Hádzanie sa o zem-čo s tým?, Ja mama, Diskusie

Ahoj,
moja ma sice teraz uz 16 ale zazili sme si hadzanie o zem kdekolvek a kedykolvek. Ale to len bolo skusanie pokial moze zajst. Mne pomohla ignoracia. Tak ako to robis ty. Do izbicky a nechat osamote. Ja som ju raz musela vyniest aj z obchodu. Za uspechy pochvalit a pomojkat. Za nedodrziavanie pravidiel trest. Nebit. To nepomaha, iba zvysuje trucovitost. Raz sme boli na piesku a ona bach o zem. Ja nic, bavila som sa dalej s mamickami. Prisla za mnou: som na zemi a pacem. Ja: Dobre, ja sa rozpravam s tetou vierkou. Odula sa ale o chvilu ju to preslo. A ako vravim, ma 16 a uz sa len smejeme ake to bolo ked bola mala a tvrdohlava Drzim vam palceky. Inak vsetko co bolo pisane vo velkej knihe o matke a dietati....myslim tym ze vase dieta moze mat taketo nalady a podobne...my sme to mali vsetko....ach jaj....to boli zlate casy. Tesim sa ked budes o par rockov pisat ye mate obdobie : boooooze to je traaaapne....ako mame teraz my, xixi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dnes som uvazovala, ze sa spytam to iste, ale zda sa mi, ze nejako moc prispievam, tak som nenapisala nic. A teraz citam podobnu otazku...
Nas maly (23 mesiacov) mal malokedy take agresivne prejavy, ale v poslednej dobe sa to vyostruje. Mysleli sme, ze to ma z jasli, ze to tam videl u inych "zle vychovanych" deti. Ale trochu som citala take tie stranky zamerane konkretne na vychovu deti a tam som sa docitala, ze to maju skutocne z vlastnej hlavy. Chcu vyjadrit NIE (napriklad pri nespokojnosti s nasim prikazom al. zakazom) a aby nam to dali jasne najavo, robia to, cim uputaju nasu pozornost. Co sa im najviac dari, ked samy sebe ublizuju (vtedy uz musime zasiahnut). Nie je dobre dietatko ignorovat, treba ho: ak je rozculene, ukludnit, ak je (uz) ukludnene, vysvetlit mu dovod svojho konania. Za den aj niekolkokrat. Napriklad pri tom papani: mozno sa chce pokusit papat tu mrkvicku sam - ruckami alebo uz aj lyzickou, maminka vie, ze je este nesikovny a nema cas upratovat ten neporiadok a pod. Vtedy ho treba upokojit a vysvetlit, ze keby teraz isiel papat lyzickou, popadalo by mu vela mrkvicky a bol by vsade neporiadok. Ale poobede, ked bude papat jogurt, moze to skusit sam (to som sa len snazila odhadnut, co mu pri tom papkani beha v hlavke). Dedicne to nie je, nemusis sa bat, neznamena to, ze bude nervak, ale ze sa velmi skoro zacal ucit asertivite A podla psychologov mu to bude trvat tak do 4 rokov, hoci prejavy mozeme spravnym pristupom zmiernit. Odporuca sa objat dietatko, ked je rozculene a zacat vysvetlovat, az ked sa upokoji. Dovtedy hladkat alebo len tak drzat - obimat, aby si proste nemohol ublizovat.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A este k tomu postupu pestunky: pri vacsich zachvatoch hnevu (a zrejme aj trosku starsich ako rocnych detoch) sa odporuca vyclenit dietatku bezpecne miesto - napr. matrac v rohu miestnosti, vacsi makky vankus alebo postel (taka, z ktorej moze vyjst) - a tam ho poslat sa vyhnevkat / vyplakat. A smie odtial odist, az ked sa dohneva / vykrici.

Rocnemu dietatku tiez vysvetlovat dovody nasho konania, i ked nerozprava, rozumie viac, ako si myslime. Vysvetleniami ho ale nemame prekrikovat, zacat s tym, az ked je ticho alebo tichym kludnym hlasom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Este mi napadlo - postielka by nemala byt jeho, aby sa mu potom s nou nespajal "TREST". Aby potom nemal kvoli tomu problem so spankom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem aspoň aj za tých pár rád...s tou postieľkou to bude asi pravda, nemôže odtiaľ výjsť keď ho to už prešlo, alebo sa to môže naozaj spájať s budením, lebo ktovie čo sa mu v noci sníva a môže sa stať, že sa mu to premietne a bude sa báť alebo niečo podobné...to ma teda nenapadlo, ako vidím, najľahšie ho bolo porodiť a výchova je makačka.
Nechám ho papať aj samého, ale on jedlo hádže o zem a to tiež nie je správne, k jedlu by mal mať rešpekt, koľko detí nemá čo do pusy. A vtedy príde ten zlom, ja mu napr.rožok zoberiem z ruky a dávam mu ja a v afekte to vypľúva ako truc, že on sám a potom sa hodí na zem. V obchode to nerobí, tam pozerá okolo a vždy ho niečo zaujme. Musím si u svojho dieťaťa nadobudnúť rešpekt, ale to je tiež fuška. Venujeme sa mu stále a tak ma aj napadlo, či nie je rozmaznaný...snažím sa mu vychádzať v ústrety...v prvom tehotenstve som potratila a dlhý čas som bola zrútená a toto je môj poklad...viem, že si musím nájsť ten odstup a ani mu všetko nedovolujem, ale asi neviem ako na to, nemám pri sebe ani mamu, ani svokru, nemá mi kto poradiť a ja sama neviem ako na vec. Ale dík za rady.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mne tiez velmi nemal kto radit. My sme velmi prisni rodicia, trvame na splneni prikazov, maly poprosi, podakuje, ospravedlni sa. Ked prideme medzi deti - v nakupnom centre v detskom kutiku alebo na pieskovisku, maloktore dieta je take disciplinovane. Citala som tu vela nazorov, ze deti netreba k nicomu nutit, ze diktatura u deticiek bola moderna v socializme, dnes sa im viac toleruje. Ale nas chlapcek ma kopec lasky aj objati, aj pochval, akurat, ze respekt sme si vybudovali tym, ze ked ho o nieco poprosim (uprac si to, prosim ta... ), trvam na tom, aby to spravil. Niekedy za odmenu, niekedy to urobi len preto, aby mi spravil radost alebo preto, ze je uz "velkac". Ked napriklad celou silou hodi hracku do steny, lebo sa mu nieco nepaci, tak to mu ju uz aj za trest vezmem, ale vysvetlim mu, ze ked sa bude pekne spravat , dostane ju spat. Metoda pochval sa mi ale osvedcila viac ako metoda trestu.

