Ja ho uz nelubim!!!

Mala by si si vazit, co mas a asi to musis stratit, aby si si to uvedomila. Len uz moze byt neskoro. Aspon z toho, co si napisala mi vyslo toto- neviem si pomoct.
ivet

Tak, to je smutné.
Neviem, či poradím, ale, čo tak skúsiť poradňu?!
Tam by mohli pomôcť.
Ak to nepôjde ani tam, tak potom asi by bolo najlepšie to ukončiť-ja by som nevedela žiť v takomto manželstve!
Len stále mi vŕta v hlave, že dôvod je len ten, že si ho prestala ľúbiť.
Naozaj sa nestalo nič iné?
Neviem, či by som svojho dokázala prestať lúbiť-navyše, keď píšeš, že zo začiatku to bola veľká láska!
Asi by som najprv tú poradňu skúsila-ak nie, tak potom jedine rozvod!
V takomto vzťahu (kde sa stále hádate) trpia všetci-aj Vaša dievka.
A ako jej to vysvetliť?
Neviem, koľko má rokov-ale úplne normálne si s ňou sadnúť a porozprávať sa.
Možno teraz nie-ale raz to pochopí, že to je aj pre jej dobro.
Neboli by ste šťastný ani jeden z Vás!
Ak už sa rozhodnete (ste v tom obaja) tak, alebo tak-držím palce, aby Vaša komunikácia neuviazla na bode mrazu!

SI DOSPELA...nespravaj sa ako dieta. Sla si dobrovolne do svatby? Do vztahu? Vedela si, ze je to "navzdy"? Vedela!!
Prepac ale rodina nie je hracka, s ktorou ked sa pohras, tak ju mozes odlozit.
Niektore zeny nevedia co chcu..ale musia to mat...
Nemyslim, ze ho nelubis...len mas zle obdobie
prehodnot svoje myslienky...
keby si mala muza, co ta mlati....vazila by si si toho tvojho...duplom, ked je to vlastne dobry clovek...
ach jaj ach jaj prepac ze som na teba prisna...ale nemas 14 a mas odpovednost..
nauc sa ju

Je to smutne,co sa ti stalo.
Ked sa narodi dietatko myslim si,ze cast partnerskej lasky prejde nan.U matky je to o to silnejsie,lebo s nim bola spojena 9 mesiacov.Verim,ze to vase ste chceli obaja a tesili ste sa nan spolocne.Skus spominat na tie krasne casy ked si ho lubila a ktore ta doviedli do manzelstva.Hadam sa vasa laska spomienkami obnovi a budete spolu stastni.Povedzte si,co sa vam na partnerovi pacilo,co vas pritahovalo.Ak to nepomoze,skuste manz.poradnu a az nakoniec nech je rozvod.Drzim palce nech sa akokolvek rozhodnes.

Ahoj..moja skromná rada je..teda neviem ale ako dlho už trvajú tieto tvoje pocity, ale vydrž ešte a nechaj si to poriadne prejsť hlavou.Fakt by bolo fajn keby ste si o tom dobrovoľne nasilu pohovorili je to vážna vec a treba nájsť nejaké vhodné riešenie.Čo si na ňom ľúbila keď ste sa brali?Skús to znova nájsť a manžel nech to neberie ne ľahkú váhu a mal by ti v tom skúsiť pomôcť..

Mňa zaujala tvoja posledná veta...neveríš vo večnú lásku, nevieš čo povedať dcére???A v čo veríš? Čo je pre teba v živote podstatné??? Myslíš že hovoriť dcére o princovi na bielom koni je správne??? Nikdy si neverila v lásku ale príroda urobila svoje???Myslíš že správne zapracovali hormóny a ty si sa zaľúbila a pocítila lásku???Ale láska nie je len prírode a o našich zobudených hormónoch. Láska je aj o tom milovať partnera napriek jeho chybám, láska je aj o tom, že ľúbime sami seba napriek našim chybám...Mám z tvojich pár riadkov pocit,že potrebuješ stratiť aby si mohla nájsť to najcennejšie v živote, nevidíš čo máš rovno pod nosom...

