mám dieťa, bulímiu a depresiu, Ja mama, Diskusie

Camille, naničmamy sme tu všetky .
Každá z nás niekedy bola, je, alebo bude unavená, nervózna, nevyspaná, zúrivá, nešťastná, strapatá a s neumytými zubami.... atď.

Skús si prečítať toto: http://www.nanicmama.sk/prakticke/sedem-etap-materstva

Milá Camille, myslím, že by si mala okamžite vyhľadať lekársku pomoc. To čím teraz prechádzaš môže byť aj laktakčná psychóza.
Je to veľká zmena v Tvojom živote, neber to na ľahkú váhu. Nemôžeš pravdepodobne za to. Treba sa zveriť do rúk odborníka čím skôr.
Držím Ti pršteky, aby si tým všetkým prešla čím skôr a prežívala len úžasnú radosť zo svojho bábätka.

Na uspávanie skús šatkovať /alebo veľmi dobrá alternatíva je ergonomické nosítko, my máme manducu/ - mne to veľmi pomohlo. Už som bola s nervami v koncoch. Drobec sa nedal dlho nosiť na rukách. Mal 4,5kg keď sa narodil.
Nekonečný plač skončil a mne vážne padol ťažký balvan zo srdca. Neskôr som bola schopná s Maťkom v šatke tancovať a spievať si, chodiť von, medzi ľudí Čiastočne mi to prinavrátilo slobodu. Keďže som zo sebou nemusela vláčiť nemotorný kočík, a tŕpnuť či mi niekto s ním pomôže, alebo nie.

Bulímia ti v tomto celom nepomáha. To vieš iste, keď s ňou bojuješ 9 rokov. Bolo by možno dobré skúsiť aj nejakú alternatívu, ak už konvenčné spôsoby liečby zlyhali. Máš na výber z rôznych možností od rodinných konštelácií, regres, human design, alebo tachyony

Drža sa

Uvedom si, ze cim viac budes zdeptana Ty, tym viac bude zdeptane tvoje dieta a tvoj muz......Za tvoj prijem stravy a problemy dieta predsa nemoze, ked pises, ze s tym mas problem uz 9 rokov......predsa nie?!
Takze malu prestan obvinovat......ta sa na svet nepytala, ale asi ste ju chceli, tak k vam prisla.....
Ked som sa ja kedysi davno stazovala pediatrovi, ze moj syn spava cca dve hodiny denne a zvysok casu place.....povedal mi, ze som si mala kupit potom handrovu babiku a nie porodit dieta, pretoze ta je vzdy ticho.....a deti zvacsa placu, ked citia, ze nie je nieco v poriadku s matkou, alebo s nimi.......
Porozpravaj sa s muzom, poziadaj o pomoc rodinu, blizkych, skus sa dat co najskor dokopy.....
Ty si manazerkou svojho casu a musis si najst cas aj pre seba......
Ja som na tretej materskej dokoncila konecne vysku a zalozila firmu.....takze to urcite ide, ked sa chce.....ivet

nemám slov...koľko žien by sa rado s tebou vymenilo. A fakt si si radšej mala zadovážiť tú handrovú bábiku ... prepáč...

ach jaj, ty vies, ako potesit cloveka s depresiami..

uchvatna rada (palec dole)

suhlasim. ani nemam slov.

neverim vlastnym ociam, ze si babka betka dokazala toto vobec napisat. Pokial kamila preziva to co preziva, tak si dam obidve ruky na klat, ze kazda zena,ktora by sa s nou vymenila....so vsetkym cim si kamila prechadza.. by po tyzdni menila s radostou...ale naopak. Pokial je chora hlava a dusa, tak niet na svete sily, ktora by ju vyliecila silou vole....to si mozes ty akurat tak citat v svojej cervenej knihovnicke. Urcite si si velakrat vyliecila zapal slepeho creva silou vole..vsak?...si velmi velmi velmi....jednoducha...prepac. pokial takto *empaticky* jednas aj so svojim okolim, tak by som ti zelala skutocne handrove babiky, ako skutocnych ludi....prepac

Ospravedlnujem sa ostatnym damam, velmi som sa nahnevala, pretoze taketo *dobre duse* som zazila v situacii, kde islo doslova o zivot....ja len dufam, ze moj prvy vstup na nanicmamu bude poslednykrat taky ostry. pekny vecer.