Nie je to vsak vzdy ruzove. Tie vzdory v poslednej dobe nam to poriadne komplikuju. Hlavne pri zaspavani...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

K jedlu musi mat dieta uctu..ked je hladne naje sa bez problemov...skus mu to jednoducho vziat ked sa s jedlom hra, vypluva ci rozhadzuje...je to tazke ale co sa za mladi nauci....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dievky - ja teda nemam ece babo (zatial je ece v brusku) ale mne sa vzdy pacilo jak mi mamicka rozpravala o mojom najstarsom bratovi (uz ma 47r) ako nechcel papat ked bol malicky, ako robil neplechu pri jedle, dostaval az hystericke zachvaty - nikto si s nim nevedel rady az nas nebohy dedusko

Babinka napiekla, navarila a nehala dedula s malickym a isla do mesta. Dedko sa opytal :" Bohusko si hladny ???"
A maly na to : "Nie !!!"
"A nedas si polievocku alebo kolacik ???"
A maly : "Neceeem !!!"
Dedulo sa najdol, vsetko poschovaval a bolo... Vecer sa opytal to iste a maly jedol za troch
Babinka na to : "Ako je to mozne ???"
A dedulo : " Nechcel obed tak si aspon veceru vychutnava... "
Jaj ale babinka ho vtedy ubila , ze ci si chce jedineho vnucika vyhladovat ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

S jedlom je to u nas podobne, moj pokladik ma 17 mesiacov, a tiež niekedy zje prve lyžičky v pohode a potom ostatne začne vypluvať. Pred tym ma to vedelo vytočiť ale teraz miesto nervozity odložim tanier a ideme sa pohrať, alebo prejsť pred dom a potom popapa všetko. Vždy som ho ladovala lebo u susedov maly zjedol cele stehno a naš nič a to ma desilo že bude hladny a nebude priberať, ale pribera len nemusi papať tolko ako iny. Ale je pravda že ked dieťa citi hlad tak lepšie popapa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No neviem s tým obíjmaním je to ťažko. Keď som to skušala na 5 ročného tak som mala problém a to dosť veľký , aby mi pri tom jednu neuvalil fakt má sily za dvoch aj ked váhu ma cca 17 kg ja cca 56/57 kg. Vždy som bola po tých zápasoch K.O. tak sme prešli na poslanie do izby na ukludnenie a potom je rozhovor čo a ako sa robí a ako nie...... . Celkom to zaberá aj keď nie vždy, ale to je pri deťoch normal A pri mrňusovi hádžem kamennu tvár a opakujem dookola nie to ti nemôžem dovoliť. Keď robí cirkus pri jedle ide od stola a ked sa ukludní ide dohoda či ide papať a či bude pekne papať. Jeho nervičky frčia vo forme dupania a hádzania o zem. Proste si v klude stojim za svojim a nevšimam si ho ( kým si neubližuje alebo to nehrozí), alebo varianta číslo 2 skusim ho ked je trošku skludnený niečim zaujat, alebo pomáha veľkáč (starší) a na toho reaguje najlepšie. Hned sa rehoce a zabudne že sa jedoval. Tak mi asi toľko pá

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nooo...je tu toho dosť...a možno napíšem ja teraz niečo, čo sa nebude asi páčiť ani jednej z vás...budem úprimná a zlá zároven, ale inak to nejde, ide len o môj uhol pohľadu, moje skúsenosti ako mamy a moje skúsenosti zo štúdia(študujem 5.rok pedagogiku-špeciálnu)....
takže, po prvé, ak dieťa dostane záchvat zúrivosti, je to normálne, od obdobia 2- 3 rokov je to najhoršie obdobie tohto charakteru..dieťa si uvedomuje samé seba, a napriek jeho šialene malej inteligencii, vie, ako dosiahnuť ak nie, to čo on chce, tak aspon pozornosť...takže, nechať tam kde je..som presvedčená o tom, že hlavu si nerozbije...že si neublíži tak, aby bol ohrozený jeho život...zoberte si to, že je na zemi...že to slávne trucovanie je hádzanie sa o zem..nie skákanie šípky zo stola , doma je to jednoduché, ale oveľa horšie je to v obchode...ale skúste si predstaviť situáciu, že sa vám hodí o zem a vy si kľudne chodíte po obchode a nakupujete dalej....ak máte silné nervy a aj vaše okolie, máte vyhraté...neviem, či niektorá z vás už videla video, kde bol chlapček, ktorý trucoval na zemi díval sa zároven do kamery..človek, ktorý natáčal, zahol s kamerou za roh...malý sa postavil dobehol za roh, zbadal kameru a prásk o zem...takto pokračovali vo všetkých, fakt vo všetkých miestnostiach...malý, ked zistil, že ho nik nepozoruje, prestal, postavil sa a hľadal kameru..teda divákov, keby ste vy vydržali a ked sa vám takto hodí o zem, fuk za najbližší regál...aj ja som prežívala niečo ako, preboha, ale ved čo povedia ľudia...ale ked oni budú hovoriť aj tak...čo chcú
a vysvetľovať dieťaťu...nesmieš hádzať tú zdravú červenú mrkvičku na zem, lebo to sa nepatrí, lebo ty si už veľký chlapec..bla bla bla..tak to vaše dieťa počuje len posledné slovo- dve "veľký chlapec"....vysvetľovanie deťom vo veku 1-3 roky je síce pre pokoj vašej duše, že ste dobré mamy, ale takéto malé hlavičky nespracujú kopec informácií, nech sa snažíte ako chcete...ak dieťa hádže mrkvu alebo jedlo na zem, tak ho zdvihneme od stola a jednoducho pošleme preč z kuchyne, jedlo spraceme...pritom povieme jednoduchú a ráznu vetu...jednoduchú preto, lebo som vysvetlila vyššie, čo ako sa snažíte, robíte len chaos dieťatku v hlavičke, malej...a rázne hovoriť preto, aby intonáciou si zapamätalo, že aha, niečo nerobím dobre...nebojte sa zvýšiť hlas, spomente si na decibely, ked kričí ono
nemusíte ma brať vážne, ani v úvahu...nechcem pôsobiť dôležito, len som chcela vám poradiť a dieťatku pomôcť, z toho chaosu, ktorý mu z lásky a nechtiac spôsobujete...želám vám veľmi pevné nervy...pretože obdobím trucu sa všetko len začína...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Moj syn bude mat o chvilocku dva roky a vysvetlovanie SKUTOCNE funguje. Ked urobi nieco zle opakovane, cize som mu uz viackrat vysvetlovala, preco sa to robit nesmie, tak sa ho spytam, ci vie, preco sa to nemoze robit a on mi to povie. A nema to namemorovane, ze by som mu to vtlkala do hlavy, povie to vlastnymi slovami. Ci uz niekoho udrie, nieco zhodi, chyta to, co nema chytat, pocikal sa. To iste s jedlom. Je si vedomy, ze sa to nema aj preco sa to nema, hoci obcas skusa. Proste tym, ze k nemu nepristupujeme ako k decku, co nic nechape, sa naucil byt slusny a disciplinovany.
A som presvedcena, ze je to tym, ze mu dookola vysvetlujeme. Absolutne nesuhlasim s tym, ze by mu to robilo chaos v hlave. Hovorim to predsa pomaly, slovami, ktore pozna a opakovanim si to zapamata... Nemas proste pravdu

