Pomoc pre neposedných predškolákov

Riško sa snažil byť vzorným škôlkarom. Vedel sa sám prezuť a prezliecť, aj keď ho väčšinou ostatné deti predbehli. Dokázal si sám zapnúť gombíky, iba občas nie každý do správnej dierky. Poznal skoro celú abecedu a mal perfektný podpis, len nie každý výkres stihol podpísať pretože ho počas kreslenia zaujímalo všetko čo sa dialo okolo neho. Zaujímalo ho to, či vonku sneží, prší alebo svieti slnko, keď niekto šiel okolo okien ich triedy ihneď to referoval pani učiteľke. Bavilo ho len tak vstať a prejsť sa po triede, pozrieť si čo kreslia ostatné deti. Riško chcel mať v škôlke veľa kamarátov, no nie veľmi sa mu to darilo. Ostatné deti nevedeli pochopiť, prečo sa Riško s nimi nevydrží dlho hrať pexeso, prečo stále odbieha od začatej hry, prečo im tak často skáče do reči a nedodrží to, čo sľúbil.
Keď sa blížil deň D každého škôlkara – predškoláka – zápis do školy pani učiteľka odporučila Riškovým rodičom návštevu u psychologičky z dôvodu vyšetrenia školskej zrelosti. Pani psychologička zistila, že Riško je na školu pripravený skoro po všetkých stránkach. Jediné, čo ju trápilo bola Riškova neposednosť a nepozornosť.
Riškovi rodičia sa mohli zachovať dvomi spôsobmi:
1. Povedať si, že Riško je šikovný a z neposednosti a nepozornosti ho vylieči škola.
2. Rozhodnúť sa, že Riško aj napriek jeho šikovnosti potrebuje pomôcť, ukázať ako sa správne sústrediť a dospieť v toho správneho prváka.

Ktorú cestu by ste si zvolili vy milí oteckovia a milé mamičky?
Existuje možnosť ako pomôcť budúcim neposedným, nepozorným prvákom zvládnuť prvú triedu. Je ňou EEG Biofeedback terapia. Počas tejto terapie snímame EEG aktivitu z povrchu hlavy a prenášame ju do počítača. Ten ju rozdelí na dva monitory. Na jednom – ktorý vidí dieťa túto aktivitu v podobe počítačovej hry, ktorú dieťa hrá svojim mozgom – tým ako sa sústredí, uvoľňuje... Ak jeho mozog pracuje správne je počas hry odmeňované počtom bodov. Ak však jeho mozog nepracuje správne úspech v hre mizne. Terapeut vidí EEG aktivitu v podobe EEG krivky a vĺn.
V priebehu terapie nervová sústava postupne vyzrieva. V súvislosti s tým ustupuje impulzívnosť a roztržitosť, nepokoj či agresivita.
Deti sa upokoja, zlepší sa ich sebaovládanie, posilní sa vôľa. Pozitívnou zmenou je obvykle aj zlepšenie kvality spánku, schopnosti učiť sa a pamätať si rôzne informácie. Zlepšenie schopnosti a výkonnosti následne zvýšia dieťaťu jeho sebadôveru a sebaúctu.

Riško sa počas terapie začal zaujímať o školu. Začal sa učiť spoznávať ďalšie písmenká – vedel sa na toto učenie lepšie sústrediť.
Počas terapie sa zmiernila aj Riškova neposednosť – dokázal sa pokojnejšie a dlhšie hrať jednu hru, nepredbiehal sa v rade či vedel počkať kým kamarát dorozpráva a potom vstúpiť do rozhovoru.
Táto terapia pomáha aj deťom s odkladom školskej dochádzky. U týchto detí je veľký predpoklad vzniku porúch učenia. Včasná diagnostika a terapia pomôže deťom predísť zažívaniu neúspechu v škole.
Riškov príbeh je skutočný. Jeho rodičia sa rozhodli správne – vyhľadali pomoc odborníka a dnes je Riško prvák ako sa patrí. Do školy chodí rád, lebo ho tam čaká veľa kamarátov a pani učiteľka. S obliekaním už nemá žiadny problém, keď idú von prvý čaká na pani učiteľku so zapnutou bundičkou a zaviazanými šnúrkami. Výkresy na nástenke v triede si Riškovi rodičia môžu pozrieť aj bez toho aby im Riško musel ukazovať ktoré sú jeho, lebo sú všetky vzorne podpísané. V matematike je Riško najlepší z triedy. No Riškov najobľúbenejší predmet aj tak ostáva telesná výchova na ktorej sa môže do sýtosti vyblázniť.