Detská dušička, Ja mama, blog

Pridal/a georgina dňa 20. 04. 2008 - 09:56

reklama

Včera som išla spať neskoro a aj tak som nemohla dlho zaspať. Rozmýšľala som nad Konvalinkou, Polárkou, Dvojčatkovou mamou aj nad všetkými ostatnými dievčatami, ktoré sú v situácii, že biologický otec ich dieťaťa s nimi nežije, častokrát nechce platiť, alebo sa na súde vyhovára, že nemá z čoho - hoci má, o dieťa sa nezaujíma, poprípade tvrdí, že vlastne dieťa nie je jeho atď.

Je bez debaty, že takéto správanie bio je otrasné a osobne dosť dobre nechápem, ako sa jeden chlap môže takto chovať k vlastnému dieťaťu. Ale čo s tým ja, alebo hocikto iný narobí? Nič. A nič s tým asi neurobia ani mamy tých detí. V tomto vám fandím a držím palce - vytrieskajte z bio čo najviac peňazí. Nech aspoň platia, keď už sa nestarajú. A ponadávajte si na nich, posťažujte sa, keď sa vám žiada - ale tu, na Naničmame. Pri deťoch hovorte inak.

Preto vlastne píšem tento príspevok. Včera som popísala tu Konvalinke, tu Polárke, tam Dvojčatkovej mame. Tak teraz chcem napísať sem aj pre ostatné takéto maminy.

Deti sa narodili z lásky. Potom sa niečo pokašľalo. Deti za to nemôžu. Rodičov si nevyberali. A je v ich prirodzenosti, že túžia po tom, aby mali normálnu rodinu. Nie vždy to však ide. Nemôžete niekoho ťahať za nohu a nútiť ho, aby s vami žil, keď nechce. A keby sa vám to aj nakrásne podarilo, že by ste ho donútili - čo by to bolo za rodinu?

Takto to však deti neberú a nechápu. Sú to deti. Vidia okolo seba, že iné deti majú skutočnú mamu a skutočného otca a všetko je v pohode. Prečo aj ich bio s nimi nežije? Prečo nemajú pri sebe otca? A čo keď odíde od nich aj mama? Alebo prečo s nimi žije iný tatko? Neraz sa stane, že si do hlávky naberú, že za takú situáciu môžo oni - deti. A trápia sa prenáramne. A nesú si to do života. A robí to s ich psychikou divy. To vy, maminy, asi nechcete, však?

Možno si hovoríte, že takto je tým deťom lepšie. A neraz máte pravdu. Ale deti to svojím detským rozumčekom nechápu a vysvetľujú si to po svojom - neraz zle. Keď mamy s deťmi na túto tému nehovoria (lebo si myslia, že tomu ešte nerozumejú, alebo že keď sa nepýtajú, tak ich to netrápi), deti sa neraz neodvážia spýtať, ako to vlastne všetko bolo a čo sa vlastne stalo a prečo. Neraz to ani nevedia sformulovať, čo ich trápi - ale toto všetko nič nemení na tom, že ich to trápi.

Toto všetko tu vypisujem len a len preto, že vás chcem za vaše deti poprosiť - hovorte s nimi o ich bio. A hovorte o nich vždy, keď to vyplynie zo situácie - keď prídu od bio peniaze a vy konečne môžete deťom kúpiť topánky, keď deti vidia fotko bio, keď stretnete v meste niekoho z rodiny bio a pod. A hovorte s nimi na túto tému už teraz - aj keď je dieťa ešte v brušku, alebo sa vám zdá, že je ešte maličké a nerozumie tomu. A nehovorte pred deťmi o ich bio nič zlé, nenadávajte na nich, neprenášajte na deti svoju zlosť, sklamanie, poníženie a krivdu.

Nechápte ma zle - nechcem po vás, aby ste deťom klamali a sľubovali im niečo, čo sa určite nestane. Nie, nehovorte - váš bio je skvelý človek, čoskoro príde a bude žiť s nami. Takéto reči sú blbosť a klamstvo.

Ale môžete hovoriť - a aj hovorte - o tom, čo bolo medzi vami pekné. Veď aj také bolo, nie? A povedzte deťom, že potom sa to pokazilo a také veci sa stávajú. Určite vo vašom okolí žijú aj iné deti v podobnej situácii. Povedzte deťom - aj Jankov, Marienkin, Dorotkin otec s nim nežije - to sa stáva. Aj Peťko, Paľko, Darinka má druhého otca - to sa stáva. Dospelí sa niekedy pohádajú, alebo sa prestanú mať radi a už spolu nechcú žiť - to sa stáva. Ale ja, tvoja mama, som tu, ľúbim ťa, starám sa o teba a robím všetko, čo sa dá, aby si sa, dieťa moje, malo čo najlepšie. A tak to aj bude, ja neodídem. A našla som ti druhého tatka (alebo nájdem), ktorý ťa bude ľúbiť tiež a starať sa o teba tak, ako sa starám ja.