No a vyraz "sialene nizka inteligencia"... ?????

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Este som citala, ze deti z dojcenskych ustavov sa ani velmi nesmeju, ani neplacu, ani nekricia. Prave preto, ze tam to nema ziaden vyznam - je tam vela deti na jednu osetrovatelku, ktora im da jest vtedy, ked potrebuju, prebali, ale inak na ne nema cas.

To uz akoze extrem, ale ignoracia podla mna nie je riesenie. Hoci, ked uz nenormalne vyvadza, tak aj ja ho poslem do izbicky, nech sa vrati, ked sa dohneva a o par !sekund! pride s usmevom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kazdy sme iny a na kazdeho plati nieco ine, na mojho brata platila len ignoracia.. ani podobrotky ani pozlotky, len ignoracia.. to vies, bez divakov nie je divadlo..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

video som videla bola to sila.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

yaya, ja to video poznam, a strasne sme sa na nom rehotali s manzelom. Este tam pobehoval za tym kameramanom aj pes, a ani ten pes si toho chlapca nevsimal..... Staaaaaaaasne dobre video

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Presne takéhoto dnes uz 20mesačného drobca mám doma. Rupne mu v hlávke, od zlosti hodí hračku o zem, síce sa nehodí o zem to by ho bolelo, ale dupe nožičkou, prípadne si lažká na zem, skloní hlávku ku kobercu a reve ako zmyslov zbavený. Rovnaký scenár keď sa mu nedarí, neni po ňom a v poslednom čase keď ho vonku nenosím na rukách. Vtedy mi dá pocítiť aký je ten svet nespravodlivý, že on musí chodiť peško. Reve, nervy ho chytajú, sadne si na zem.........no hrôza, na celé sídlisko . Ale, či sme doma, vonku jeho zlostné výlevy si nevšímam, prípadne mu šupnem na zadok. Nech sa vyreve, šak on sa ukludní. A čuduj sa svete, keď sme vonku a ideme pešo, chytí sa ma za ruku a pekne pomaličky ideme, krôčik po krôčiku a vždy ho musím dačím novým motivovať, aby sa posúval ďalej. Dnes doma chytil zachvat, tato ho dal za dvere na chodbu, vyreval sa, cez sklo sa usmieval, akonáhle si ho tato všimol, chytil opeť nervu a vrieskal. Po chvili krpec zistil, že asi inej cesty niet, ukludnil sa prišiel do obyvky a začal sa pekne hrať s autíčkami. A s papkaním, je to u nas rôzne. Raz papá sám, raz ho kŕmim. A ked nechce druhé (polievočku vždy spapá), tak viem že aspoň dačo ma v brušku a ide búvať. Keď sa vybúva dam mu buď jogurt alebo presnidávku s piškotami, proste taký olovrat aby ho zasýtil. A ten spapá do poslednej omrvinky. Treba byť aj prísny aj milý. Treba si vzbudiť rešpekt u detí. Môj krpec ma rešpektuje ale zároveň sa veľmi lubkame. Hockedy ma obíjme, aj ked po zadku dostane odomňa, s plačom príde a pomojká sa . I keď je taký aký je, ciže dosť velký nervák je to moje zlatíčko

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak tu je moja osobna skusenost:
starsi syn, dnes ma uz 16 rokov , sa mi okolo 1 roka elegantne hodil o zem...ale len raz...ja ani neviem ako ma to napadlo, som ho pri prvom pokuse chytila a tak vytrieskala po zadocku, ze som sa sama sebe cudovala....ALe cuduj sa svete....jeho prekvapenie bolo take velke, ze uz to nikdy nezopakovala ------- samozrejme ako pubis sa o zem nehadze, ale presadzuje si svoje a ja sa ucim len pokojne opakovat svoje poziadaky
A to je pre mna teraz omnoho horise ako vtedy
Podla mna, treba odolat a nenechat sa vaprovokovat dietatom, aj ked viem, ze je to tazke, ale Ty si urcite vytrvala
Vela stastia

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zuzi, na toho tvojho takato necakana reakcia zafungovala.. moja mama tvrdi, ze sa s brachom natrapili, ze ho tak placala po zadku, ze ho mal cerveny, ze ho prosili, kupovali si ho.. proste nic.. ze sa hadzal na zem na ulici, v cukrarni, v restike.. proste hanba, ludia na nasich kukali kade chodili, az zacalo zaberat, ze ked sa hodil v obchode na zem, nasi sa tvarili, ze k nim nepatri, nikto ho nehresil, nikto ho neprehovaral, nikto sa mu neprosil.. skusil to este par krat a ked videl, ze to nema viac ziadny efekt, sam sa zdvihol, oprasil sa a s kludom anglicana pokracoval za nasimi.. vieme vymyslat, ked sme mali a ked chceme pozornost.. mozno sa mu zdalo, ze mu ju kradne moja starsia sestra, kto vie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jasne, verim tomu, ale teraz to uz s nim nie je take jednoduche