Kludne by mohol byt aj posledny. Nielen posledny ostry.
prestan sa navazat do babky betky....napisala SVOJ nazor ludia....tak sa preberte konecne

aha...asi som narusila selanku....nuz necham ta dupat nohou o zem....pokial si osobujes pravo vyhrazat sa, kto a co moze napisat a v akom duchu... tak sem zjavne nezapadnem. lyduska...pekny a nekonfliktny zivot ti prajem.

Ja mám snáď ďalší nechápavý deň - kde sa Lyduška komukoľvek vyhráža?

no, ked sa zamyslis nad vetou Kludne by mohol byt aj posledny, da sa to tak chapat. Ak je tu vybusna prvykrat, asi nevie, kto je tu adminom, a kto ma pravo kontrolovat prispevky..

No, na takéto "preklady" mám dnes skutočne nechápavý deň.
A vlastne - nielen dnes.

To je vážne taký problém predpokladať, že spoludiskutujúci to môže vnímať trošilinku inak, ako ja?

Neviem teraz, na ktory prispevok konkretne narazas. Na pochopenie toho prispevku od lydushi, ten o tom, ze to moze byt aj posledny prispevok? No, podla mna sa to da chapat dvojako, to je problem pisaneho textu.
Ak na babku betku, tak podstata problemu bola nie v tom, co si babka betka mysli, ale v tom, ci to mala alebo nemala zavesit na internet. Na jednej strane stoji nazor, ze ano, lebo je to jej nazor na vec, a internet je verejna vec. Na druhej strane je nazor, ze by clovek mal zvazit, akou formou bude vyjadrovat svoje nazory, a ci za kazdu cenu.

Tak sa opat pytam, odkial vies, ze tvoje ci kohoklvek ineho nazory su tie v pohode....

Ja moje nazory povazujem za tie v pohode, ved su moje. Tak ako ty povazujes svoje. Tvrdim, ze nie vzdy ich treba vykrikovat do sveta. Napriklad, ja si myslim, ze hnutie skinhead tvoria prevazne hlupaci, ale ani nahodou by som medzi nich neprisla a nevyrukovala s tym.
Rovnako si napr. niekedy pomyslim, ze niektore dieta je skarede (ano, hanba mi za to), ale nemyslim si, ze by som to tomu dietatu mala ist teraz povedat.
Pri dospelom cloveku je tazsie posudit, co znesie, a co nie. Ale rozhodne by som cloveku, ktory napise, ze ma psychicke problemy a na zaver doda Prosim neodsudte ma nenapisala to, co napisala babka betka.
Osobne si myslim, ze tento konflikt nie je o tom, co hovori babka betka (ako napisala Polarka, babka betka vyjadrila svoj nazor, ja zas svoj), ale o tom, ze ty mas casto podobne vyjadrenia, a vnimas to preto osobne.

Lenze toto nie je MOJ problem ako TY vnimas moje slova. A je mi uplne jedno ako si ma predstavujes, len ja viem, ako to je. A vsetko je tak, ako ma byt.
Ja si skratka budem pisat co chcem, kedy chcem a ako chcem. Nebudem si pytat povolenie od nikoho. Ak sa niekomu nepaci co pisem, nech necita. Ja tiez citam iba to, co chcem.

Ved ja od teba nic necakam. Je mi jasne, ze ti je jedno, ako si ta predstavujem. Odpovedala som na tvoju otazku, ktoru si polozila.