Mii, ja tipnem, že ste sa brali veeeeeeeeeeľmi skoro. Zásnuby po dvoch mesiacoch? Svadba po roku? Ja som s tým mojim takmer 6 rokov a ešte stále sa učíme spolu vychádzať. Myslím, že tam bol najväčší problém. Sú veci, ktoré dokážeme na človeku pomalinky "opracovávať", také tie hrany a potom sú veci, ktoré prehryznúť nevieme- všetky také máme. Pre niekoho sú to facky a útoky, pre iného je to prostý, ľudský chlad. Vieš, ja ti asi poradím VÁŽNY rozhovor a ešte VÁŽNEJŠIE pouvažovať, či v tom naozaj za nijakých okolností nevidíš smer svojho života alebo je to iba obdobie "blbec"- každá ho poznáme, vtedy nás vytáča aj to, že dýchajú, "hanbíme" sa za nich a dali by sme ruku do ohňa, že ich neľúbime. A potom väčšinou prídeme na to, že nám iba niečo chýbalo- ja som toto obdobie prekonávala, keď sa narodila dcérka. Ja som celé noci bola pri nej a on celé dni na našom novom byte. Nič som nevládala, išla som ako robot ale niečo mi strašne chýbalo. Do toho svokra čo ma absolútne ničila a byt v ktorom sme dočasne žili a ja som sa v ňom cítila absolútne cudzia. Unavená telom a mysľou ešte viac. Už ani neviem, čím sme sa do tej hádky dostali, predpokladám že témou "svokra", pretože to boli zatiaľ naše jediné "vážne" hádky" Povedala som mu, že už ho nelúbim, prvý raz vtedy plakal on, nie ja. Už bol na odchode a ja som si myslela, že nemôže odísť- kvôli malej. A on prišiel za mnou, klesol pri mne na kolená a plakal, že on nás strašne miluje obidve, ale musí odisť, keď už to necítim rovnako. A ja som začala plakať, lebo ten útlm na mozgu prešiel a ja som si vôbec nevedela predstaviť, čo by bolo keby odišiel.
Tak silno uvažuj, nakop ho do prdele , choďte na výlet, choď na "prázdniny" k mame a zisti, či ti chýba. Urob volačo. Hlavne nič nevzdávaj preto, lebo "si myslíš, že už ho nelúbiš"- teda než zistíš, či je to NAOZAJ tak. Keď zistíš, že lepšie ti je bez neho ako s ním, začni radikálne riešiť svoj život, ale až keď budeš mať v SEBE ÚPLNE JASNO.
Držím palce

No,ja mám na to taký názor,že...že môže ísť o prechodné obdobie - čiže je to dočasný stav.V každom manželstve po určitej dobe dochádza k "stereotypu" ,hrany sa obrusujú a spoločným spolužitím zisťujeme aj "zlé" stránky nášho partnera - manžela...A o tom to celé je,bud ho berieme takého aký je - aj s chybami alebo nám už nestojí za to aby sme o ten vzťah bojovali...Musíš sama vedieť čo chceš...Brali ste sa velmi mladučkí a ja aj v tom vidím nejakú príčinu /je to ale iba môj názor/,u mna chlap 21-ročný je ešte "dieťa"...On bol ešte v podstate vo "vývoji" a ešte stále sa tvaruje,dospieva a ty by si mu mala v tom "pomôcť"...mužom to trvá proste dlhšie ...A ty ako rozumná,inteligentná žena mu musíš nenápadne naznačovať čo a ako sa ti páči,čo robí dobre ho pochváliť a byť vdačná aj za to čo pre iných nie je samozrejmosť...Lebo tiež si myslím že to sú neni dôvody na rozvod,pokial ťa nebije,nepodvádza,prispieva na živobytie tak si myslím že by si mala ešte "zabojovať" o váš vzťah,už aj kvôli dcérke...