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

o tom som eifi písala, nemá divákov....o vysvetľovaní, zase môj skromný názor, ktorý je len a len názor, tak sa prosím vás na to nehnevajte....deťom zvykneme vysvetľovať, práve keď niečo zlé urobia...málo sa im vysvetľuje počas dňa, proste niektoré deti sa snažia vzbudiť pozornosť, aby sa im niekto venoval....ja som vás ani nerozpytvávala, ani nehádzala do jedného vreca, ani vás ani vaše deti...výraz príliš nízka inteligencia..nie je výraz pre nejaký mentálny postih...takže som nikoho bábatko nemienila uraziť....mať nízku úroveň inteligencie neznamená, že je niekto hlúpy, ale nie je schopný racionálne riešiť problémy, úlohy...dieťa v tomto veku a ešte kúsok ďalej len napodobňuje....a preto sa ospravedlňujem, ak som niekoho urazila....som presvedčená totiž o tom, že naj výchovný prostriedok je výchova príkladom...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Yaya, ja som si necitala uplne vsetky prispevky takze mna si sa urcite nicim nedotkla a presne ako som napisala, kazdy z nas je iny a tym padom je aj motiv tych hadzani sa o zem u kazdeho iny, aj riesenie ine.. kazdopadne, ak nic nepomaha, treba len vydrzat, ked bude mat 15 uz sa o zem hadzat nebude

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Bude nas vytacat uplne inak .... ale aj tento vek ma svoje caro

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ani mna nic neurazilo, ak to tak vyznelo. Len sa mi zdalo, ze podcenujes dvojrocny rozumcek, a teda tak som si vysvetlila to s "inteligenciou". Pretoze ja kazdy den len otvaram oci nad tym, aky je mudry a ako chape suvislosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

je úplne samozrejmé, že každý má výšku inteligencie podľa veku...napriek tomu, že mám výšku, viem, že vysoká škola nie je meradlo inteligencie...mám dve deti, ale mne sa to obdobie páčilo najviac...lebo ono teraz, ked to má 14 už netreba zavrieť niekam do miestnosti, ked začne mať obdobie vzdoru, ono sa vezme a plesne dvermi aj samé...ale komunikácia je šialene dôležitá...a práve vtedy, ked sú obaja v pohode...preto som hovorila, že ked dieťa robí niečo zlé, vtedy s ním netreba komunikovať obšírne..je dobré si urobiť rituál, každý den si treba v určitý čas sadnúť, vyhradiť si každý den ten istý čas, ak je to technicky možné a prebrať všetky pocity, postoje...aj pri tej malinkej "inteligencii"....práve vtedy sa ona dotvára tvojím postojom a tvojimi názormi...ja som len chcela tým všetkým povedať, že ak dieťa vyvádza, práve tým, že sa nespráva tak, ako by sa malo, tým, že v danej situácii s ním proste nebudeme hovoriť..a kompenzovať to vtedy, ked je pohoda...lebo práve vtedy veľa rodičov a aj my dospelý medzi sebou, ked v stave euforie spolu komunikujeme, urobíme alebo povieme veci, čo nás mrzia..ale je úplne jasné, že každý sa pozná aj svoje dieťa sám, a vie čo platí, čo funguje...želám vám, napriek všetkému čo teraz prežívate, aby ste si toto obdobie užili, je fakt jedno z najkrajších

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No,baby,prečítala som to hltom,ale musím povedať,že yaya má pravdu,aspoň podľa mňa.Náš prvý syn mal také záchvaty,že raz mal otlačený koberec na hlave,tak sa hodil o zem.Nám pomohla forma ignorácie a keď bol trocha skľudnený,tak som mu zamerala pozornosť iným smerom.A pri tomto druhom tiež zaberá ignorácia,dohováranie iba typu nesmieš,skúsi to znova a potom už len nie a nie nie a dookola,kto dlhšie vydrží.to nie je tým,akú má inteligenciu,ale povahu,práve že vie,že keď plače,tak tým získa,tak to skúša.a keď nezaberá to,ono už niečo vymyslí,čo zaberie.A tak nás skúša a skúša a my sme z toho na nervy.Lebo ono vie,že my ho ľúbkame e nedokážeme byť na neho zlé.A preto naozaj treba vydržať a nepopustiť,aj keď nás z toho bolia srdiečka.Veľa pevných nervov.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Baby, sorry, ale ja som sa vo vasich prispevkoch o inteligencii uplne stratila ja si myslim, ze to s IQ nema vobec nic spolocne prave naopak, kedze za tym hadzanim o zem vidi moznost nieco dosiahnut, tak by som povedala, ze je to chytry betar Ale ako uz som napisala v prvej vete, ja fakt nerozumiem o debate co sa tyka hadzania sa a inteligencie ale asi je to tym, ze som necitala vsetky prispevky, priznavam

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Podla mna musi pochopit, ze take spravanie (hadzanie sa o zem NA VEREJNOSTI a pod.) je nepripustne. Ale dobre - mozno mam mimoriadne krotke dieta. Ked bol mladsi, sem-tam urobil malu scenu v obchode, to som sa chvilu tvarila, ze to dieta nie je moje ... Asi mam skutocne krotke dieta, pretoze mna uz davno nevytaca tak, ako tu pisete. Praveze sa tesim, ze uz chape veci a neprivadza ma do sialenstva nekonecnym placom. Pekne mi funguje "DOHODA". Teraz jupika nekupime, pretoze mame cajik, ale ked sa budes pekne spravat a nebudes mrnkat, pojdeme pozriet dedka. To je vlastne to spominane odvadzanie pozornosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Deti skúšajú, koľko vydržíme. Sú oveľa inteligentnejšie a prefíkanejšie ako si myslíme. Tiež som v takých situáciách reagovala rôzne, aj po zadku bolo, aj zvýšený hlas, ale najlepšie pomohlo, keď som ho jednoducho nechala tak a potom aj sám prišiel a pritúlil sa a potom som mu vysvetlila, že to nieje pekné takto nervačiť. Niekedy je až brontový, také má nervy, ešte začne do toho vrešťať a nemusí sa ani hodiť o zem, ale pointa je rovnaká. Ja som nervák, takže sa mu nečudujem, ale pred malým sa snažím čo najviac krotiť, lebo už ma upororňuje, že: "mama, nekrič!" Treba to obdobie len prekonať, nič netrvá večne a každá senzácia trvá tri dni.............

