok je dnes značne obmedzený, keďže tí, čo sú rýchli a šikovní, sú aj bohatí a vedia si kúpiť čoraz viac z nášho života?
Aby sme sa chápali správne. Reklama, podobne ako dlh alebo dane, nie je sama o sebe zlo, ak je informatívna a používaná s mierou. Ale to tu, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neplatí.
Dokáže sa preto spotrebiteľ zmietajúci sa v každodenných problémoch a starostiach v práci, pri výchove detí a zabezpečenia chodu rodiny a navyše pod obrovským vplyvom médií všetkých možných druhov, správne rozhodovať? Vie, čo je preňho v tejto džungli mnohokrát pochybných informácií o produktoch a službách, správne? Myslím, že týmto článkom jasne odpovedám, že NIE.
Z veľkej časti je to však na ňom samotnom. V prvom rade by mal vyhodiť z domu televízor. Ak nie je ochotný pristúpiť k takémuto kroku, minimálne by mal investovať viac času do získania čo najviac informácií o produktoch a službách predtým, ako pristúpi k nákupnému rozhodnutiu. Určite sa mu to oplatí. Ak si spotrebiteľ - rodič vie nájsť čas napríklad na návštevu kozmetického salóna, miestneho pohostinstva, resp. k sledovaniu obľúbeného televízneho seriálu, bolo by možno fajn, keby si našiel čas aj na prečítanie obalu výrobku resp. vyhľadanie detailnejších informácií o jeho pôvode a zložení.
Nezabúdajme, že slobodný trh dáva mnoho možností, ale je hlavne o ekonomike a tá veľakrát nemá s etikou a už vôbec nie so spravodlivosťou nič spoločné.
autor článku
Marek Sádovský
Vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu na SPU v Nitre. Osem rokov pôsobil na riadiacich pozíciách v maloobchode.
Ja osobne šaliem nad pretlakom reklamy, presviedčania a ovplyvňovania spotrebiteľa. Aj keď statočne odolávam, selektujem a snažím sa reklamu prenášať iba do sféry informácií, chtiac nechtiac zasahuje do spôsobu môjho života. Moje deti mi nosia darčeky ako vystrihnuté z televíznej reklamy. Na druhej strane obdivujem svoje deti, že si dokážu z Ameriky poslať hokejovú výstroj, lebo ich to vyjde najlacnejšie, pri kúpe chladničky a práčky "snoria" na webstránkach, získavajú informácie o najlepších technických parametroch a po zľavách. Na to ja nervy nemám. Toľko času tomu nevenujem čo oni. Oni to ale považujú za normálne.
Čo sa týka potravín, viac pozornosti im venujem ja, ako moje nevesty. Pre nich je výhrou po unaháňanom dni, že kúpia rýchlu večeru pre rodinu. A darmo mám k tomu pripomienky. Považujú za fosíliu,ktorá nevie čo frčí. Pazúre reklamy u nich zanechali nezmazateľnú stopu.