Ahaaaaa to mala byt odpoved. No v tom pripade sa moje vedenie prejavilo, nenasla som odpoved na svoju otazku len hrniec omacky.

OK, asi som sa zle vyjadrila. Neposudzujem, ci su alebo nie su moje/ineho nazory v pohode, ale ci ich mal v danej chvili vypustit na svetlo sveta. Zaroven som ti v omacke uviedla niekolko prikladov, kedy ide o moj nazor (a pre mna je teda v pohode), ale necham si ho pre seba.

Preco posudzujes to, co robia iny ludia? Nie je dolezite co robis ty? To ma byt cely svet ako cez kopirak?

Pretoze som jednoducho taka. Ked mam pocit krivdy (v tomto pripade podla mna babka betka krivdila kamile), pridem na pomoc. Aj ty si prisla na pomoc babke betke.

Mna zaujimalo, preco nedokazete akceptovat jej nazor, nikde som nenapisala ze s nim aj suhlasim alebo podobne. A z ucty k BB som reagovala na tu osobu co tu prihlasena pat minut isla vypisovat urazene komentare.
A ta odpoved pretoze som taka je zasa za milion. Pretoze ty si taka maju byt vsetci taki ci pretoze ty si taka je normalne a normlane nie je mat iny nazor, lebo v tebe to vyvolava pocit krivdy?

Tocime sa stale okolo toho isteho. Myslim, ze som ti dost jasne napisala, preco si myslim, ze BB nemala nieco napisat. Ty si prisla na pomoc BB, pretoze si mala pocit, ze sa jej krivdi (ano, opakujem sa, ale zjavne si tu analogiu nepostrehla). Takze v mojom a tvojom konani nevidim vobec ziaden rozdiel.

Vietnamka, myslela som to na akékoľvek reakcie na akýkoľvek príspevok. To, čo mňa napadne pri čítaní ako prvé, nemusí byť nutne to, čo spoludiskutujúci chcel svojimi písmenkami vyjadriť. Ako si sama podotkla - to je problém písaného textu...

Si stastny clovek, pretoze mas zrejme tendenciu vidiet za pisatelom skor dobre ako to zle. Ja som sa vsak spravidla stretla s tym, ze je to naopak, clovek za pisanym textom vidi to 'zle' (napr. nahnevanu zenu, ktora vobec nemusi byt nahnevana). Priznam sa, ze aj ja to robim (preto radsej dolezite veci riesim osobne).

To nie je tendencia - to je zámer. Vždy predpokladám, že pisateľ to myslel dobre.
A aj ak je nad slnko jasnejšie, že to tak nie je, tak zase nemienim reagovať rovnakým tónom. Veď aj na ten najjedovatejší komentár sa dá odpovedať pokojne a slušne...

Ja si myslím, že babka Betka - moja mamina napísala svoj názor kvôli tomu, ako sa Camilla vyjadrila o svojom dieťatku, že jej dieťa ukradlo život, že by bola najradšej, keby ich dieťa neexistovalo a zasa by mohla spať dokedy chce, ísť na rande kedy chce, ísť do kina, nakupovať, ísť za rodičmi a neprispôsobovať celý svoj život a režim len jednému decku …áno, nebrala ohľad na Camillin zdravotný stav, ale na to dieťatko, ktoré za to nemôže, ktoré sa na svet nepýtalo...

Moja mamina toho v živote zažila veľa, vychovala nás (4 deti + 1 nevlastné) a s našim bio, ktorý bol tyran a despota, to mala veľmi, veľmi ťažké, ale nikdy sa nevyjadrila o nás, že sme jej ukradli život, pretože my a naše deti sme jej život! Veľmi nás ľúbi a keby sa nám niečo stalo, tak by za nás aj dýchala. Taktiež aj my ju veľmi ľúbime a zniesli by sme jej aj modré z neba...

