... jedle. Zdá sa vám to divné? Aj mne. Ale zrazu si uvedomujem, že je to presne takto. Môžem skúšať čokoľvek, vždy ma nakoniec jedlo premôže. Už hneď ráno myslím na to, čo si dám, plánujem celý deň. Rýchlo do seba nahádžem raňajky a s posledným sústom už ľutujem, že končia. A celá zúfalá myslím len na to, kedy budem môcť jesť znovu. Nevydržím a hľadám, čo by som si dala. Starostlivo naplánujem obed. Aj je zdravý. Len jediný problém, pri varení toľko skúšam, že mnohokrát sa jedna porcia stratí, len kým je dovarené.
Nenii to momentálny problém. Ako mala si spomínam na chlebík s maslom a pažitkou. Tak veľmi som sa bála, že mi ho niekto zje, kým budem na wc, že som si ho zobrala so sebou aj tam. A tie ten čas, keď som bývala sama - kúpila som si kuracie stehienka. Normálne porcia na dva dni. Ledva som vydržala, kým sa upiekli. A aj som plánovla, že druhá polovica ostane, nie. Padli do hodinky.
Mnohokrát jem potajme, tvárim sa, že ma nikto nevidí. Dokonca v obchode si maškrtu oddelím na iný lístok, aby nikto ani omylom nespájal účtenku z nákupu s mojou margotkou.
Zatial nerobím nočné nájazdy na chladničku. Ale to je minimum. Všetky ostatné príznaky veru mám. A že mám problém s chudnutím? Veď ja si na tanier dávam tak málo. Akurát všetko to, čo bolo predtým nepriznávam.
Ale ako z toho? Keď liečia alkoholikov alebo narkomanov, podmienka je prísna abstinencia. Ale ako abstinovať od jedla?
Prepadá ma zúfalstvo. Lebo naozaj neviem, čo s tým. Ako začať? Kde? Bežné diety sú o ničom, týžden, dva mesiac sa to dá. Ale potom je tá závislosť ešte horšia...
Pozná niekto nejakú metódu? Takú, čo jednu závislosť nanahradí inou?
Ja ani nemám čo až tak zajedať. ALEbo to nepoznám. Ale tieto stavy si pamätám od 5 rokov, takže by sa mi to, čo je problém asi muselo stále meniť, lebo človek sa mení.
Proste niekto si ide zapáliť, ja si dám radšej chleba s maslom.... Aspoň, ke´d už lepšie nenájdem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám tieto stavy od malička, úplne do mala. Vraj geneticky dedime po nasich rodicoch, ci skor starych rodicoch aj ich traumy. Mozno napriklad, ked pocas vojny hladovali? ja viem uz sme dospele, same strojcami svojho zivota, len to sa lahsie hovori ako kona.... ;)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno presvedčiť samu seba že máš dostatok, že nebudeš trpieť hladom, že ti jedlo nikto neukradne. Uvedomiť si to a prijať to ako fakt. Toto môže byť vec z minulosti, lenže ťažko sa s tým žije, lebo teraz je dostatok jedla a preto to robí problém.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem, ja mám skôr pocit, že jedlo u mňa niekde v mozgu štartuje centrá rozkoše, radosti... že proste jedlo ma uspokojuje. A preto chcem tento pocit zas a znova. A nevydržím ani od termínu po termín. chcem to potešenie stále znova. Obávam sa, že niečo podobné je aj pri iných závislostich.
Miesto, aby sa mi naštartovali tie centrá, ktoré povedia - dnes máš už dosť, stačilo sa mi po jedle štartuje nejaké centrum radosti. Ono to dlho netrvá, ale tá radosť alebo uspokojenie tam je. A to ma privádza k tomu, že ide o závislosť. Vlstne nielen na jedlo. Možno by stačilo málo a bola to len náhoda, že mne uspokojenie prináša jedlo. Inému alkohol, cigarety, drogy alebo stávkovanie. Alebo upratovanie :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, ale to všetko môže prameniť z podvedomia. Ja osobne by som ti poradila nejakého dobrého psychologa. Neviem to dosť dobre pochopiť, lebo občas by u mňa oči jedli ale ja som slabý jedák a na dobre jedlo sa predsa teším aj ja aj na to že si nachystám to na čo mám akurát chuť, ale to si myslím že je normálne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to je práve to - kto nezažíva, nepochopí. Dlho som sa tvárila, že fakt nechápem, ako môže niekto piť. Alebo fajčiť. Alebo čokoľvek iné. A až teraz som si uvedomila, že moj problém je rovnaký. Len moju slasť nespôsobuje alkohol alebo cigaretka. Alebo droga. Alebo nakupovanie. Ale mne ten problém spôsobuje jedlo.
