Čítala som pred nedávnom takú knihu, kde bolo tuším 52 nových zvykov - na celý rok. Tak som sa trochu inšpirovala. Ale ja som skromnejšie, mám pre vás iba jeden jediný nový zvyk. Teda pre takých, čo to nepoznajú. Okrem iného to vychádza aj z Kurzu výchovy tinedžerov, ktorý sme minulý rok absolvovali.
Zaveďte si prosim so svojou rodinou jeden spoločný obed alebo jednu spoločnú večeru v týždni. Je úplne jedno, či bude na večeru praženica, chlebík s maslom, alebo úžasné trojchodové menu. Podstatné na týchto spoločných chvíľah je to, aby sa nielen deti, ale aj vy naučili rozprávať. o tom, čo celý týždeň zažili, čo cítia. Čo by chceli. Možno to nebude jedlo. Možno si spolu zahráte karty. Alebo človeče. To je na vás. Ide len o to, aby ste si vyhradili iba hodinku za tyždeň, keď budete napriek všetkým problémom, náhleniu sa, plánovaniu spolu. Takú malú štedrovečernú večeru alebo novoročný obed. Len bez zhonu, upratovania, chystania.
Ak máte už väčšie deti, tak to bude ťažšie. Preto prosím, začnite čo najskôr. Niektoré deti to privítajú a spustia. Na niektoré si budete musieť pripraviť otázky - to poznám :)
Na začiatok bude určite treba rodinu nalákať na nejaké obľúbené jedlo. Ide o to, aby ste boli spolu. A naučili sa počúvať jeden druhého.
Bola som prekvapená, keď som sondovala v mojom okolí a zistila som, že rodiny sa okolo jedného stola ani neschádzajú. Že ich spoločný stôl je tak malý, že sa tam nezmestia.
Nevadí, že nemáte miesto okolo stola. Tak skúste nájsť iné miesto, kde budete spolu. Niekomu bude možno vyhovovať miesto na zemi. Prečo nie.
Jediné je podmienka - odložiť mobily, vypnúť telku.
Skúste to prosím. Čím menšie deti máte, tým skôr sa na to naučte. Hodinka, ktorá patrí iba vám a vašej rodine. Urobíte tým veľa.
No veru, pre tak velkej rodine treba fakt logistický talent, aby si to zariadila, že aj ty môžeš sedieť. Možno treba dať polievku na stôl aj s hrncom. S druhé tiež. Nech si každý naloží sám....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to hej, len na to mame maly stol,
na velkom mame vacsinou tvorivy bordel 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Oooo, výýýborné. My obedujeme spolu cez víkendy.
Ale skôr by som si spravila spoločenský večer. Povinne - aspoň teraz v zime.
Inak, skvelé sú dlhé cesty autom .... to sa podozvedáš 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sranda, minule sme išli s manželom len do trenčína a on začal takú debatu, akú by som ja nikdy nemala odvahu. A pritom doma ani ťuk. Iba v aute, keď obaja hľadíme smerom dopredu. Ale poviem ti, debata to bola úžasná. A úplne fantastické bolo zistenie, že veci, pre ktoré sa trápim už asi 5 rokov on vidí úplne rovnako. Bolo to pre mňa oslobodzujúce zistenie. A neviem, či som aj trochu neľutovala, že sme nešli ďalej.
Inak, ten spoločenský večer je veľmi, veľmi dobrý nápad. Úplne fantasticky. Len treba zavádzať, kým sú deti menšie, s odrastenými to býva už zložitejšie. Ale ten spoločne trávený čas je ajk hovorí reklama "na nezaplatenie"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mamiiii, poďme hrať monopoly. A hráme ... hodinu, dve aj tri 
.
A ešte šachy. Ešte sú vo veku, keď oni naháňajú mňa. Takže to "príkazom" bude skôr pre mňa.
A treba to využiť - ako píšeš, netrvá to donekonečna. Tak si to treba užiť.
Inak, je zvláštne, že pri krátkych trasách je to také napäté, to skôr vyplávajú nejaké veci na povrch, že potom musím vetrať, lebo kričím, ale tie hodinové a viac trasy sú úúžasné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som nejak dospela do nekričiaceho štádia. Naposledy som zakričala teda fakt v aute, ale išlo o prednosť v jazde :) Naposledy ked si spomínam, že som kričala na juniora, tak teda, ze to sa veru hambím. Veľmi. Už ani neviem, aká blbosť to fakt bola. A prečo ma tak vytočila. Blbá zhoda okolnosti. Radšej si šetrím energiu na iné.