Jednoducho neviem pochopiť, ako si ho mohla prestať ľúbiť, tvrdíš že máte inak dobrý vzťah, nepodvádza ťa, neubližuje ti, stará sa o rodinu, tak potom kde je problém? mala by si si vážiť , čo máš, sú na to ženy omnoho, omnoho horšie čo majú doma alkoholikov, gamblérov, mužov ktorý ich podvádzajú s inými, nestarajú sa o deti a rodinu...... podľa mňa je to len tqaké prechodné obdobie a nemyslíš si že tie hádky pre maličkosti vyvolávať ty sama z dôvodu, že ani sama nevieš čo vlastne chceš? proste mám taký pocit, že sa nevieš v sebe zorientovať, blúdiš a neviem čo chceš.... mali by ste si sadnúť a porozprávať sa, prípadne navštíviť poradňu a hlavne mala by si si uvedomiť akého partnera máš po svojom boku a vážiť si ho.....dôvody, ktoré si napísala, nie sú v žiadnom prípade dôvodmi na rozvod manželstva, ver mi, poznám to, pracujem v tejto sfére.... takže hlavu hore moja milá a nenechaj si len tak odplávať úžasného chlapa, ktorý síce má len 21 rokov ale chová sa možno rozumnejšie a zodpovednejšie ako hociktorý iný, starší..... ste veľmi mladí a na to všetko, čo máte ešte v manželstve pred sebou potrebujete len čas a porozumenie, pochopenie jedného aj druhého, takže držím palce a hlavne pozozmýšlaj o tom všetkom, kým nie je neskoro......

Ahoj Mii, oceňujem Tvoju úprimnosť k svojim pocitom...necíť sa zviazaná manželstvom /a teraz nehovorím o rozvode/, rob veci, čo ťa tešia a ktoré by si robila bez ohľadu na muža/nemyslím neveru/...skús sa spýtať, po čom tvoja duša túži...a dopraj jej to...vtedy možno tvoj muž na to zareaguje a otvorene sa porozprávate...z tvojho príspevku mám dojem, že sa búriš proti mnohým veciam, ale nemáš ich pomenované...dopraj si čas, sebe aj mužovi...

KAM CLOVECE KRACAS?..
KAM SA NAHLIS?....
KDE KONCI TVOJA CESTA?A AKY JE CIEL NA NEJ?..
A CO LASKA?...A CO LASKA?...KDE OSTAVA?...
TREBA SA ZASTAVIT,POCUVAT SVOJE VNUTRO A NAJST ZMYSEL ZIVOTA.
...BEZ ZMYSLU NIET CIELA,BEZ CIELA NIET ZMYSLU....
....LEN TAK KRACAT?BEZAT?HLADAT BLIZKU DLAN?...
VSETKO JE V NAS.
OBJAV V SEBE SILU,A BUDES KONAT ZAZRAKY....
mozno to tu nieje celkom vhodne...ale mam pocit,za asi to vyzera prave takto,ked niekto nevie,co chce...suhlasim s johanou,s tym co napisala

Lydus

Perfektne si to napísala lydusha...presne tak, po čase keď opadne zaľúbenie ostane to jadro človeka a potom tá schopnosť ľúbiť skôr vychádza a pramení z toho čo je v nás a nie z toho čo úžasné vidíme na tom druhom a ako sa nám ten druhý zapáči...
Ozaj mii mňa by celkom zaujímalo,že prečo ťa tvoj manžel stále ľúbi? Že by si ty bola vo vzťahu tá ktorá sa vôbec nezmenila? Alebo ťa proste ľúbi, lebo dokáže mať rád aj tvoje chyby aj tvoje chyby?Možno s väčšou láskou pristupuje k tomu ako si sa zmenila ty...

mii, trochu mi pripominas Pani Bovaryovu.

ja si myslým že nikoho netreba súdiť to sa stáva , niekedy city časom vychladnú a možno to ani láska nebola len zaľúbenosť a tá pominula možno by si fakt mala na čas vypadnúť či ti bude chýbať , ja som to tiež zažila ale my sme nemali deti bola som mladá a on odosť starší časom som zistila že ha mám rada ako otca a nie ako muža.aj tvoj manžel má právo nájsť si niekoho kto mu bude jeho city opätovať tak isto aj ty...a pokiaľ sa rozídete v pohode a nebudete si robiť zle a kydať jeden na druhého tak to dieťa pochopí ...viem podľa seba tiež mám rozvedených rodičov.tak veľa štastia a drž sa a hlavne riad sa podľa srdce a nedaj na hlúpe reči...

veri1984, nemyslím si že sú to hlúpe reči.Sú to reči roky vydatých žien, ktoré si už kadečím prešli.A mii si ho zobrala,vydala sa za neho a má s ním dieťa.Preto si myslím, že by mala prehodnotiť každú alternatívu skôr, ako odíde z domu.