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Akurat, ak ma dieta menej ako 3 roky, tak naozaj nepozna zapory...to znamena, ze ak povieme NEROB TO...ono si to prelozi ako ROB TO
My sme parkrat s polovickou skusili ropzpravat s detmi len kladne, beu zaporov a vsetko tak vysvetlovat....poriadne sme sa zapotili
Ale aspon bola sranda

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jeeej to mi pripomenulo leto s mojou tetou a sesternicami a bratrancami.. kedze sme robili vsetko vzdy naopak ako povedala, tak sme zacali hrat hru pod jej vedenim "nikto nesmie urobit to co poviem, ale naopak" a nam sa ti to taaak pacilo neposluchat, ze sme si ani neuvedomili, ze sme isli do postele, ked ona nam "zakazala ist spat" a papali nadsene, ked sme nemali vobec nic dat do pusy.. no proste sranda a fungovalo to na nas vsetkych kolko nas tam bolo

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Super múdra teta.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nas takmer 3r 4m syn sa hodil ukazkovym sposobom o zem v obchode celkom nedavno, pred vianocami vcelku zabava ... som sa tvarila max. pokojne a len som dufala, ze nik z ludi tam nestrati nervy skor ako ja
u nas funguje nechat ho trochu porevat, potom prist, navrhnut mu sposob riesenie a on to prevazne akceptuje - mne to casto rpipada, ze no ved uz mama pod, mna uz to ja tak moc nebavi, ale budem revat, pokial budem vladat a on vladze dost (ja ked som bola mala, tiez som casto z pricipu neprestala, ja ho chapem .... )

Doma ho niekedy odnesiem do jeho izby, alebo sa ofuci sam a odpochoduje a urobi si zakladnu trebars na zachode. Ale dost rychlo pride zase spat

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jeeej svetla, ja som si tiez robila zakladnu na zachode a nasi ma tam veru velakrat nasli spat a este som sa ofucala (to mi este dodnes ostalo ) ale mna to dost rychlo prejde, uz ako dieta som sa ofucala a sama isla do kuta to asi aby ma nikto nevidel, ako ticho zurim.. ak sa mi niekto prihovoril, ostala som tam dlho, ak si ma nikto nevsimal, vyzurila som sa sama v kute a za chvilku sa vratila a dalej hrala akoby sa nic nedialo

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Svetlanka to just ako moja natália Inak súhlas komplet s tým čo píše yaya!
záleží kolko má ked skúša hádzanie o zem. moj malý bol ozaj maličký, niečo kolo roka. hodil sa o zem a ja som sa hodila o zem vedľa neho a začali sme sa smiať... ale my sme mali super krásny vzťah nikdy som ho nenechala vynervovať sa na špik. Do obchodu ke´d som s ním nemusela tak som v tomto veku "trucu" nechodila a keď tak vedel, že niečo si môže sám vybrať ale s obmedzením, že len jednu vec, alebo dve, podla dohody. podstata bola v tom, že si vyberal sám. až potom ke´d bol starší. potom sme riešili spôsobom ako píše yaya. Treba dieťaťu dovoliť naučiť sa, ako ventilovať hnev, agresiu, napätie...V každom veku to vie inak. Primerane sebe. KULTIVOVANE sa to pri zdravej výchove bude učiť ke´d bude dospievať. Neučte ho to všetko potláčať v mene "ja mám dobre vychované dieťa" Ono to potom jedného dňa všetko nespracované, potlačené vybehne, alen potom je kucapaca...alebo nebude vedieť v živote použiť svoje pocity na presadenie sa, asertivitu, svoju ochranu...www.srdieckoslniecko.blogspot.com

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja si myslim, ze bude mat v zivote poriadok a pevnu volu, ked sa nauci uz v takom nizkom veku ovladat.

On predsa nic nepotlaca, len vravim, ze ked to ventiluje, som radsej s nim a obimam ho. A az ked je mimoriadne agresivny, poslem ho do svojej izbicky. Mne sa to zda ozaj brutalny pristup - ignoracia.

Ale aj fakt - bez divakov nie je divadla - ma nieco do seba.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ignoracia tu predsa neznamena, ze sa na neho vykasles, ale ze ho nechas nech sa sam so sebou vysporiada.. neznamena to predsa, ze to decko "odlozis", ale ze posunies vysvetlovanie na neskor, ked ta bude aj vnimat a nie si trieskat hlavou o zem ci o stenu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kaktus,
neda mi aby som nenapisala, ze ja mam fajn synov, ten starsi ma 16 prec a velmi rad sa obcas v puberte naduje...nehadze sa o zem, ale ak by som mu neopakovala veci znova a znova a nezrusila ho, ze ked sa ukludni, aby sa vratil z izby a prisiel za mnou.....len to jedine pomaha, ak neustupim a ....viem,puberta a hormony su protiva, ale to vydrzime
Vies, neda sa objat, ma sily a je super, ak ma objima on...ked vychladne, lebo v afekte vieme vsetci robit veci!!!!!!!!!!!!!!!!
A je dobre, ak dieta zisti hranice ale netreba zabudat, ZE KAZDY SME INY A NA KAZDEHO PLATI NIECO INE
Tolko z mojej materskej a aj uciteldkej praxe, hoci som informaticka, ale teraz ucim na strednej

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kaktus,môj syn ma aj objíme,ale keď začne trucovať a niečo chce dosiahnuť,tak nepomáha naozaj nič iné,len ignorácia.A keď ho to prejde,tak potom sa mu to snažím logicky vysvetliť,ale ver mi,niekedy to nezaberá a zasa len tá ignorácia.Proste,keď zistí,že tomu nevenujeme pozornosť,tak to vzdá.A naozaj máš mimoriadne krotké dieťa.Ja mám dve a každé reaguje ináč,iné povahy.Mladší bude tak plakať a dupať nohami/má rok a pol/ a Mu poviem,že pekne plače a môj,tak prestane.Prvému keby som to povedala,tak sa hodí ešte raz.........Každý sme iný.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vyvyka má pravdu:
Kazde dieta je ine a kazde skusa ine a kazde inak vydrzi.....
Myslim, ze naozaj nie je vhodne deti porovnavat a uniformovat....
A chvalabohu, ze nie su rovnake....ved by zivot bol nezaujimavy