To spoločné hranie trochu závidím, no čo už, u nás je to už preč. To si užívajte. Ledva sme ho počas vianoc nahorili na jeden spoločne pozretý film v telke. Alebo možno dva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suhlasim, cesty autom su skvele, co ja s velkymi vdaka tym nasim 15 minutovym jazdam stihnem prebrat, je uzasne. Pri dlhsich cestach je uz problem, ze vsetci pocuvaju hudbu, ale pred Vianocami starsi synator, este nemal sluchadla, to som sa orehlila ako koza.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No nie je to nič nové. My sme mali hospodárstvo a veľa príce, ale ak ma mama poslala po otca a súrodencov že ideme obedovať či večerať, každý nechal prácu - cca to bolo 5 minút pred tým ako mama dávala na stôl jedlo, všetco vždy prišli. Moje deti vedia že jedlo sa ma podávať a jesť spolu. Je divné že Miro bol z pánskeho domu a nechápal čo od neho chcem, ved on jedol predtým či sa naje potom. No bola som nekompromisná a povedala som je mi jedno či budeš jesť alebo nie, podáva sa večera a teda budeš pri stole ako každý.
Pre mňa je to stále sviatok, spoločné posedenie.
Moji rodičia boli zrobení a predsa sa večer s nami hrali karty či človeče, ja ked uznávam že to bolo viac v zime alebo ak pršalo.
Toto som robila s deťmi a aj s vnukmi.
Zarka ma 5 rokov a musíme spolu tvoriť lebo ju nič iné neznamená. veľmi sa chce naučiť háčkovať a pliesť. Vtedy všetky rozprávky ide preč.
Stále spolu skladame puzzle a s chlapcami hráme monopoly či iné ak sme spolu.
Je to len o zvykoch aké boli zavedené v rodine.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pre mňa bolo fakt veľkým prekvapením, keď som zistila, ako málo rodín sedáva spolu okolo jedného stola. Aspon raz v týždni.
Je jasné, že to nie je nič nové. To je len pripomenutie toho, čo je tu už dávno. a zabúdame na to....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sa stretávame pi večeri minimálne 4x za týždeň. Tatino aj zaviedol, že si povieme, čo sa nám cez deň páčiloa nepáčilo. Chvíľu to funguje, potom je zase "ticho"... Ale ten televízor 
... toľkokrát som vravela, aby ho vypli a oni na mňa začudovane pozerali, že čo mi na ňom vadí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My spolu jedavame vzdy, ale to bude asi tym, ze moje dievcata su este male? 10 a 12 ? Neviem, zatial to funguje a som tomu ozaj velmi rada, dokonca ked si obcas kupime flasku dobreho vinka tak kupim holkam dzus a pukance aby si mohli posediet s nami
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý nápad! Kúpim chalanom chrumky :) Naši majú 9 a 11.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priznám sa, u nás praktikujeme spoločné jedlo za stolom vždy, ako je to možné. Mám zavedený tento zvyk zo svojej rodiny, v ktorej som vyrastala,.... že všetci pekne spolu....dokonca sme bývali pod jednou strechou celý čas so starými rodičmi a bolo nás za stolom požehnane ... nie je to pre mňa nič nové....
Kým boli deti malé a zliezli sme sa v byte všetci (z práce, školy, družiny) ...večer sme vždy zasadli za stôl aj keď večera nebola zrovna varená – moja únava, nechuť, málo času na prípravu....skrátka občas len chlebíky s pomazánkou....ale všetci spolu. Ak sa obzriem za tým obdobím, teraz vidím, že sme sa dopúšťali aj jednej zásadnej chyby....či dvoch?
Pri jedle sme rozprávali....no ale zase nie s plnými ústami 
....a občas sme rozhovory zviedli na známky a prehrešky v škole – tak nejak to vyvstalo pri debate čo bolo cez deň a tak.... Karhanie a kritiku za prehrešok by som si už dnes za stolom odpustila! Nebolo to fér. Na to som mala využívať chvíle, keď som šla na „inšpekciu“ do detskej izby a kontrolu úloh....ibaže to bývalo niekedy až po večeri...takže nás čas pri večeri predbehol a známky sa spomenuli už tam...a ak boli horšie, alebo dáka neplecha sa vyparatila....tak nálada poklesla a ja som mudrovala prečo-začo-načo (nikdy som za známky nekričala, ale vyšetrovala som teda statočne...a kazila tým pôžitok z jedla )....tak tomuto by som sa už s terajším rozumom vyhla.
Najhoršie sa mi stalo, keď deti odišli naraz z domu na štúdiá a manžel (už bývalý 
) začal podnikať. Bolo to doslova naraz. Jedno na VŠ, druhé na strednú.....zrazu som za stolom zostala sama – cez týždeň. Víkendy sme pokračovali v starých koľajach, no podnikateľ sa nám vtedy začal "strácať v čase" – dlhé cesty, práca mimo domu (rozumej región, nie dom) ....od nevidím do nevidím....tak sme poriedli za tým stolom
Dnes sa zase vraciame k stolu, k spoločným hrám....televízor nemáme (vlastne máme 3 odstavené v pivnici – funkčné ale nevyužité). Stačí mi rozhlas, internet a suseda! Film si pozrieme na PC aký chceme a kedy chceme....je to úžasné. Máme slušný zoznam, ktoré chceme vidieť - ráno vyhlásime každý svoj tip a do večera hráme a bodujeme, ktorý to bude, čo si pozrieme spolu. Ak je to nerozhodne....tak ich dáme aj všetky tri za sebou
U nás je to teda občas naopak....často využívame byť pospolu.
