Naša triedna v Prime (5.trieda ZŠ) zaviedla jednu účinnú vec - na rodičovské združenie sme chodili aj my žiaci. Dve dievčatá a dvaja chlapci celých 8 rokov. Predišlo sa mnohým konfliktom, keď napríklad spolužiak doma tvrdil, že mu kradnú stravenky (ako radi sme jeho mame vyzvonili, že ich vymieňal za pokémonov), keď boli vzájomné hádky a nedorozumenia. Postupne sa decká naučili, že keď doma zaklamú aj tak sa to mame dozvie na rodičku od toho protivného dievčaťa, prípadne od najväčšieho bifľoša spomedzi chlapcov
Rodičovské sme mávali každé dva mesiace a bolo to účinné
Všeobecne je mi vždy ľúto pri podobných ľuďoch bez argumentov, že do podobnej povahy nútia rásť svoje deti. S vedomím, že nikomu netreba veriť, že sa treba pobiť za svoju pravdu, že treba vrátiť každú krivdu a že sa treba nejako premotať životom...Mne je vždy potom do plaču napríklad po každej schôdzi v paneláku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
)...držíííím palčáky, aby sa to rozumne vyriešilo, a hlavne aby mal Samko v škole pohodu
, ja som asi divná na obe strany
-ako učiteľka som nikdy nemusela riešiť podobné situácie
, naše rodičovské sa väčšinou nesú v atmosfére pohody, na každom dieťati sa snažím nájsť viac toho pozitívneho, ako hľadať chyby.Ak by aj k niečomu takému prišlo, určite by som nezostala len v pozícii pozorovateľa
, prečo v jeden deň píšu tri rôzne náročné práce na známku- mám výhodu, že do toho trochu vidím, a často sa bohužiaľ presviedčam, že sme veru "z rôzneho cesta"
...už od včerajšieho rodičovského združenia nášho Samka.
Dostala som sa tam do situácie, ktorej spracovanie ma stojí veľa úsilia.
Keď sa poriešili otázky prospechu, výletu, maľovania triedy a pod., keď sa pani učiteľka vyjadrila, aká sú skvelá trieda, že takú ešte nemala, vyzvala nás, aby sme ju v prípade potreby vyhľadali v škole, rada sa nám bude individuálne venovať.
Potom dala priestor na diskusiu.
V rámci diskusie sa začali riešiť otázky konfliktov medzi deťmi, ich riešenie, krivdy... a náhrada spôsobenej škody.
Zrazu, ani neviem ako, dostala som sa pod paľbu kritiky troch mamičiek. Pretekali sa, ktorá sa do mňa viac navezie.
A dozvedela som sa:
- že som nekritická matka
- že obhajujem za každú cenu svoje dieťa
- že netreba dieťaťu veriť
- že ak sa deti v škole navzájom posmievajú a robia si zle, no a čo! Treba to nechať tak a nezaoberať sa malichernosťami
- že ak niekto niekomu zničí jeho vec - oblečenie, pomôcky atď., no a čo! Treba to nechať tak a nezaoberať sa malichernosťami
- že jedna dobre mierená ešte nikomu neublížila
- že ak sa zaujímam o jeho správanie v škole u pani učiteľky, znamená to, že chodím žehliť jeho prúsery
- že je škodlivé dieťa nadmerne ochraňovať (holt, čo je to nadmerná ochrana...?)
- že áno, treba ľúbiť svoje deti, ale odtiaľ - potiaľ (tak toto ma dorazilo...)
Dozvedela som sa aj to, že ak tri deti urobia priestupok a len jedno z nich je potrestané, je to v poriadku. A ak sa na to u pani učiteľky informujem (nezastávam sa svojho dieťaťa, len sa zaujímam o to, ako to bolo), tak podkopávam pani učiteľke autoritu.
Tak neviem, asi som divná.