Mii, skús si odpovedať na otázku, či ti je ľúto resp. či by si chcela vrátiť obdobie, kedy si ho mala ešte rada. Ak áno, jednoznačne to treba riešiť manželskou poradňou, alebo (a to by som asi odporúčala ešte viac) riešiť seba (či už psychologičkou alebo by možno postačilo sama so sebou si povedať pravdu a zistiť, prečo to zamilovanie odišlo).
Ak by si si odpovedala nie, tak vo vašom vzťahu bolo niečo zlé už od samého začiatku a opäť treba riešiť seba. Z vlastnej skúsenosti viem, že treba najprv zmeniť seba a potom sa dejú niekedy aj zázraky. Ale treba byť k sebe 100% úprimná.
Myslíl si, že rozviesť sa je jednoduchšia cesta, ako popracovať na vzťahu. Na každom vzťahu treba pracovať.
Prepáč, ale trošku mi nesedí alebo skôr prekvapuje, že na materskej bol manžel. Viem a uznávam, že v niektorých prípadoch je to potrebné, ale takých prípadov nie je veľa. Mne osobne by veľmi-preveľmi chýbalo, keby som nebola v prvých rokoch života s dieťatkom. A to, že na materskej bol tvoj manžel, je tiež dôkaz toho, že sa dá naňho spoľahnúť.
Mii, v uvedomovaní si čara obyčajných maličkostí spočíva šťastie. Máš zdravú dcéru? To je dar, nie každý ho dostal. Máš milujúceho manžela? To je málo?
Ja mám harmonické manželstvo, ale budovali a pracovali sme na tom s manželom skoro 10 rokov. A teraz "zbierame úrodu."

harmonicky manželsky život naozaj nema vyzerať tak ako ho práve preživaš ty.Tiež si myslim že do manželstva ste vhupli priskoro.Nestihli ste sa spoznať.Rok je strašne kratky čas.Nie že si ho prestala Ľúbiť,ale možno si ho nemilovala nikdy.Bola si len nim okúzlena a časom si vytriezvela.To potom ozaj nema vyznam ostať spolu.A ak si ho milovala naozaj,tak neda sa odmilovať zo dňa na deň.Raz cítime Lásku silnejšie ,raz sme rozčarovaní a zžda sa nam ,že toho druhého neznašame.Ale treba si nechať vychladnúť hlavu .Skus si dať do popredia všetky dobre jeho vlastnosti,pre ktore si si ho vzala.Naozaj už žiadne nemá?A na margo VEČNEJ LASKY ak neveríš,že je ochudobnuješ sa strašne o moc.Ver,že naozaj ja.Možno,že ty si ju ešte nestretla,no to neznamena že nie je.S manželom som chodila 4 roky a 11 sme vzatí a mam pocit že ho milujem viac ako na tom začiatku.Najskor musi prebehnúť to pobláznenie a až potom prichadza ta skutočná s velkym L.Nech ti to dobre dopadne.

Mňa by tiež zaujímalo, prečo si nebola Mii na materskej Ty, ale Tvoj manžel? Píšeš, že si ho prestala ľúbiť od pôrodu. Netrpela si náhodou popôrodnou depresiou? Niekde musí byť chyba, keď sa k Tebe manžel správa dobre a Ty si ho prestala z ničoho nič ľúbiť.(brokenheart)

Mii, myslím si, že Ti na tvojom manželovi záleží....Neviem si pomocť, ale keby Ti nezáležalo, tak sem nepíšeš...proste podáš žiadosť o rozvod, a neriešiš to tu so ženami, ktoré su podla mňa závislé od manželstva a detí...
Alebo....ešte je tu sposob, ako sa ospravedlňuješ sama pred sebou....
Ja sama som rozvedená, a druhý krát vydatá za muža, ktorý mi je všetkým...aj ked su chvíle, ked ho nelubim...ale to je predsa normálne
Drž sa...myslím, že by si si mala trošku predstaviť, ako Ti bude bez neho...a uvidíš...