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mna teda hlavne zaskocilo to prirovnanie "brutalny pristup - ignoracia"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eifi,sorry,ale je vidieť,že nemáš ešte deti,lebo keby si ibola matka,tak by si pochopila,ako to myslí.Pre matku to je brutálne,lebo koľko krát jej srdce trhá ale keď ustúpi,tak to to dieťa zneužije.Vieš koľko krát mne srdce trhalo,keď tak plakal?napríklad do škôlky,hádzal sa o zem,plakal,učiteľky ho ťahali po zemi,lebo sa inak nedalo a ja som s kamennou tvárou povedala,musím ísť a vonku som plakala ako malé decko.A to je brutálna ignoracia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Deti sice nemam, ale mam synovcov a tiaz mam o nich strach a okrem toho ja som dieta mojej matky a neviem, ci slova zvolene ako "brutalne" moze vyjadrit to, co som pocitila pri citani tych slov.. ked raz budem mat deti, napisem, ale nemyslim si, ze to dieta to berie ako nieco brutalne, skor naopak, je to trosku "vyuzivacne" z jeho strany, kedze to na rodicov skusa, a tak si myslim, ze ani matka by nieco take nemala vyslovit, ci na to pomysliet.. No, ale ako sme spravne zhodnotili "nemam deti znamena ze zjavne nemozem vediet" Tak ked sa zadari, tak sa prihlasim, a ak to bude kombinacia mna a terajsieho partnera, tak tych hadzani o zem bude neurekom a JEDINE riesenie bude ta brutalna ignoracia v danom okamihu, lebo ani so mnou ani s polovickou sa neda rozpravat, ked mame "cervene pred ocami" a bolo to tak aj ked sme boli mali.. jedina super vec, co mohla mama urobit, bola brutalne ma ignorovat az do okamihu, kym som sa sama nerozhodla prist k nej a debatit.. keby bola zacala debatit skor, zhorsilo by to situaciu a nedajboze by ma chcela objat, to by som asi zacala hryzt.. nie kazdy ma rad "tutuli mutuli" P.S: tym som sa nikoho nechcela dotknut a nechcela tvrdit, ze ta alebo henta metoda je nevhodna, verim aj tomu, ze ked da matka dietatu po zadocku, asi ma co robit, aby sa sama so sebou vysporiadala a verim aj tomu, ze si to kolkokrat ticho v kutiku odplace.. ale mna sa proste slovne spojenie "brutalne" k tomuto stylu "ignoracie" nehodi.. naopak.. bleeee bozkavanie, objimanie a tulenie.. v detstve som sa vobec nedala.. a to je presne o tom, ze KAZDY SME INY

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

najlepsie je si to testnut na sebe - ked vas niekto nahneva, ste ochotni pocuvat jeho dobre rady ?? nech by to akokolvek dobre myslel ... ja si tiez myslim, ze nie
a ziadat od dietata, aby sa neofucalo ... to snad nie ... to sa dosahuje az po take tridsiatke tpujem, ak vobec

inak, to co kaktus popisuje s ublizovanim si .... ja to poznam tak, ze nas syn to nerobi naschval (a nerobi to v stave ofucanosti !!!!!!), on proste LEN nemysli na nasledky, nedava si pozor, je schopny vrazit hlavou do steny vo svojej bujarosti, skocit zo 4 schodika, dopadnut na ruky a odrazit sa odtial rovno na hlavu (niezeby to etda planoval ) .... to su veci, kt. sa NEDA zabranit. zatial to ale svetko dost dobre znasa. a lepsi sa to myslim ...

A dcera - ta si premysli kazdy jeden krak, vsetky teoreticky mozne nastrahy, ....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ano, aj ja som pisala, ze s vysvetlovanim treba zacinat az vtedy, ked ho hnev prejde. Bude sa hnevat menej casto, ked mu vysvetlime dovody nasho konania. Aby chapal, ze ked mu nieco zakazes, nie je to preto, ze mu chces robit zle, ale ma to konkretny dovod (ked niekoho udries, tak ho to boli, preto sa to robit nesmie, ked hodis jedlo na zem, bude tu neporiadok, preto sa to robit nesmie, ked stupas po hracke, moze sa polamat a pokazit, preto sa to robit nesmie).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja ale predpokladam, ze to robia "vsetky" maminy, ze svoje dieta "ucia" vychovanosti.. to ani neratam ako za nieco, co treba opisovat..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ked mu to poriadne vysvetlis, nabuduce sa pri rovnakej situacii nebude hadzat o zem.
ked odides a nevsimas si ho (spominana BRUTALNA ignoracia ), tak velakrat zanedbas to vysvetlenie. deti si kazdy den musia zapamatat tolko veci, ze im treba vsetko dookola omielat.

podla mna hovorime cely cas vsetci to iste, akurat ja nevsimanie pokladam za poslednu moznost - az vtedy, ked ostatne zlyha. ale ved uz sa tu vyhodnotilo moje dieta za prikrotke, tak na dive to zrejme plati menej.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Stale dookola.. OK.. Pochop, ze "nevsimat si" neznamena, ze to decko zavres niekde v izbe, zakopes ho tam a uz sa s nim nikdy neporozpravas.. ked sa niekto bije pastickami sam po hlave, mozes mu tie rucicky tak akorat chytit,aby si neublizil, ked sa niekto hodi na zem a reve ako tur a pritom ta okom sleduje, kedy moze prestat s tym divadlom, je uplne nepricetne, tak tazko mu budes vysvetlovat "ale janko moj zlaty, ved sa tolko nehnevaj" O tom, ze sa to nema, mozes s deckom prebrat, ked ho tento zachvat hysterie a divadla prejde.. aj tak v tom zachvate mu to nevysvetlis, naopak situacia sa zhorsi a on sa bude buchat este viac.. je fakt vidiet, ze mas krotke dieta, a je vidiet, ze nikto sa ti nikdy nezahryzol do lytka a nepustil, len preto, ze si v sekunde ked sa dieta rozhodlo najest, ty si nevstala.. to su situacia, ktore musis riesit razne, prva vec je ho z toho lytka striast a AKO a druha je vysvetlit mu, ze sa to nema.. ja by som chcela vidiet, ako by si objimala to zahryznute dieta a v bolesti sa na neho este cela hrda mamina usmievala a bozkala ho a hovorila "no no no, to sa predsa nesmie" a mozem mu to vysvetlovat kolko chces, ze sa niektore veci nemaju, toto su extremne situacie, kde ani to vysvetlovanie nepomoze a jedine co pomoze je nechat ho vyzurit.. ak neveris tak takeho ti predstavim