Ide o to, dievčatá, že keď pred deťmi o ich bio nehovoríte, stáva sa z toho automaticky tabu téma. Deti to cítia a boja sa pýtať. A vy si hovoríte - raz, keď bude väčšie, vysvetlím mu to. Lenže kedy bude dosť veľké? Ako potom začnete hovoriť o niečom tak citlivom, keď ste o tom nikdy nehovorili? Je to veľmi ťažké - verte mi. A to ani nepíšem o tom, čo sa dovtedy, kým sa k tomu boľavému rozhovoru dostanete, nazbiera v detskej dušičke.

A predstavte si, že ešte predtým, ako sa k takému rozhovoru dostanete, nejaký "dobrodej" pocíti neodolateľnú túžbu vysvetliť to vášmu dieťaťu za vás. A bohvie, čo mu natára. A dieťa nebude vedieť, kde a aká je pravda - lebo vy ste mu nič nepovedali. A čo sa potom stane - zvlášť, ak sa niečo také stane puberťákovi - radšej nedomyslieť.

Všetkým vám strašne držím palce, aby sa vám darilo, aby ste našli pokoj v duši a aby ste zo svojich detí vychovali slušných a dobrých ľudí. Prajem vám všetko dobré...

Ja mama

reklama

Lyduška

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Velmi pekne dakujem MM

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lydusha

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Toto si napisala uplne krasne, do takehoto stavu mysle by som sa chcela dosta aj ja. Mzslela som ze som to uz dosiahla, ale ten sud ma opat zlozil ako domcek z karat. Vcera ked som sa tu vyzalovala a polutovala sa mi velmi ulavilo a mali sme vsettci styria krasne popoludnie. Prerabame taky maly domcek po babke a robili sme trativod na dazdovu vodu aby nepodmacalo jeden roh domu. Bolo treba do veeeeeeeeeeeeelikej jamy nasypat kamene. Ja som vyberala a triedila tie vacsie, priatel ich vozil a krpci sa strasne tesili, lebo som im kazdemu vzdy dala taky maly kamienok, ktory si mohli hodit do jamy, samozrejme pod dozorom aby tam nepadli Strasne sa tesili ako maminke a tatikovi pomahaju. Tak, to ze som sa vyplakala mi pomohlo prezit krasne popoludnie. Vsetkym vam dakujem za vase nazory i podporu. Liduska ty si to napisala krasne, asi si to vytlacim a dam do penazenky, aby ked ma chyti rapel som si to precitala

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dvojcatkova mamina, ja prajem kazdemu aby nasiel ten mier v dusi....a strasne si ma dojala. Vidis, a prave z takychto popoludni sa bude skladat tvoj zivot, ked si sadnes, popremyslas naposledy o tom co bolo, zabalis to do gulicky a zahodis niekam do mociara....chapes?
Ja som si precitala tvoj pribeh, letmo aj to ako ti kocky radia a potom som pisala to co mi na tvoju adresu povedalo srdce.
Ja nemam ruzovy zivot ale predstavujem si ho tak a potom to ide....aj mna kvaria problemy, ktore v podstate ani nie su problemy....a tak ked su riesitelne, nieco s nimi porobim a ked nie......tak nie.
Tak pekny den, budem sa tesit ako blcha v kozuchu ked mi raz napises :
nenavist? Pche a to je co? to sa uz mna netyka

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dvojčatá a ja.Mala som 26 rokov a deti 2 a 5 keď som musela nastúpiť na dialýzu bolo to tri dni pred odchodom do Chorvátska.Myslela som si,že už sa nikdy nepohnem ďalej od nášho mesta.Staršieho syna zobrala sestra nech si aspoň on užije.Tak ako Ty aj ja som chodila trikrát do týždňa ale asi mám tú výhodu,že som optimista a nikdy som to nebrala tragicky.Na dovolenku po Slovensku môžeš s deťmi chodiť všade kde sa nachádza v blízkosti dialýza.A môžeš aj do Čiech.Sedem rokov som čakala na transplantáciu a aj mne chcela dať mamina.Ale počas čakania na rôzne vyšetrenia sa naskytol darca.V 2004 roku ma transplantovali a po počiatočných problémoch musela som absolvovať ešte desať dialýz kým sa oblička rozbehla a pevne verím,že vydrží čo najdlhšie.To čo ma držalo nad vodou celú tu dobu boli deti hoci nie vždy som k nim bola príjemná keď ma doviezli domov.Ale všetko sme zvládli ver,že sú ľudia aj horšie na tom.Tak hlavu hore a nerozmýšľaj len nad tým zlým.Môj mladší syn písaval Ježiškovi,aby som dostala obličku a keď som bola smutná tak hovoril,že musím veriť a ja som verila trvalo to síce sedem rokov ale dostala som šancu na lepší život .Ja Ti prajem a držím palce z celého srdca,aby si nemusela čakať tak dlho lebo som to zažila na vlastnej koži ale ver,že bude aj lepšie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Maci, dakujem , aj ja verim, ze to bude dobre. Mna vycerapava velmi to ze chodim aj na dialýzu aj do prace a potom nestihlam doma chodila si pocas aj do prace? vies mi daj nejaky tip ako to vsetko zvladat? Lebo mne sa to nejak borti