Mii skús si zobrať papier a spísať naň čo sa ti na tvojom manželovi páči a čo ti prekáža, porovnaj čo prevažuje a skús sa nad tým zamyslieť. Možno je chyba v komuniíkácii - málo sa spolu rozprávate (nemyslím reči o "počasí"), možno trávite málo spoločných chvíľ. Neviem. Skús hľadať korene toho, prečo je to tak ako to je. A skús si spísať čo by si tým získala a čo stratila, keby ste sa rozišli. Niekedy pomôže mať to čierne na bielom. A možno by pomohlo, keby sa mu ten zoznam dostal do ruky.

no fakt ti len držkáme palúchy.. len treba komunikovať.. bo samé sa to nevyrieši..

nechap ako mozes byt vo vztahu ked ta nenaplna????????????????ved si mlada a v zivote mozes najst este lasku a pre malu sa netrap deti su velmi vnimave a uz urcite si davno vsimla ze rodicia nisu ok

Fiskah,prosím ťa,takéto rady si nechaj pre seba...keby si čítala poriadne od začiatku,vedela by si, že Mii ešte "neskladá zbrane" ,tvoj návod je skutočne posledné riešenie...

sonia,georgina mate uplnu pravdu ,ale na druhej strane si neviem predstavit zivot s niekym koho nelubim...ja osobne by som nemohla zit s takym clovekom ani koli dietatu..nie zo sebeckosti ale aj preto,ze aj dieta by to urcite citilo ze tam niet lasky a nemohlo by byt stastne,....nikto by nebol stastny,,,napriek tomu zelam mii aby bola stastna ,aj jej dietatko nech sa uz rozhodne akokolvek.....viem ze som velmi neporadila,ale tu niet rady lebo len mia vie co citi a aj tak za nu rozhodne len jej srdce

Ahoj Mii, pozorne som si precitala tvoj prispevok.Pises ze po 2 mesiacoch vasej znamosti ta poziadal o ruku a o rok ste sa brali.kratka doba na spoznanie sa.ja som sa s manzelom poznala 8mesiacov kym sme spolu zacli zit a po 2rokoch spolocneho zivota sme sa zobrali.a aj po 2 rokoch sa stale spoznavame.vzdy je nieco nove na cloveku o com mozno ani on sam nevedel.pravdepodobne si svojho muza nepoznala ked ste sa brali mozno si si ho zidealizovala na svoj obraz a postupne si zistovala aky naozaj je bez ruzovych okuliarov a zrovna ta jeho prava podoba ti nie je sympaticka.manzelstvo ma byt o laske vasni kamaratstve a spolocnych cieloch.kde chyba laska tam nie je stastie.niektori ludia su v manzelstve preto lebo sa donho dali vohnat nejakou situaciou.pises ze je cudzinec,mozno to s tym mam nieco spolocne.alebo si ta chcel hned poistit ked ta po 2 mesiacoch ziadal o ruku.mozno.ja len tolko ze kazda z nas iste obcas svojho manzela neznasa, nada mu, rozmysla nad rozchodom, ale v manzelstve ktore funguje su taketo myslenky velmi kratkodobe zvycajne vyjdu na povrch len v zlosti na toho druheho pre nieco vaznejsie.ale rychlo sa to vrati naspat k laske.laska ako taka pokial nie je zradena neverou alebo nejakym podvodom rokmi silnie a vyvija sa ak sa o nu samozrejme dvaja staraju.laska nemusi mat dovod a taktiez ked nelubis tak na to nemusis mat dovod .proste to tak necitis a hotovo.ak vsak uz dlhsie rozmyslas o tom ze svojho manzela nelubis, tak to sa uz podla mna nezmeni a najpravdepodobnejsie je ze si svojho manzela zacala spoznavat az ked uz si bola v "chomute" a pociatocna zalubenost sa nezmenila na lasku.manzelstvo bez lasky nie je manzelstvo je to utrpenie ktore je potvrdene na papieri.pre kazdeho je niekde ten pravy aj ked vela ludi zije s tym nepravym zo zvyku alebo kvoli tomu ze vosli do manzelstva prilis mladi.bola si mlada ked si sa vydala asi si vtedy rozmyslala inak.a co povies dcere?ked najdes toho praveho tak jej budes zivym prikladom.

