Ach tie vzťahy

Trochu tomu nerozumiem. Ľúbiš ho, ale chceš sa s ním rozísť lebo je to chladné medzi tebou a jeho rodičmi? Hmm... Keby si s jeho rodičmi vychádzala, už by váš vzťah niekam viedol?

To že prežívaš raz za čas aj smútok je podľa mňa normálne. Keby si nebola smutná, nevedela by si, aké je to byť veselá.

Ako ďalej... -1. Vadí tvojmu priateľovi, že máš s jeho rodičmi "chladný" vzťah? Ak nie, nerieš to. S niektorými ľuďmi nemôžeš byť kamarátka za každú cenu.
-2. Viac otázok ma už nenapadlo. Možno neskôr.

Pripájam sa k Filipke, ak ten tvoj smútok pramení zo vzťahu k priateľovej rodine, tak to určite nerieš rozchodom, vy dvaja ste dôležitý, ide len o to ako sa k tomu postaví tvoj priateľ. Povedala si mu prečo si nešťastná, povedz mu aj prečo si s ním šťastná. Ak je priateľ na rodinu veľmi naviazaný, tak to bude náročné, ale ak chce žiť s tebou, tak aj v budúcnosti stretávky s rodinou spolu zvládnete.

niekde som čítala jednu podľa mna veľmi múdru myšlienku: " vo vzťahu sa takmer priamou úmerou striedajú pekné a šťastné chvíle s tými smutnými a hádavými chvíľami....ak sa tejto úmere nebudeš brániť a budeš ju brať ako zákon prírody, vieš, že po ťažkých chvíľach prídu tie lešie a vtedy čerpáš silu na horšie časy...." takže už smutné chvíle neriešim a teším sa na to lepšie...a so svokrovcami ja žijem v jednej domácnosti 14 rokov a o chladných vzťahoch by som mohla napísať knihu....ako mi svokra zakázala zásnuby....ako plakala ked zistila, že si ma jej syn musí vziať....ako mi po 14 rokoch varenia a upratovania povedala, že sa jej syn so mnou trápi...a ja dalej chodím do spoločnej domácnosti, tvárim sa, že si nič z toho nepamätám a prežívam...s jej synom v takmer pokojnom vzťahu....nebyť mojho vnútorného trápenia....takže záver, ak s nimi nemusíš bývať....teš sa zo slobody a chod na návštevu, usmievaj sa, ak bude treba, hovor čo bude treba, prežiješ a domov sa vrátiš len so svojou láskou, a návšteva u svokrovcov bude len minulosť....