No a toto sa lieči abstinenciou. úplnou, celý život. Len pri jedle je to dosť ťažké.
presne popisujem, že pri jedení niekomu ide signál do centra, ktoré povie, že dosť, už viac nepotrebujem. Mne zrejmi ide do centra, ktoré spôsobuje slasť.
tuším som zatial o tom ani moc nečítala. vlastne ani neviem, či existuje nejaké pomenovanie tejto závoslosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Záleží na tom, aká je tvoja závislosť na jedle. Psychická alebo fyzická.
Fyzická súvisí s návykovými látkami v jedle, ktoré nemusia byť návykové u každého, ale v prevažnej miere sú u mnohých. Napr. čokoláda, cukor, káva...
Psychická závislosť súvisí s duševným stavom. U každého sú príčiny individuálne. Tu treba vypátrať príčinu a nájsť riešenie. Telo jedlom naplníme, ale boľavú dušu nie. Ak chceš, napíš mi cez kontakt.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka ma pravdu, mala som stavy, ked som aj ja "zajedala" ubolenu dusicku. Nie sice kilo zmrzliny alebo cokolady ako to vidime v niektorych filmoch, ja skor chlieb so sunkou, klobasku a pod. Ale slo o ten prije,ny pocit z jedla. Chapem ta. Dobre je, ze si to uvedomujes , za mas problem. Dietou to nespravis, to budes na jedlo mysliet este viac. Dzobnut si nieco, ale len trosku a nestresovat sa kvoli tomu. Tazko sa da poradit sebakontrola, to naozaj nie je jednoduche, ale skus sa niecim zamestnat, aby si nemala cas maskrtit a najst si sposob ako si robit radost a pohodu niecim inym ako jedlom.
Ak mas psychicky problem, ozvi sa Evke, moze ti poradit antidepresiva na baze byliniek alebo nieco co ti pomoze.
Drzim ti palce 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podla mna je to iste ako fajčenie a alkoholizmus . Pochadm z veľkej rodiny kde nie vzdy boli peniaze na sladkosti, ked ma mama poslala do obchodu tak mi dala extra neaku koronku na horalku ci nanuk a povedala rýchlo zjedz aby starší nevidela kedze som bola najmladšia . Doteraz aj ked nemusím tak rýchlo zjem , mam to zakódované v mojej hlave . Niekedy robim tak , ze zjem a zvyšok hodím do odpadu lebo aj tak by som to zjedla , a do odpadu este som sa tam nedostala aby som to vybrala .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aanička, toto riešia psychológovia. Možno je to spojené aj s nejakým metabolickým problémom. Toto sama neporiešiš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte raz som si prečítala všetko a chcem sa ťa opýtať - máš nadváhu alebo veľkú nadváhu?
Ja mám obdobie kedy som stále koškot´´vala hlavne mäso lebo mi chutilo ešte také nedovarené a niekedy mám problém čokoľvek ochutnáť. Ak vyprážam čokoľvek tak určite z prvej várky zjem rezeň aj ked sme boli všetci tak som rozkrojila na kúsky a každý ochutnala a všetci sa tešili na to skúšanie, ja v tom nevidím nič zlé. Veľakrát som aj hladná ked varím a vtedy tiež viac možno skúsim akoby som mala.