Mii,v jednom riadku píšeš že si rozmýšlala nad tým žiť sama a máš pocit že by to nebol nejaký rozdiel,o riadok nižšie zasa píšeš že rozdiel by to predsa len bol - starala by si sa o jedno "decko" menej...Cítiš to tak a asi vieš prečo ...Ešte mna tak napadá v začiatkoch bol predsa váš vzťah pekný,a ako Georgina napísala zamilovanosť pominie ale láska ostáva.Tak v tomto prípade neviem či tam vôbec niekedy bola...Lebo v manželstve je to ako na hojdačke,raz si dole raz hore,a mala som pocit že teraz máte iba to spomínané prechodné obdobie ked ste dole...ale ty to vidíš asi inak...prajem ti aby si našla čo hladáš a bola spokojná a šťastná

Mii,tvoj druhý príspevok bližšie nas oboznamil s tvojim životom.Pracuješ v zahraničí ako som pochopila,a tvoj muž bol na SK s dcerou?Možno vtedy začala vznikať ta bariera medzi vami.Či nie?A myslim si ,že su ludia,ktorí nikdy nebudu schopní na manželsky život.Oni si to samozrejme nepripustia.Aj tvoj muž si asi myslí,že je všetko OK,pretože ON je OK.Pocity tvoje ho nezaujímaju.Asi by ťažko pochopil,že ho chceš opustiť,nechapal by prečo,keď on problém nevidí.No,skus si s ním poklebetiť bez emocií ale rázne a potom sa rozhodni.Možno to ozaj nie je ten pravý.

Mňa zas na tvojom druhom príspevku mii zaujalo to, že ty si zarábala korunky kým partner bol na materskej...nooo viem, že dnešný svet nie je až tak tradičný a všetko sa v ňom netočí podľa dobrých starých zvykov,ale asi ako matka cítiš, že nielen že si sa starala o finančné zabezpečenie rodiny a tak ti uniklo to že tvoja dcérka po duševnej stránke nedostala to čo by si bola očakávala...samozrejme, že to by predsa len už bolo nad tvoje sily, ale to neznamená, že partner vedel a vie čo si vlastne od neho očakávala. U nás je to tak, že tatino maká a zarába korunky a ja som si našich chlapcov doslova vypiplala, to znamená, že som sa im psychicky snažila dať maximum, nielen to aby boli napapkaní, čistí,ale otvoriť im tie obzory duševna a duchovna...a do dnešného dňa sa borím s tým, že tatino nechápe, že by im ako tatko mohol dať ešte viac...Neviem si dosť dobre predstaviť čo by som cítila keby som finančne zabezpečovala rodinu a od partnera čakala, že duševne dá deťom to čo im chcem dať ja...Prebrala si mužskú rolu,ale tvoj chlap neprebral tú tvoju ženskú rolu a nerebral ju podľa tvojich predstáv...a predpokladám, že ju ani nepreberie a tebe ostane pocit sklamania a rozčarovania.

V skratke povedané obdivujem, to že si sa pre lásku vzdala tých najkrajších chvíľ ktoré matka môže prežívať so svojím dieťaťom, ja by som to nedokázala, pre žiadneho chlapa, pre žiadnu lásku/a keby som to aj musela z nejakého dôvodu urobiť strašne by mi to po zvyšok života chýbalo a asi by som sa s tým nikdy celkom nezmierila/...možno máš pocit, že ty si pre vzťah urobila už veľmi veľa a tvoj partner neurobil toho až toľko...Na druhej strane je však otázne či si to on uvedomuje, či s tým chce niečo urobiť a čo s tým vlastne on môže urobiť???