Ten kto moju maminu pozná, tak vie, že je to dobrá duša, že je až veľmi empatická, ale ak sa jedná o bezbranné dieťa, tak vtedy nehľadí na nič.
Dopriala by som každému takú maminu, akú máme my .

súhlasím, kto babku Betku pozná, vie
Ale vieš, ak sa jedná o takú depresiu, aký náboj má to hore napísané... zdravé dieťatko jej asi mnohé závidia, lenže tie psychické problémy asi nikto...
Je to o sile- ja som zvládla 940 g bábätko síce so strachom, ale relatívne statočne. Iná žena mala 2200 g synčeka, ktorý mohol ísť po týždni domov a večer čo večer plakala do vankúša...
Nie sme všetci rovnako silný.
A z vlastnej skúsenosti- ak si nevie dať človek rady s niekým iným, je to jednoduchšie, ako keď si nevie dať rady sám so sebou. Od cudzieho môže odísť a popravde má na neho aj nižšie nároky ako na seba samého.
Nič zato- babka Betka napísala iba to, čo asi najskôr napadlo každú pri čítaní tohoto blogu. Až potom sme aj my "precitli", že asi to všetko nebude na dennom poriadku a jedná sa o vážny problém, s ktorým si pisateľka nevie dať rady, síce by chcela a pravdepodobne sa za to strašne nenávidí

Kasli na to, bosorecka. Komu nie je zhora dane, v apatieke nekupi. Ja si tiez tvoju mamcu velmi vazim a na rozdiel od inych dokazem celkom s prehladom akceptovat jej nazory.

Camille, viem, cim prechadzas, pretoze som si tym presla aj ja. PPP nemam, ale mam slusny nabeh (citim sa "vinna" za kazde jedlo).
Po narodeni Dorotky som dostala tazke depresie, sebevrazedne myslienky, nekonecny smutok, a plac plac plac. Navstivila som psychiatra, a ten mi vsetko vysvetlil. U mna sa vyskytla laktacna depresia - depresia sposobena dojcenim. Jedina mozna terapia bola zastavit tvorbu mlieka.
Pravdaze toto nemusi byt tvoj pripad.
Som velmi rada, ze si to sem napisala. Podla mna je vela matiek, ktore maju taketo pocity ako ty, ale nikam sa to neodvazia napisat. Pretoze vzdy sa najde jedna MATKA ROKA, ktora ti povie, ze mas prestat fnukat, a tesit sa, ze dieta mas. Taketo by som namieste vyfliaskala.
Tvoj prispevok je pisany evidentne v rozpolozeni, kedy mas toho fakt plne zuby, co sa stane hocikomu. Aj ja svoje dieta lubim, ale niekedy ho mam plne zuby (a presne ako ty mam pocit, ze moj zivot sa toci iba okolo krmenia a uspavania).
Neviem ti poradit ohladom depresii, to si netrufam - urcite navstiv psychiatra, ak tam pravidelne nechodis.
Ale poradim ti nieco ine (za co ma kazda laktacna poradkyna zabije). Zacni si mliecko odsavat a malu krmit zo striekacky. Nie vzdy, len povedzme raz za den. Mozes tak ist niekam von na dlhsi cas, a nechat malu povedzme svokre, alebo manzelovi.
Ono sa to da, vratit sa ku starym zalubam, len ich musis organizovat, nie konat impulzivne. Ano, nemozes ist do kina z nahleho popudu mysle hned a zaraz, ale mozes ist napriklad zajtra.
A hlavne sa neobvinuj, ze si nanic..