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eifi,beriem späť,že je vidieť,že nemáš deti,máš dosť skúseností,aspoň podľa posledného príspevku,normálne som sa rehotala.Kaktus moja,nehnevaj sa,ale fakt máš krotké dieťa a nevieš,čo to je,keď dieťa vymýšľa a je tvrdohlavé.A samozrejme,že rozumie,ale problém je,že v danom momente/ako píše svetlanka,skús na sebe/ nechce rozumieť.Ja mám muža,ktorý je kľuďas,ale keď chytí nerva,tak má červené pred očami a nepočuje,nevidí,musí sa len ukľudniť.A jeden syn je po ňom.Proste,pri každom dieťati funguje niečo iné a každá matka vie,ako na svoje dieťa,čo naň platí azaberá.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To vies Vyvyka, my to mame v rodine v genoch Deti sice nemam, ale raz by som rada bola dobrou mamou, resp snazila sa riesit vsetky tieto veci presne tak ako vy aj ked mi je jasne, ze velakrat asi neuspejem.. ja si myslim, ze ako dospeli ludia tak aj tie deti maju svoj charakter a velmi rychlo nam ho uz od malinka daju najavo.. ja som bola urazlivy certik, ale napriklad som nikdy nemala problem s papanim ci so spanim, dva krat som usla v papuckach zo skolky, ale na dane veci ci na moje povinnosti, aj ked detstke, som nikdy neodvravala.. ja som to davala najavo odutymi tvarickami, ale neodvazila som sa protestovat nahlas a ten priklad vyssie je naozaj v rodine

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Este som chcela - co sa tyka toho vysvetlovania. Mne to tiez pripada prirodzene, ale ked si pozries prispevok od Yayi, ona pise, ze vysvetlovanie takym malym detom sposobuje len zbytocny chaos v hlave a: "vysvetľovanie deťom vo veku 1-3 roky je síce pre pokoj vašej duše, že ste dobré mamy, ale takéto malé hlavičky nespracujú kopec informácií, nech sa snažíte ako chcete..."
tak to som sa snazila vyvratit.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak asi existuju matky, ktore si to myslia, ja si myslim tak ako ty, ze male dieta vnima vsetko.. je ako spongia ktora nasava.. takze citat, kreslit, rozpravat, hrat sa, to je vsetko cim sa uci.. v tomto som za jedno s tebou

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...tiež si myslím, že žiadny kontakt s dieťaťom nie je zbytočný...či už sa s ním hráš alebo mu rozprávaš...alebo len jednoducho si v jeho prítomnosti...skôr si myslím, že ide o to, akou formou sa s deťmi baviť...samozrejme, inak musíš pristupovať a vysvetľovať veci 1-ročnému dieťaťu a inak 3-ročnému ...čítala som v jednej múdrej knižke, že komunikovať s dieťaťom-ak si chceš byť istý, aby Ti naozaj rozumelo a pochopilo-máš na jeho úrovni...to znamená, že keď dieťa používa jedoslovné vety, tak zdôrazniť jedno slovo alebo používať len jednoduché vety- čím viac slov použiješ, tým viac je dieťa zmätené...príklad: povieš "choď do izby,zober auto a prines ho mame...12 mes.dieťa ide do izby a zostane tam, lebo počulo, či pochopilo len toľko...2-ročné ide do izby,zoberie si auto a začne sa s ním hrať...a napr.2,5-ročné ide do izby a donesie mame auto...toľko len príklad...a samozrejme toto všetko funguje, keď je dieťa v pohode a CHCE POČÚVAŤ a spolupracovať a nie , keď je príliš unavené alebo nebodaj v amoku zlosti...a samozrejme každé dieťa je individualita, čo platí pre jedno, nemusí platiť pre druhé

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Renka, super sumarizacia a mas moj 100 percentny suhlas.. mozno len my ostatne aj ked chceme povedat to iste, nedokazeme to sformulovat tak krasne a jednoducho ako ty

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pre Svetlusku: Nemam deti, nemozem vediet, mi bolo povedane mozem len povedat, ze som "pocula" resp. ze moj rocny synovec tak zacne vrestat, ked mu okamzite nedaju najest, ze si minule bracho myslel, ze na nich zavolaju socialku, ze ho mucia a druhy bol vzdy krotky ako baranok, jednym slovom bezproblemovy.. no ale co ja "ne"mama mozem vediet Ale inac by som rada videla toho tvojho "skakajuceho parasutistu" Ten musi byt super

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eifi,
toho co si spoznala pred Silvestrom, to je nas hazarder, co mal 3x podozrenie na otras mozgu....a stale len opakuje:"Mami, nemozes sa o mna tak bat, ved neboj....."
Mam pocit, ze niekde stratil pud sebazachovy
Boze a teraz je na lyziarskom!!!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

he he moj synator taky tak :D oni to maju nejak v sebe ako male barance :D

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No,tak Ti držím palce,Ty sa k tým Talošom hodíš. ,lebo náš prvý bol taký a musí ho to prejsť samého.Ale bol taký ťuti-muti,bozkával ma,hladil,robí to doteraz a najmenej tisíckrát mi povie,že ma ľúbi.Kdežto druhý,ten sa rýchlejšie ukľudní,ale bozká ma málokokedy,aj sa pritúli,proste od narodenia nemal rád tuli-tuli.A mňa si sa vôbec nedotkla,ani náhodou,len som ti chcela vysvetliť,ako to bolo myslené.A každý má tu svoju metódu a všetky to nakoniec prežijeme s menšími alebo väčšími ujmami na zdraví. A keďže sa na naničmamu chystám chodiť ešte dlho,tak sa určite dozviem,ak budeš mama,čo ti zo srdca prajem.Neinšpirovala Vás k tomu ešte tá porno suseda?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vyvyka, som rada, ze sa ta to nedotklo, lebo ja velakrat poviem veci tak ako ich citim a teda temperamentne, aj ked to nie je nic osobne... ja sa k talosom hodim asi viac smer na juh, tu som vacsia talianka ja nez ti talosi Mna tutuli mutuli mohol len otec aj to v podobe takej, ze mi skrabkal chrbatik A pornoherecka ma neinspirovala, prave naopak.. pri jej hykani by presiel apetit aj tu najvacsiu sexualne harasivu zienku.. teraz je par dni klud, tak to vyuzivame na pravy a nefalosovany spanok... nicim neruseny, ani sexom A obcas mam pocit, ze rolu matky by som asi nezvladla, takze zatial nic

