Ako som na prahu "40"- tky dospela.

Nikoho a nič si nemôžeme privlastniť...pri deťoch môžeme iba stáť a podať pomocnú ruku ak požiadajú alebo ak treba. Svoj život si musia žiť každý za seba....
Každá zmena v živote vlastného dieťaťa je aj naša zmena...ja sa z detí teším a pupočnú šnúru (dosť pevnú) som už ustrihla. Priznám, že iba nedávno.... ale predsa! Nikdy nie je neskoro
Aj deti nás vychovávajú, nielen my ich.
Každá životná etapa má svoje čaro...neboj sa veku, je to len číslo v dokladoch...

MOny,

ja som sa mamine divila, ze co tolko skuvina, ked sme sa povydavali a zacali vlastny zivot a ked som prestala kojit obe deti, ronila som ako krokodil, ze ma uz nepotrebuju a "ach ja nestastny zemepan".
Dufam, ze ked budu vylietavat z hniezda, budem vediet obmedzit svoje "mamickovanie".

velmi dobre poznam tie pocity mám dospievajúcich detí )) Moje babulky maju 20 a 15
Koniec prázdnin nevnímam nejako emocionálne, viac menej sa teším, že ten neorganizovaný chaos sa dostane nejako do normálu ))
Aj ja som mala zmiešané pocity tesne pred dovršením 40-tky...mala som pocit, že čas tak rýchlo beží, ja začínam byť "stará" a nič som ešte v živote nestihla...ale prešlo ma to teraz budem mať v zime 45 a snažím sa si to užívať

s deťmi a ich slobodou a neprivlastnovaním si ich dávam
ja ked budem mať 40- moje dieťa bude mať 4 roky, tak u mna sa takéto všetko posúva.
ale občas mužovi hovorím ved si mohol byť pomaly čisto teoreticky aj dedo aj on to má posunuté

Kočky, v 40-tke som chytila druhý dych...deti ma už toľko nepotrebovali a získala som viac času na seba a svoje záľuby. Priznám sa, že som si občas pripadala ako "bezstarostná" 20-tka...vek som neriešila.
Tento rok dosiahnem 50-tku a vôbec z toho nemám stresy...ved vidím v zrkadle,néééé?!...žiadna starena .
30-tku som vnímala...akože mladosť v prdeli a do dôchodku daleko ......a všetko sa už bude len zhoršovat
....figu drevenú!
Všetko je také ako si zariadim! Mať ten rozum vtedy, čo mám dnes.
Nemenila by som s 30-tkou, nie že to nie je krásny vek...je, ale môj je ešte krajší ....vyčkajte a uvidíte
P.S. Môj život bol inšpiráciou na maturitnú prácu mojej dcéry....získala zaň ocenenie riaditeľa školy a putuje s ňou v rámci akcií mladých aj po vernisážach....no kto by si ma vybral v 30-tke za maturitnú tému ???

Ja osobne koniec prázdnin neprežívam nejako emotívne

ja mám po 37-ke a teraz si začínam ,,užívať,, života, dcérka má 12 tak už môžem aj niekam vypadnúť, na nejakú akciu, ku kamarátke na kávu, cvičiť, na angličtinu, takže ja si vek začínam užívať, doteraz som bola ,,zviazaná,, povinnosťami a teraz mi postupne ubúdajú a myslím viac na seba a svoje záujmy, zatiaľ je to u mna OK, no neciem ako bude ked bude mať 20-30 a bude chcieť bývať sama, ale snád sa mi ten môj ,,nový,, život zapáči a nebudem z toho nešťastná

Ja podobne ako Evka1223 sa snažím vnímať vek len ako štatistický údaj. V zime budem mať 47 . Deti dospelé a ja si začínam konečne užívať. MM som stretla krátko pred 40kou, neverila som tomu,že sa v 40ke zamilujem ako puberťáčka a mám pocit , že konečne až teraz žijem S mojim EX mám dve deti, jeden až ukončil školu, pracuje, za chvíľu sa chystá ženiť a druhý VŠ ide študovať do zahraničia. Nevravím, že ma občas nechytí spleen, ale teším sa, že mám skvelé a úspešné deti a viem , že im treba nechať voľnosť a držať palce, aby tie svoje životy prežili čo najlepšie.
A čím som viac sama bez detí, tým viac si užívam , že mám čas i pre seba, pre partnera, môžeme ísť kedykoľvek a kamkoľvek a nemusíme sa nikomu prispôsobovať - každý ve má svoje čaro. Mnohí si začínajú užívať až okolo tej 50ky, keď sú deti dospelé a konečne majú čas a priestor len samí pre seba

a preto nechcem žiadneho psa, aby som nemusela čakať kedy ...... pri mojich túlavých topánkach

Nuž, u mňa je to tak, že mám 43, som dvojnásobná babka, a zo začiatku som z toho mala divné pocity. Ale všetko je inak. Pre vnučky nie som babka, ani stará mama, ale nanny. A nie je to vôbec nič hrozné byť mladou starou mamou. Len o kúsok viac starostí a úmerne radostí.

kedysi som v rohovore s nejakou psycholgičkou čítala zaujímavý výrok - "deti, ktoré vychováme dobre, nám odídu - sú schopné stáť na vlastných nohách. Tie, ktoré svojou výchovou pokazíme, nám ostanú visieť na krku často až do konca života" takže gratulujem všetkým, ktoré majú samostatné a šikovné deti

Kedysi sa mi 50 roční ľudia zdali takí starííííí, 50 ročná teta - to už znamenalo v mojich očiach stráááášne moc.
No t.č.: za 3 roky mám 50 -ku, doma 7 ročné dieťa /okrem starších/, teraz sa mi zdá veľa tak okolo 80 - 85 rokov

Evka 1223 , ale pozor!!!! Pes zdochne , deti sú z domu preč , ale za rohom už číhajú vnúčatá.

Evka , ale to znamená koniec užívania si voľnosti a si zase tam kde pred 40-kou.

Ja jáj, z času na čas? To by bol ten lepší prípad. Ale čo ak dopadneme ako niektorí starí rodičia , ktorí nemôžu ísť na dovolenku , lebo si ju treba šetriť pre vnúčatká,raz ich treba strážiť , inokedy sú vnúčatká choré . Poznám také prípady. Tí si veru asi až na dôchodku oddýchnu.Možno. HM... ale čo ak za tým rohom už budú čakať zase pravnúčatká?