Naša mačacia story

ajajaj, a voľajaké foto by nebolo? to musí byť fakt rozkošné

milacikov mame doma hodne, dvaja psi, dve morcata k tomu rybicky prioritne su psi v mojej rezii, kedze "ja som na vine" ze mame druheho psa varim im jedlo, zamrazujem. Ano nase psi si takto ziju , rano ich vencia deti, vecer ja. Sem tam ich vyvenci mm a nezabudne to 100x zdoraznit keby ze mam dom urcite by som mala aj jednu-dve macky. Ja som velky milovnik zvierat, psov by som nevymenila za nic na svete, zboznujem tie male smradlave papulky

Ja by som chcela, ale si daleko.
V poslednom mesiaci mi dcéra doniesla dvoch čiernych kocúrikov a jednú väčšiu mačku. Prvý kocúrik sa rozhodol po týždni že pôjde o dum dál.
Druhý pokus je zatiaľ úspešný, malé ustrachané čudo sa zmenilo na krásneho a jemného kocúrika a tretí úlovok zmizol po 4 dňoch a tak sa mi páčila. Trojfarebná v jemných odtieňoch.
Dcéra s plačom volala že ich kocúrik je už v mačacom nebi a tak by sme prijali do domu. Dokonca Andrejka aj staru paniu Tigerku musela dať utratiť, lebo som ju už o to prosila.
Takže my sme naozaj mačacia rodina aj ked máme aj psíkov, ale na také ako škrečky a pod. som nie. Rybičky to je iná kapitola, mala som ich roky a dokonca aj rozmnožovala. To bolo video.

No, keď sa už pýtaš ... začnem tým, že ako dieťa som chovala od laboratórnej myši, cez škrečky, morčatá až po rybičky. Adoptovala som zo dve mačky a svoju lásku zavŕšila štúdiom na veteriny na strednej škole .
Nedávno sme mali akvárko, teda dostal ho ako darček mladší syn, ale keďže starostlivosť padla na moje ramená /hlavne čistenie a vyberanie drobizgu po "okotení?" gupky/, tak sme to zrušili a prenechali na neskôr. Mali sme aj psíka - čivavku, od narodenia sa pasoval s rôznymi zdravotnými problémami, ja som si ho "adoptovala" od švagrovej bývalej priateľky, chúďa, nevedeli čo s ním. Žil s nami len pol roka a nakoniec svoj boj prehral - skonal pri mne a mne skoro srdce roztrhlo (brokenheart) . Pol roka som riešila či psíča áno, či nie... na jednej strane mi chýbala tá bezprostredná veselá povaha, na strane druhej smútok za "Leuškom" pretrvával. Nakoniec sme sa rozhodli pre maltezáka a teda sranda s ním je riadna...keď sa niečomu teší zazíva tak hlasno, akoby spieval, váľa sa nám po kožušine s takou radosťou, že sa aj my smejeme. Niekedy sa len tak uloží do náručia a zahrieva. Ale hlavne si uvedomil, že vodca svorky som ja ... odo mňa dostane maškrtu, mňa počúvne, mne stráži ešte aj papuče . Ale starostlivosť je rozdelená: venčia nastriedačku chlapci, pokiaľ sú na prázdninách inde, tak striedavo alebo spoločne venčím ja s manželom. Krmivo síce je v mojej réžii, ale misky naplnia aj deti a rovnako je to s vodou. Starostlivosť o srsť - kúpanie, strihanie a veterinára, odčervovanie, prípravky proti kliešťom mám na starosti zas ja. Navyše sa stal aj "otcom" troch šteniatok, keďže si ho jeden pán so sučkou vyhliadol .
Starší syn má už cca 14 rokov chov anduliek... začínal s párikom: PIPO /zelený samček/ a AJKA /modrá samička/. Samček uhynul pravdepodobne na starobu a tak sme znovu kúpili rovnakého /zeleného/ PIPO 2. Na počudovanie sa im podarilo odchovať mláďatko /žltú samičku/ - SLNIEČKO. AJKA zakrátko uhynula a po 5 rokoch aj SLNIEČKO. Tak PIPO 2 dostal novú družku SAŠKU /zelenú samičku/ - meno vyberala najmladšia podľa kamošky zo škôlky a znovu sa zadarilo mláďatko MIŠKO /zeleno-žltý samček/. Po roku majú mláďatko /modré/ a keďže ešte má len mesiac a pol a s istotou nevieme čo bude tak sú v hre dve mená PERLA alebo BLUE a isté je, že ju od syna adoptovala dcérka a tak sa starajú spoločne.
Práve teraz sedí zas na vajíčku a syn keď to zistil mi nakázal: "Mami, vyhoď ju už z tej búdky, veď kto to bude živiť ". /Zrniečka totiž kupuje on/. Takže plánované rodičovstvo aj s následkami v priamom prenose . /A máš to aj s rodokmeňom./ Inak som svojho času sledoval prírodopisný film z Austrálie o andulkách a tam kŕdle nalietavali a bolo to úžasné divadlo, tak som nadhodila, že takých dvesto anduliek by podobný účel splnilo /syna som tým dorazila / a "náš" párik si to vzal k srdcu, tak sa snaží splniť normu.