Za dalšie - kto z nás si nekúpil niečo sladké a nezjedol to skôr ako prišiel domov a možno mal pri tom aj výčitky - ja som presvedčená že každý. Mala som obdobie za ktoré som s ahanbila aj vtedy aj teraz ked to píšem, mala som pocit že potrebujem stále niečo sladké, kúpila som domov a všetko som pojedla, je divné ale vtedy som vôbec nebola tučná, ale nevedela som si rady s chuťou na niečo sladké. No odrazu muž povedal - janeviem ale u nás zázračne mizne všetko sladké a tak sme sa na tom zasmiali ja som povedala o tom čo sa to so mnou deje a skončilo to obdobie. Vlastne ako to už každy vedel nebola ta potreba, to nutkanie. Dobre na tom všetkom je to že odvtedy som s tým nemala problém, nepotrebovala som to ani skrývať a anič iné, ak som mala chuť tak som zjedla ak nie tak nie. Zo svojho okolia poznám že čím je človek starší tak nemá problém priznať že si musí dať denene nejaký keksík alebo niečo iné, možno robil aj predtým len sa k tomu nechcel priznať.
A ja ked ide na mňa nejaká chrípka či niečo podobné, začínam s chlebom s maslom alebo masťou. Jednoducho to bytostne vtedy potrebujem. No a dočítala som sa že je to obrana tela pred napadnutím. V zime som bola na smrť chorá, výsoké horúčky ledva som lapala po vzduchu a ja som si večer išla vypražať rezne lebo som na ne mala nepredstaviteľnú chuť. Nedokazala som ich ani všetky vypražiť ale tri som doslova zožrala a išla do postele. Ja som nikdy nebola na rezne, ale teraz mi veru veľakrát idú na chuť. Myslím že vtedy mi to pomohlo, zasytila som ten neskutočný hlad v mojom vnútri po niečom nezdravom, zaspala som hned a konečne som v tu noc spala. Na druhý deň som zjedla ledva jeden ale to už je o inom. Viem že je to dlhé ale chcem povedať že to všetko vúbec nemusí byť nič výnimočné a choré a že veľakrát ľudia robia veci o ktorých nebudú písať a hovoriť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Za mna. Ja osobne, si bezne kupujem sladke kazdy den, a vacsinou zjem skor ako nastartujem auto. A ked som nebola bezlepkova, bola som schopna zjest aj 4 keksy naraz, co som kupila pre celu rodinu na nejaky vylet ...teraz to mam zlozitejsie, bo nejaku bezlepkovu sladkost si kupim, lne jednu a nemam do coho chodit, pokial nemam v zalohe nejaku lepsiu cokoladu na varenie. Ako mala som hladala po dome haliere, aby som si do obchodu mohl aist kupit kakaovu rezu za 50 halierov ci kolko stala. Teraz som trtei tyzden na delene, lebo ponuka od draheho sa neodmieta, vydrzim si nekupit sladke, ale spekulujem,a ko si pripravit dobroty bez cukru s trochou medu ... a ako malemu dietatu mi vraj bolo zle kazdu nedelu ci pondelok, co som sa prejedla. S beznym jedlom to neprehanam, ale sladké čokoládové, ak nie je tak aspon pribinácik, ak nie tak nejaka orechova tycinka, upeciem si menej sladky kolacik, ktory si dam namiesto ranajok alebo vecere. A to sa kontrolujem. Takze ano som zavisla, viem co si kompenzujem ..., je to na dlhsie... aj k zlatej psychologicke som zopar rokov chodila ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ako aj margori, aj mna zaujima, ako si na tom s hmotnostou. Ak mas nadvahu, tak by som to vnimala ako problem. Ak nie, tak by som si to uzivala :) .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, mám nadváhu a potrebujem ju riešiť. podľa slov lekára minimálne 20kg.