Naposledy sme hrali monopoly do 02:15 a ďalší deň na obed pozvanú celú širokú rodinu. To som rozmýšľala, či vôbec ísť spať alebo začať s prípravou štefánskej pečienky ? No zaľahla som preventívne, lebo veď ďalší večer by som bola odstavená....a mala som poistku. Našu Aidu – ráno ma iste zobudí vo svojom obvyklom venčiacom čase. No a fiťku. Milá Aida ma prišla skontrolovať o 09:30 a to som teda vystrelila ako raketa. Obed bol riadne posunutý, ale nikomu to neprekážalo....ved kliiiiidek...sviatky....pohoda. Šťastie, že ako rodina sme nočné sovy...a obed o 15-tej nič výnimočné....akurát ranné vtáča by malo asi problém 
.
A problém má aj novorysujúci sa člen do rodiny – dcérin priateľ. Bol cez sviatky u nás a občas sa „vyparil“....dôvod? Je mu u nás fajn, len nie je zvyknutý na toľko ľudí pokope. Pre neho to bol „šok“....aj keď sa snažil prispôsobiť. Asi chápem, prečo „musel“ stretnúť vlk- samotár moju dcéru 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veľmi pekne si to.
Často sme nielen k deťom, ale aj ku sebe, partnerom, rodičom príliš kritickí. Aj vtedy, ked je lepšie povzbudiť. Dodnes si spomínam na reči za horšiu známku a sama si veru dávam veľký pozor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No nás je veľa iba ak príde návšteva a raz som tak obskakovala všetkých a moja dcéra mi povedala - mami pod si sadnúť a najesť sa s nami, kde sa ponáhľaš, vtedy som si uvedomila že to je aj o tom aby som sa aj ja najedla. Odvtedy dám misu s polievkou a ked každý polievku doje až vtedy idem dať druhé jedlo. Taniere berieme a vstávame od stola až ked posledný doje, medzitým ešte klebetime a tak. potom je to už o mojich deťoch, pozbierajú zo stola, zať sa opýta kto chce kávu a presúvame sa. Milujem to a to že je to krásne uznali aj moji zaťovia.
Teraz žijem sama a občas ako som už viackrát písala, si urobim slávnostnú chvíľku s jedlom a veľakrát je to aj studená večera, ale pri sviečke, pekne za stolom. Ja nemám rada pri jedle televízor - tedy v mojom prípade počítač, vtedy stopnem film. Myslím že to nie je len o spolupatričnosti ale aj o úcte k potravinám a iným ľudom, je to o úcte aj k sebe samému.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
som vydatá tuším 16 rokov. Pravidelne chodíme minimálne 1x ročne ku svokre na obed. A až tento rok prvý krát sa nám podarilo docieliť, že sme jedli všetci spolu. Dosť ma to trápilo, ale vždy bola nejaká výhovorka, prečo oni s nami jesť nebudú. Tento rok som už ani nedúfala, ale podarilo sa. Veľmi ma to potešili.
Kedysi boli také zvyklosti, hlavne na dedinách, že ženy jedli až naposledy. Neviem, či to má svokra odvtedy zafixované, ale ja som sa vždy zle cítila. Vadilo mi to. Ale tento rok nejak ani nebolo treba presviečať, išlo to nejak prirodzene.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidíš? človek sa môže aj zmeniť a pochopiť svoje zlé zvyky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je dobrý zvyk, odporúčam. U nás to bolo vždy o spoločných raňajkách a večery, cez víkend aj spoločnom obede. Bolo to tak a nikto to nespochybňoval. Obed bol presne o 12.00, žiadne vymýšľanie, že ešte nie som hladná a podobne sa netolerovalo:) Každú sobotu sa robila zemiaková baba, neexistovalo, že by sa to porušilo, jedine, že by sa vyskytlo niečo závažné, alebo sme boli odcestovaní. S mojím chlapom spolu neraňajkujeme, čo mi je ľúto, ale vždy keď sa dá, spolu obedujeme a večeriame. Ak sme doma, tak vždy a zásadne spolu. :) Už sa len naučiť pri večery vypnúť telku a budeme dokonalí:)))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak ešte k tomu preberaniu čo bolo počas dňa - myslím že to k jedlu nepatrí, lebo nie vždy máme iba dobre dni a jedlo by sa malo niesť len v takom veselšom jedení, ako náhle by otec rodiny povedal - no tak dnes ma šef tak nas...l a tak by som mu a pod. asi to nebude chutiť nikomu. Myslím že na to si treba nájsť čas po príchode domov, najlepšie ešte medzi dverami či cestou zo školy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skvely zvyk. Priznam sa tu mam najvacsie resty ja. Stretavame sa za jednym stolom v sobotu a v nedelu pri obede, ale malokedy sa stane, ze tam sedim aj ja. Klasika kym dokoncim obed, vstekym nalozim, k stolu casto sadam, ked tam uz nik nie je. Skusim s tym nieco spravit. A druha vec spolocna debata, velki sa casto rychlo rozutekaju ...