Mila mii. Povedane bolo snad vsetko co mohlo byt povedane. Ja len takou malou troskou prispejem.
To ze si sa vydala prilis rychlo vies aj sama, aj to ze vlastne preto citis to co citis. Ja len tolko, ze ked po troch rokoch si nenasla cestu spat k muzovi, do ktoreho si sa zamilovala, tak by sa muselo nieco VELMI podstatne vo vasom vztahu a spravani zmenit, aby sa to napravilo.
Mam taky pocit, ze keby si nebola vydata, tak uz nie ste spolu. Ale kvoli papieru este skutocne manzelstvo nevzniklo. Bez lasky nie je zivot, ani stastie.
To je vsetko co som chcela, aj ked urcite poburim statocne matky a manzelky. Som 33 rokov vydata, nie som ziadny novacik v kompromisoch a manzelstve. Napriek tomu mam takyto nazor!

Mii, myslím, že Lydus to napísala super.Ani jedna z nás to rozhodnutie za teba spraviť nedokáže.Poradili sme ti este poradňu-skús ju. A keď už vážne vyskúšaš všetko tak potom rob radikálne rozhodnutie. Ale vieš pokial si ani ty nevies dať odpoveď na otázku prečo? Prečo mu nemožes dat ani pusu,tak nerob radikálne rozhodnutie.

Sú ľudia,čo sa budú hádať o tom že sú proti niečomu,alebo za ale vysvetliť prečo nevedia. Žiadny argument nemajú.

Nájdi si dôvod prečo.Prečo ho neúbiš a prečo ho nechceš.Ale najskôr sprav všetko pre to aby si zistila, prečo a ako by si ho mohla milovať.Možno sa láska vráti a možno nie. Potom nebudeš mať iné riešenie. Ale ostať sama s diataťom nerob to pokial ne si dostatočne na to pripravená-viem o čom hovorím.To by mohla byť pre teba silná káva.To ti neprajem. Držím ti palce.

Nemám s tým síce žiadne skúsenosti, ale čo tak si dať "pauzu"? Píšeš, že ste v zahraničí, čo keby si s dcérou prišla na nejaký čas späť na Slovensko? Možno by si mohla bývať u rodičov, neviem ako si na tom s prácou, ale po niekoľkých týždňoch bez manžela by si možno videla, či je Ti takto lepšie, alebo Ti chýba a snažila by si sa dať Váš vzťah znovu dokopy. Neviem ako inak by si sa chcela rozhodnúť či ostať alebo odísť bez toho, aby si to neskôr ľutovala.

Mii a povedala si to JEMU?! Okrem toho, že ho už neľúbiš. Bavili ste sa o tom všetkom, čo si nám napísala sem? Vie, čo sa v tebe odohrávalo a odohráva? Ako sa k tomu stavia?

možno male odlučenie by pomohlo.Zistíš či ti chyba alebo sa bez neho docela zaobídeš.Vyčistíš si hlavu a rozhodneš sa.Robiť rozhodnutia pod tlakom a emociami nemusia dopadnúť dobre.A ešte si myslim,že ostavať v manželstve len koli dieťaťu nema význam.Dieťa vyrastie,osamostatní sa,odíde a ty ostaneš pri nemilovanom človeku.

