Podľa mňa to už prekonávaš, tým že o tom píšeš. Strachu sa nezbavíš, ale musiš isť proti nemu. To znamená daš to dieťaťu a budeš trpnuť, ale bude to čoraz menej a menej strachu. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako prekonať nezmyselný strach
reklama
reklama
Držím Ti palce! Hlavne mladšie dieťa nechaj papkať čo chce (myslím v akej konzistencii). Tiež som si to odžila... starší je "predčasník". Len vydrž a ten strach pomaly odíde sám 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ked on otvára ústa na všetko 
len sa stále presviedčam, že sedemmeasačné detičky bežne jedia rohlík samé... a tak :(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám 9 mes. a rohlík mu dám málokedy. Lebo už sa naučil hrýzť. Samozrejme čo najväčšie kusy a potom sa jeduje keď mu to vyberám. Radšej mu dávam sama chlebík, teraz sme začali s maslom.
Dobre sa mu papá piškóta (dlhá). Keks ani nie, ten tiež pchá celý do úst.
Sám si vypýtal, že už nechce mixované, najprv začal vyplúvať, skúsila som hustejšie, pomohlo. Keď to začal robiť znovu, tak som začala len "mágať" vidličkou.
Myslím, že ten strach tam bude stále, aspoň u mňa je. Sledujem a sledujem a vyberám... ale čo už učiť sa musia....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja by som ti poradila aby si namiesto psychiatra alebo psychológa zašla napr. do kurzu prvej pomoci a zamerala sa práve na pomoc pri dusení cudzím predmetom. Veď on sa ti nemusí dusiť len z jedla, môže vziať do úst hračku alebo niečo iné, čo si bude myslieť že môže zjesť.
Tvoj strach nie je niečo zlé, je to skôr varovanie či sa zachováš v danej situácii tak ako je treba...tak tomu predíď a urob niečo pre seba a tým pádom aj pre svoje deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Strach zo zadusenia dcéry som prežívala denne takmer 9 rokov.Dokázala zmodrať aj zo zrnka ryže a tvárila sa,že už nemôže dýchať.Už druhý rok však papá a žuje.Ja som sa medzitým naučila nevyhnutnú prvú pomoc,ak by sa predsa len naozaj dusila.Chce to sústavný tréning.Strach sa časom vytratí.Teraz mám ešte sem-tam obavy,ale strach je už za mnou.Nejde to zo dna na den,ale dá sa postupne zbaviť strachu.Musíš začať však v prvom rade od seba.To je zachovať pevnú hlavu,jasnú mysel...Ten kurz prvej pomoci,ako radí Maka je naozaj výborné riešenie.Mna učila moja rodina.Mám doma menšie zdravotníctvo
.Sestra,dcéry,švagriná sú zdravotné sestry.No a onedlho už do našej velkej rodiny pribudne aj lekársky personál.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kurz prvej pomoci odporúčam, ak si ho ešte neabsolvovala. Mňa učili prvú pomoc sestričky ešte keď bol starší v inkubátore (od vybratia predmetu z úst po masáž srdca a umelé dýchanie pre bábätká, je to trochu iné ako pre dospelých). A veru sa mi to zišlo... (keď to človek ovláda je menšie riziko, že podľahne panike) keď syn odpadol, ja som ho ratovala a manžel koktal do telefónu adresu záchranárom.
Ale to, čo prežívaš... také napätie, že dáš malému väčší kúsok a čakáš KEDY ho začne napínať, kedy ho začne dusiť... nevieš si predstaviť, že to vôbec nemusí prísť, lebo tak to bolo pri staršom. To sú nepríjemné pocity, ale časom to prejde, neboj!
Inak, tie deťúrence, čo nemajú zuby, rožok vlastne rozmočia slinami a veľa z neho nezjedia. Ale 7-mesačnému by som ho asi nedala. Je to predsa len lepok. Myslím, že ako prvé potraviny s lepkom som dávala celozrnné cestoviny a sem-tam piškótku do ovocia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Síce ten naozajstý kurz prvej pomoci nemám, teoriu ma naučili tiež na nedonoseneckom oddelení, trocha praxe zas starší syn
... Len tie moje hlúpe myšlienky, "a čo keď" .. Chcem si predstaviť, presvedčiť sa, že sa to nebude opakovať, ved mladší je donosené zdravvé báabatko, ale tie skúsenosti zo starším ma tak desia 
On sa nám už dusil s kadečím, raz sme mu dali obhrýzať mesiačik jablčka (už mal takmer dva roky), jablko mal rád, ostal tam asi pocentimetrový kúsok šupky, nalepil sa mu zvnútra hrdla, naťahovalo ho asi 5 minút, zvracal, ja som sa skoro zošalela alebo raz dokonca pri umývaní zubkov, len zaklonil hlavu trocha, kým som mu umývala stoličky, a tak nešťastne sa nadýchol, že nevedel, čo dalej.... a tie obrazy sa mi stále vracajú... Netvrdím, že so nepanikárila, to nie... Ale našťastie som vždy dokázala najprv pomôcť synovi,a až ked bol OK, som si sadla a začala sa triasť
Hádam čas vylieči aj moju dušu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poznám, moja ... ja som zvykla po takýcho príhodách, keď už bolo dobre, dostať hnačku. Treba len vydržať, prejde to. A neboj, aj mladšie dieťa Ti pripraví infarktové situácie iného druhu, keď mu "pôjde o život" 
a v momente zabudneš na dusenie. Náš mladší dokázal asi od 11 mesiacov hocikde vyliezť a niekedy aj odtiaľ padnúť - dodnes ho voláme Horolezec-kaskadér.
Nechcem Ťa strašiť, to nie, ale keď tých svojich drobcov ľúbiš, aj sa o nich patrične bojíš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hm, ten mladší veruže vyzerá skôr na toho horolezca :) už teraz je neposedko :) ale zatial mu stačia dva metre, dalej nedolezie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Možno sa vám táto otázka bude zdať blbá, a som si vedomá toho, že je to prípad skôr pre psychologa, ak nie psychiatra... Ale... ako mám prekonať strach u toho, že sa mi dieťa bude dusiť ?
Totižto môj troročný syn sa len nedávno naučil jesť tuhú stravu, preed polrokom jedol len mixované a kaše, aj z najmenšej hrudky ho naťahovalo, niekedy aj 5 minút. Postupne si začal zvykať, a teraz akotak pohrýže aj 1cm kúsky, aj spapá sám piškotu, keksík. Je predčasne narodený, skúšala som mu dávať často aj celé kúsky, no vždy to skončilo rovnako, on červený, niekedy až modrý, a ja spotená, obed na zemi 
teraz mám zdravé 7 mesačné dieťatko, začali sme s prikrmami, a ja ked ho krmim, večne trpnem, čo ak sa to zase zopakuje, pozerám na ešťte menšie detičky sediace v kočíku, ako pučia do seba rohlík, alebo dlhu piškotu (ja viem, nezdravé, zbytočné)
a ja sa bojím mu to dať.. Dnes mal v ruke keksík, v pohode papal, ale ja som sa tak strašne bála 