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dvojcata a ja v tom čase som bola na materskej a ke ď skončila dali ma na dôchodok totiž na choré obličky som trpela od detstva bola som také nemocničné dieťa.Som rada,že mám vôbec deti.Dokonca toho druhého syna som mala už len s jednou obličkou.Ja som vedela,že ma raz čaká dialýza a možno som to mala o to ľahšie.Zo začiatku som bola občas nervozna a malavala som migrény ale asi po roku to prešlo ale prestala som už aj celkom močiť tak vieš aký to bol problém s tekutinami.Veľa mi pomáhala moja rodina neviem či Ti má kto pomôcť,keď mi bolo zle zobrali deti až mám kľud.Skúšala som aj robiť som krajčírka ale osem hodín bolo na mňa moc vydržala som asi tri mesiace.A doma keď som vládala tak som porobila a keď nie tak ma to počkalo na druhý deň.Ako som už písala som veľká optimistka a to mi pomáhalo a pomáha prekonať to zlé.Kľudne sa spýtaj na čo chceš trebárs aj cez mail. Ahoj a držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj maci, moj porblemje,ze ja nemozem zostat doma, bez mojho platu by sme jednoducho nevyzili. pomoct mi moc nema kto, ale budem sa snazit to nejako zvladnut. Dost ma drzi nad vodou to ze mi moja mama jeochotna dat oblicku. Dufam, ze vsetko dobre dopadne. Napisem ti mail. dakujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Maci, chcela by som ti napisat mail a popytat sa na tu dialyzu, ale zistila som ze neviem si najs odkaz na email adresu, mohla by sim a nasmerovat? dakujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

tak som sa po nenormalne dlhej dobe dostala trosicku na internet,takze sa mi kopec clankov dostalo moc neskoro.napriek tomu,som si povedala,ze mozno zareagovat prave na tento.pretoze tu si mozme ponadavat,ako si povedala
mozno by som mohla zacat tym,ze som aj so svojim o 3roky starsim"este stale manzelom" a nasou dcerkou prisla do spanielska.a ako sa hovori,prachy menia cloveka a zmenili aj mojho "este stale manzela" alebo to bolo mozno jeho nestastne detstvo ktore sa proste len prejavilo az po mnohych rokoch...stalo sa vsak to,ze moj milovany si zo mna urobil terc a ja som sa odborne povedane stala tercom domaceho nasilia.ze mala natalka dostala bitku,len preto,ze ocinkovi sa nechcelo mat notebook na stole ale v detskej izbe na zemi a tak sa on potkla a on nedohral hru,tak to snad uz dalsi komentar nepotrebuje
a na vlastnej kozi som si tiez skusila,ako funguje znasilnovanie v manzelskom zvazku...dusenie sa pod vankusom,ktory vam na tvari drzi vasa "milujuca"polovicka.to je totiz casto problem vsetkych tychto situacii-ze nasilnik proste svojim neodolatelnym sarmom posobi na svoje okolie a potom,ked vas jedneho dna vyrazi na ulicu aj so 4-rocnym dietatom a navyse v cudzine,tak si okolie mysli,ze chyba je vo vas...ako moja rodina-sestra,mama,priatelia...
no ano,moja chyba to vlastne bola.v tom,ze som sa bala,ze mi nikto neuveri,kedze to nik nevidel a tak som otalala s trestnym oznamenim a snazila sa postavit na vlastne nohy u kamosky.zatial si bio zije slusne s takmer 2000eurovym platom,neplati si uvery,nevyplaca mi matersku zo slovenska,co mi bezi na jeho ucet /no ano predlzena,kedze malicka caka na vyber svojej v podstate nefunkcnej oblicky.../,nehovoriac o tom,ze sa v podstate stvrt roka neozval,ako sa dcerenka,ktoru vraj tak velmi miluje,ma... to zle,som urobila bolo,ze som podala trestne oznamenie len na polovicku veci aby som ho usetrila basy,kedze tu v spanielsku maju zeny neskutocne vacsie prava a ochranu.a on mi za to malu bude chciet vziat s argumentami,ze predsa nerobim....
a stastie sme mali v tom,ze moj priatel a nas novy ocko /tak ho dcerka spontanne zacala nazyvat uz po mesiaci spouzitia / sa o nas stara.dal nam byvanie,dava nam jedlo,zabezpecili sme natalke novy bezpecny domov....
a mozno to tu akosi ani nesuvisi s temou,ale cloveku celkom dobre padne,ked sa moze vypisat
tak nam drzte palce a poprajte vela stastia,budeme ho potrebovat.
a ak cita tento prispevok nejaka mamina,ktora ma podobny problem-ze ma doma zviera a nie manzela,prosim ta kvoli tvojmu dietatku,neboj sa,nemlc a nebud hlupa ako som bola ja.ako hlasaju napisy tu v spanielsku-kto zaluje,ten zije.kto tyra,ten plati...