Mia, veľmi dobre chápem, ako Ti je - ja prežívam totiž niečo podobné...po takmer 18 rokoch manželstva. POzajtra som objednaná do manželskej poradne, lebo už tiež naozaj neviem, kam z konopí. Môžu Ti tu radiť čo chcú, to sú veci, ktoré sa veľmi nedajú ovplyvniť rozumom - city buď sú alebo nie sú. Môžem si stokrát zdôrazňovať, že nie je taký zlý, že sú aj horší, že si nevážim čo mám...ja viem, že má aj dobré vlastnosti, aj to viem, že ani ja zďaleka nie som dokonalá...všetko viem, ale čo mi je to platné, keď tú lásku proste necítim, nemám potrebu sa s ním rozprávať, keď idem z práce, neteším sa naňho, skôr naopak, keď som s ním, mám pocit, že mi ide na nervy a na niektoré jeho reakcie či názory som už doslova alergická. A verte tomu - strašne ťažko sa s tým žije. Jediné, čo cítim, je zmätok a chaos. Takže, ako som už písala, pozajtra idem do manželskej poradne, možno mi pomôžu nájsť z toho nejako cestu von. Rozvádzala by som sa nerada, je toho za tie roky veľa, čo nás spája...rada by som sa do svojho muža znovu zamilovala, no na povel to nejde. Takže, držím palce mii, nech to zvládne a držte palce aj mne... (brokenheart)

Ahoj.Nebudem ti radiť,čo máš robiť,čo nemáš,je to na tebe.Skús len vyskúšať,čo som raz niekde čítala v článku pre ženy,ktorým sa zdá,že láska vymizla,vraj to pomáha.Predstav si,ako by si sa cítila,keby sa mu niečo stalo,keby sa nikdy nevrátil domov.Čo pri tom cítiš?Ak k nemu niečo cítiš,na takom príklade to zistíš.A vraj si také strašné veci treba predstavovať vždy v takej chvíli,keď myslíš,že už váš vzťah nemá zmysel.Najprv si treba predstavovať to najkrajšie z vášho vzťahu a potom hneď si vymyslieť nejaký hrôzostrašný scenar,keby sa mu stalo niečo hrozné(čo samozrejme nikomu neprajem).Vraj to pomáha vzťah ešte upevńiť a uvedomiť si ozajstné city a obnoviť lásku.Tak neviem.Každopádne držím palce

Mii, Tvoj prispevok z 29.3. je uplne iny ako prvy. Teraz to uz nie je jednoznacne "..uz ho nelubim..", ale "...niekedy si myslim, ze ho lubim...". Dievca uprac si v dusi. Ani poradna Ti nepomoze, ked nevies co chces. Dopraj si cas a skumaj svoje vnutro.
A najdi si nejake prijemne hobby na rozptylenie.

Mii,
nečítala som celé, ale tvoja otázka na manželský život.. cítim v tej otázke niečo detsky naivné-bez urážky.
Môj pohľad na manželstvo:-skús si predstaviť:na začiatku je láska, veľký oheň, ktorý ste založili dvaja, pridávate polienka a raz je oheň väčší raz menší...
a niekedy to len tlie. Vždy treba nájsť nejaké halúzky či konáre, aby oheň nevyhasol, lebo len tak ohrieva váš vsťah.
...alebo len ja mám naivný názor?

Mii....prechádzaš ťažkým obdobím....si zmetená, nevieš čo cítiš....chápem ťa. Držím vašej rodinke palce.

Ano,viem co je to,len neviem ,..preco si ho prestala lubit. Sam zazivam toto iste doma a neviem si pomoct,Milujem,Lubim,Mam ju rad,no nepomaha to,ona sa zmenila,nie je ako na zaciatku,ba este aj v podnajmoch sme sa mali dobre a citili sme lasku,no teraz mame sice svoje, ale sme na jednom dvore z jej rodicmi a z jej rodinov a je uplne ina, inde byvat nechce a zmenit sa tiez nechce,vsetko mi vycita,pracujem,staram sa o deti :dve dcerky,varievam,periem,riadim,ked je na poobednej alebo na nocnej,som abstinent,neflakam sa, milujem svoje deti no neviem ako dalej,nepomaha nic,preto si myslim,ze mu ublizujes a zbytocne.Mas ineho?ak ano,povedz mu to,nech vie nacom je,ak nemas nikoho,tak ta potom nechapem,prepac ale dnes zeny nadavaju na muzov ktory piju,mlatia ich a pod. a ty si nestastna ako moja zena pytam sa preco???????Preco,ked nic zle nerobime,doplacame/ ci su to zeny alebo muzi,. to je jedno PRECO???,