Užívala som si po návšteve kineziologičky - tá mi povedala, že sa moc obmedzujem, že si nič nedoprajem. No, nebola to správna cesta pre mňa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak potom uz len tvrdu disciplinu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tvdra disciplina , je nasilie pachane na sebe, podla mna to chce nieco mierumilovnejsie, najst nieco co vyhovuje prave jej. Jasne bez zmeny to nejde, ale takej sitej na mieru.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak telo každého iba na pár výnimiek je závislé od jedla, no a až tak veľmi neviem či mám veriť na tie výnimky, lebo z okolia poznám že pred všetkými tvrdí že je iba ovocie a videla som ako sa krmila všetkým iným.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prípad mladej ženy: (true story)
Prišla do poradne s problémom, ktorý pomenovala obrovská neovládateľná žravosť. Keď ju to popadne, musí hneď čosi zjesť. Vyznáva zdravý životný štýl, ale táto neovládateľná "úchylka" sa akosi s tým nezlučuje, čo jej spôsobuje problémy. Nedokáže ani pri šoférovaní nejesť, hlavne rôzne čipsy, sladkosti....skrátka veci, čo možno len tak hádzať do seba. Bežné jedlá ani nejedáva, alebo minimálne, lebo stále zápasí s časom a navyše je prepchatá od hlušín. Citujem jej slová. Okrem toho má zhoršený stav pleti a tráviace problémy. Chce sa stravovať zdravo, ale nevydrží viac ako pár dní. Medituje, chodí na psychoterapie, ale bez dlhodobého výsledku.
Nebudem naťahovať....pri pohovore som sa dozvedela, že v detstve zažila traumu, na ktorú aj zabudla...nepripisovala jej veľký význam. Mala veľmi dobré priateľky ešte zo škôlky, ale pre nejakú "hlúposť" ju vyradili zo svojho kolektívu a už si nikdy nevedela k nim nájsť cestu, hoci veľmi túžila, aby ju medzi seba zase prijali. Stalo sa to v období puberty. Našla si iné, ale toto ju na istý čas poznačilo. V homeopatii sú lieky na ochorenia zo smútku, na ochorenia z vylúčenia - odvrhnutia kolektívom.....sú to bežné udalosti, ktoré ani nevieme ako silno sa nám na podvedomej úrovni podpíšu na psychike či zdraví a vyplávajú na povrch aj s odstupom dlhého času. Všetko, čo prežívame sa nezmazateľne na nás podpisuje, či to uznáme alebo nie. Dostala svoj liek - jednorázovo. Na kontrole povedala, že úporné ataky žravosti ustúpili. Nevyskytujú sa permanentne. S tým sa zlepšil aj stav pleti a žalúdočné koliky. Liek sme zopakovali. Po roku je z nej vyrovnaná štíhla mladá žena. Zdanlivo jednoduché....ale nájsť ten správny liek dá zabrať. Ak sa pacient neotvorí, liek zostane tajomstvom, prípadne pomôže len na krátku dobu. Nepodceňujte nič vo svojich životoch. Tá istá trauma sa na každom podpíše inak. Niekoho sa ani nedotkne, iného vrhne do zdravotných problémov. Každý sme originál a na každého platí niečo iné.
Len toľko som chcela
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, neprides nas pozriet aspon na sobotu na stretko do Demanovskej doliny 8.10.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rada by som prišla Kami, ale práve tento víkend mám už obsadený termínom seminára.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka a prečo ja mám opačné skúsenosti s homeopatikmi? boli nesprávne naordinované alebo naozaj ich moje telo odmieta?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem ti na toto jednoznačne odpovedať margori....viac by som zistila pri osobnom rozhovore. Mohli byť aj nesprávne naordinované.....mohla byť aj dávka nesprávne určená. Zatiaľ som sa nestretla (ani v literatúre), že by telo odmietalo homeopatikum, ale nič nie je vylúčené.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak tu toto dievča tiež hovorí o problémoch s jedlom, aj keď teda ono je o krok ďalej. Ja som stále iba pri posadnutosti jedlom. Teda vlastne, on aje vyliečená aj keď lekári to neboli, čo jej pomohli 
Musela ten problém vyriešiť vo vlastnej hlave.
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1186000189-13-komnata/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež som závisla, len viac na sladkom, čokoládovom, ako bežnom jedle .... Delená strava u mňa tlmí, neskutočnú chuť na sladké, ale držať sa jej dlhodobo je u mňa asi nereálne. Viem čo zajedám, okrem, stresu, vytočenia sa a únavy, ale stále neviem čo s tým. ..