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

a este, ked sa tvaris, ze ho nevidis, tak je tu moznost, ze to zacne stupnovat, aby uputal tvoju pozornost. niektore deti napriklad nasilu zvracaju, aby si si ich konecne vsimla, ine si zacnu trieskat hlavu o stenu, trhat vlasy. jednoducho protestuje takymi prostriedkami, ake ma k dispozicii.

moj cvrcek sa napriklad hadze celou silou na kolena ako taky brankar, ked s niecim nesuhlasi a mava velke bolave modriny. uz to urobil velakrat a nepoucil sa. dieta vtedy nemysli na to, ze si moze ublizit, ale dozaduje sa pozornosti.

ved ja sa tu s nikym nehadam, ospravedlnujem sa, ak to niekomu tak pripadalo. len cely cas tvrdim, ze aj malinkemu dietatku sa daju veci vysvetlit a takym sposobom sa daju velmi ucinne zmiernit prejavy vzdorovania.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Podla mna si tu stale mylime dojmy s pojmami.. ja tvrdim, ze vysvetlit sa da vsetko aj malemu clovieciku ALE az potom, co sa prestane hadzat o zem.. nepoznam pripad, ze by ho to viac vytacalo a stupnovalo ak je mu doprany "oddychovy cas" v podobe "ignoracie" prave naopak, cim viac na tento tym "nervakov" ako ja tlacis, tym viac budu so sebou trieskat... vysvetlit sa da vsetko, len moj otec vzdy tvrdil "ze ked ma jeho dieta (to jest ja) sklonenu hlavu, tak nepocuje" to mi hovoril vzdy, ked som sa urazila, lebo vedel, ze sa len tvarim ze nepocuvam a takto ma vzdy dostal na moju detsku jesitnost, lebo som sa vzdy vzpriamila a povedala, ze pocujem ale nechcem, az ked ma necha chvilu tak.. aj deti maju svoju osobnost, niekto je krotky a niekto je streleny hystericky nervak ako ja uz od detstva ale aj s takym charakterom sa treba naucit zit a vychadzat aj ako rodicia aj ako surodenci aj ako dieta rodicov... co uz, zabijem sa?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vyvinula sa tu pekná debata... Baby díky za rady, od nedele som začala "vychovávať" podľa vašich typov...je to veľmi krátko, aby som zistila, aká praktika na môjho drobca platí (má 13 mes.), len od Vianoc začal chodiť po svojich a aj keď mu rozprávam a vysvetľujem, ešte ničomu poriadne nerozumie a tak je ťažké poslať ho "do kúta" alebo do svojej izby...a ešte chvíľu potrvá, kým si uvedomí, že v okamihu ako sa hodí na zem, si ho nebude nikto všímať a s ním to zakýva a uvedomí si, že nemá divákov, musí sa to viac krát zopakovať. Zatiaľ mi musia stačiť pevné nervy a železná tvár. Takisto hodí hračku o zem, z ničoho nič, proste sa mu niečo nepodarí a tresk z tej najväčšej "malej" sily! Vtedy neviem čo robiť, ale ako som tu už čítala...zastávam názor, urobí to raz, upúta tvoju pozornosť, urobí to druhý, ignoruješ, urobí tretí, vezmeš hračku...ale čo ďalej? V amoku a možného väčšieho nervačenia mu vysvetlíš, že sa to nerobí, pošleš ho do "kúta", počkáš kým sa ukľudní, nevšímaš si ho, objímeš ho, zaujmeš pozornosť na iné...??? Ide o to, aby zase rodič vychovával a nerozmaznal...možno aj to predchádza hádzaniu sa o zem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Janulda,
prosim Ta, bud sama sebou a nesnaz sa byt ukazkova mamina, co vsetko zvladne na jednotku.....daj svojmu synovi pocitit, ze ho milujes a budes vzdy pri nom stat, nech sa deje co sa deje a jasne, ze moze dostat aj pozadku, aj ho treba ignorovat, aj ....aj .....aj..
Sama zistis , co na neho plati a kolko to bude na neho platit.
Hlavne nikam neponahlaj s vychovou-pedantnou-a nezabudaj, ze do 3 rokov nerozumie zaporu a chape to tak, ze to ma robit
Drz sa a uzivajte si navzajom jeden druheho, lebo tento krasny vek Ti nikto nevrati

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zuzanka

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Janulda,je neviem,ja som pri druhom,keď hodil hračku o zem proste vzala hračku,pofúkala bó tej hračke a odviedla pozornosť inam.Inokedy som si to nevšímala,záleží na tom na akom stupni to je a na čo to dieťa reaguje.Vieš,niekedy ju hodil len preto,lebo chcel,niekedy,keď mal už taký riadny záchvat,vtedy som dvihla hračku a odniesla preč.Jaj a u nás ešte zaberá nononno,to sme naučili malého,keď niečo robil zle a jemu sa to tak páči,tak keď nie je moc vynervovaný,tak mu poviem nonono a on začne opakovať a zabudne aj na to,prečo sa zlostil.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

to s tym zaporom som nevedela. slovicko "nie" dietatko chape, ale "nerob" si zamiena s "rob"? ci ako?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Janulda, este som nasla takyto clanok - je dlhsi, ale to podstatne sem prekopirujem, dufam, ze sa "Kami" nenahneva.

Keď už dostane záchvat zlosti, pri ktorom chce ničiť všetko, čo mu príde do cesty, zabráňte, aby poranilo seba alebo iných. Ak sa nechá počas záchvatu držať, držte ho čo najpevnejšie v náručí a nechajte ho vybúriť sa. Ku koncu jeho plač prejde do vzlykotu, bude plakať nad tým, čo urobilo a bude sa Vám túliť v náručí ako malé bábätko. Utíšte ho. Ak sa dieťa nenechá podržať, odstráňte z jeho dosahu všetky veci, ktorými by mohlo zraniť seba alebo iných, alebo ktoré by mohlo rozbiť. Inak si ho nevšímajte, ale jedným okom dohliadajte, aby si neublížilo.

Počas záchvatu zlosti sa nerozčuľujte, nevysvetľujte ani sa nesnažte dieťa učičíkať. Je vtedy v takom stave, v ktorom nič nevníma a nedokáže ovplyvniť. Postupne ho záchvat začne prechádzať a keď si uvedomí, že naňho kričíte, môže nasledovať ďalší a ešte väčší záchvat.

Je to na stranke mamaaja.sk, ale aj na inych strankach (dieta.sk, babetko.sk atd) je kopec clankov od psychologov o vychove.