Asi to nebolo zbytočné alebo keď mi syn pohladí dušu

Už viackrát som písala o mojich dvoch ratolestiach. Sú to chalani ako vyšití, so všetkými chlapskými maniermi v mini vydaní.  Väčšinu času som v podvedomom pozore. Aby si nedobili, neublížili si a nezdemolovali celý byt. No dnes mi paradoxne pohladil dušu ten starší z nich. 

Išli sme zo škôlky. Synátor bol šikovný a v škôlke vytvoril dva umelecké výtvory. Z papiera vystrihnutý panelák a na ňom nakreslené okná. Každý deň cestou domov rozmýšľame komu umelecké poklady toho ktorého dňa darujeme. Inak tomu nebolo ani dnes. A keďže boli dva tak rozhodovanie bolo pomerne zložité. Babke, dedovi, tatikovi....

V ten deň som po dlhej dobe dostala chuť na nanuk. Zastavili sme sa teda v obchode. Pri pokladni ma moje blonďavé stvorenie štuchlo pod rebro. Zohla som sa teda k nemu. „Mamííí, môžem dať obrázok tete?“ S úsmevom som prikývla. Načiahol ručičku cez pokladničný pás a podal prekvapenej pani obrázok. „Pre pekný deň!“ dodalo moje 5 ročné chlapča. V tvári silnejšej ženy v rokoch som videla neskutočnú radosť a dojatie. V kútiku oka sa zaleskla malá slzička. Mňa zalial neskutočný pocit šťastia. Neviem....akosi mi došlo, že cesta akou vedieme s manželom chalanov je správna. Veru nie každý deň mám ten pocit. Hlavne keď bojujú, neposlúchajú a hlavne nevedia usmerniť svoju energiu. No dnes som mala pocit satisfakcie.

Táto emócia mi pripomenula podobnú. V tom istom obchode, pri totožnom pokladničnom páse a dokonca aj s rovnakou pani predavačkou. Bolo to asi pred mesiacom....

Pred nami v rade stále staršia pani. Nákupným košíkom omylom prevrátila malý smetný kôš. Môj syn bez mihnutia oka zdvihol kôš a nahádzal do neho povypadávané papieriky. Pani z neho nevedela spustiť oči. Vychválila ho do neba. „To sa dnes už nevidí. On to urobil úplne spontánne! Môžete byť na neho pyšná!“ obrátila sa na mňa. Prešedivelá pani zastavila predavačku aby vyčkala s ukončením účtu, obehla pokladňu a z neďalekého regálu vybrala fidorku. Červené koliesko podala prekvapenému chlapčekovi a milo sa na neho usmiala. „Len tak ďalej môj zlatý“ Pohladila ho po blonďavých vláskoch, dobalila nákup do tašiek a odišla. Ešte  hodiny potom som dieťaťu vysvetľovala, že urobil dobrý skutok a tak potešil tetu. Srdce matky zaplesalo 

A vy ako dámy? Mátepodobné dušu hladivé zážitky?