No tak my sme si začiatkom leta adoptovali šteniatko Rikyho. Je to taká zmes. Podobá sa na vlčiaka, ale susedova Tinka vyzerala presne rovnako, keď bola šteniatko a teraz má farbu ako líštička. Riky má mamu ako Tinka a otca asi špica, takže uvidíme, čo z neho vyrastie. Je to tvrdohlavý havko a snažíme sa ho cvičiť. Zatiaľ najviac poslúcha mladšieho syna. Možno preto, lebo sa o neho najviac stará už od začiatku. No na pamlsok sa nechá vždy nalákať a vtedy aj poslúchne. Najviac vytešený je, keď môže na poli ňúrať myšky. K tomu páreniu...Stačí keď sa niekde blízko hára fenka a náš Riky "nacvičuje" s matracom . Chalani sú už veľkí, tak sa len pousmejú. Riky zvykne naháňať mačky druhých susedov, takže u nás sa veľmi neohrejú. Ale z iného som trochu nesvoja. Keď si spomínala sterilizáciu, máme v adopčnej zmluve, že po dosiahnutí 1 roka ho musíme dať tiež sterilizovať. Je to bežné aj u psíkov? Vraj bude kľudnejší a aj hárajúca fenka ho nebude toľko lákať. Tak neviem. Podľa zmluvy to musíme urobiť, ale ja mám trochu obavy.

Tiež si myslím, že to bude relatívne ľahší zásah, ale ako píšeš obavy sú. Fenky (aspoň tie, ktoré poznám) sa po sterilizácii celkom dobre vystrábili. U mačiek to bude zrejme ťažšie, keď máš také skúsenosti s predchádzajúcimi cicami. Myslím, že je to ale schodnejšia cesta ako mať mačaciu "škôlku". Obzvlášť ak na to nie sú podmienky ani ako hovoria česi "Nejsou lidi".

ahojte, odkedy byvame v dome tak mame macicku. raz som bola s detmi na prechadzke a take dve macence isli za nami az domov. tak som im dala jest aj pit. vzhladom na to ze starsi syn je autista a prvykrat v zivote reagoval na nejake zviera (nosil im vodu vo vrchnaku z flasky ) sme sa rozhodli ze si ich nechame. mala cierna ostala, a jej flakata sestra odisla . mame ju uz skoro 1.5 roka a teda ja sa hrozne vytesujem kedze som mackova :). chalani ju nadnasaju a ona sa teda nechava . odkedy je sterilizovana tak sa nam prestala tulat a pekne chodi vecer domov. rano ked vytahujem rolety tak caka pri miske a mnauka :). psika sme tiez zvazovali ale pockame kym chlapci trocha vyrastu

Prepáč že v tvojom blogu, ale musím napísať čo mi vyviedol môj malý kocúr.
Nakoľko mi je nanič a neviem nič poriadne robiť tak som sa predobedom rozhodla ísť do lesa, že to je to najlepšie čo môžem pre seba urobiť. To som ale nevedela že môj kocúr/už je zrejme čas mu dať aj meno/ sa rozhodol že ak môže pes tak môže aj on ísť so mnou. Odniesla som ho na rukách, vyložila na poval, naliala mlieko a nestačila som zatvoriť bráničku a on už bol na ceste s vreskotom ako by som mu chcela ublížiť. Po 15 min. boji som to vzdala, ale nie môj pes, ta sa rozhodla čakať hore na ceste.
No ked už som mala gumáky na nohách a tak som sa rozhodla konečne všetko vysadiť čo sa mi nazbieralo. Poznate to, tam chryzantémy, tam vres a pod.
Ked som dosádzala posledný kúsok, už som vedela že končím naozaj.
Ten malý šibal sa rozhodol že bude pri mne a tak som ho zase podplatila kúskami mäska a ušli sme mu.
Čakal nás v prednej záhrade a suseda povedala že už pol hodinu vrieska a žaluje sa. Takže zrejme skončia aj moje výlety.
Raz mi nastúpil kocúr do autobusu a všetci sa ešte dlho na mne rehotali, ale čo už urobím ked mňa aj kačky aj prasa chodili čakať