"Som velmi rada, ze si to sem napisala. Podla mna je vela matiek, ktore maju taketo pocity ako ty, ale nikam sa to neodvazia napisat. Pretoze vzdy sa najde jedna MATKA ROKA, ktora ti povie, ze mas prestat fnukat, a tesit sa, ze dieta mas"

Pokiaľ má niekto bulímiu, depresia je jej sprievodným javom. Takže s tým mliekom to môže a nemusí súvisieť. Škoda, že nevieme, ako dlho sa Camille liečila. Možno už ani neverí, že by jej psychiatri pomohli (dedukujem podľa toho, že bola na liečení a nevyšlo to).
Ale ako píšeš, možno by bolo dobré sa opäť obrátiť na niekoho. Možno z iného okruhu lekárov, v inej nemocnici. To odstriekanie mliečka, aby mohla na chvíľku vybehnúť von, medzi ľudí je podľa mňa skvelý nápad

"Taketo by som namieste vyfliaskala."
Tak toto je uz len vyjadrenie sa, koho mas ty co fliaskat?
KAZDY ma pravo na nazor tak ako si si napisala ty svoj, napisali si ine ten svoj.
Na autorovi je iba jedine- SELEKTOVAT
Pokial nie je pripravena prijat aj ine nazory, nemala sem ani pisat, stale je to verejne forum.
A ak babka betka napise, co citi, neznamena to, ze je najhorsia na svete...iba vyjadrila svoj nazor...
Kokos to v kazdej teme musite najst niekoho na skopanie do kocky? EMPATACKY

Nuž "empatická" reakcia, za "empatickú" reakciu.
Ako píšeš, každý môže písať čo uzná za vhodné. Či je to Babka Betka, alebo Vietnamka, alebo ktokoľvek

Ja by som tiež žene, ktorá prechádza bulímiou a depresiou asi nenapísala, že môže byť rada, že má dieťa - keď hold viem čo to tá depresia je, a čo to znamená, keď má človek veľmi podobné pocity, a o dieťati by najradšej nepočul. Ale ja zas vychádzam z vlastnej skúsenosti

Lydusha, z tvojich reakcii (nielen v tomto fore) som nadobudla dojem, ze tvojim nazorom je, nech si robi kazdy co chce, a svoje pocity si riesi sam.
To je istotne pravda, ked si perfektne vyrovnany clovek, ktory nema nejake traumy, atd.
Tu napisala dievcina/zena, ktora je evidentne v zlom psychickom stave, a napisat jej nieco take ako babka betka je pre mna ekvivalentom nasypania soli do rany.
Nemienim sa tu za to ospravedlnovat, pretoze nezdielam tvoj nazor, ze si kazdy moze povedat/napisat co chce.
Raz mi takto argumentovala kamoska, ked som ju upozornila, ze nejaky jej vyrok bol necitlivy voci inej osobe. Povedala, ze to je jej nazor, a moze ho vyjadrit kedy chce.
Ja som jej na to povedala, ze 'Ja si myslim, ze mas male prsia, a tiez ti to neotrieskavam o hlavu." Podotykam, ze prsia boli jej traumou, a dlho sa z mojho vyroku spamatavala. Dufam, ze tato prihoda demonstruje to, co som mala na mysli.

Od veci, ale musim: To si tej kamoske krasne vysvetlila
Ja som zas znamej, ktora poznamenala akoze vtipne postykrat nieco na margo velkosti tych mojich a uz toho bolo ozaj dost, som jej odvetila: Draha,ja neriesim, ze tie tvoje visia ako splasnute vrecka s vodou, tak neries ani ty tie moje, dobre? A pokracovala som v rozhovore

Dobre si spravila. Ano, mozeme svoj nazor volne vyjadrovat, ale podla moznosti tak, aby sme zbytocne niekomu neublizovali.

presne tak!

A ako vies, co komu ublizuje, ci neublizuje? To vies ako posudit?
Ako vies, ked baba, ktorej napises jaj ty moja mila zlata, ja ta chapem, ach jajajajajaaaaj mas to tazke- sa este viac nezlozi a nieco si trebars neurobi? Odkial vies ze tutumutu je v tomto pripade to prave orechove? To nevies ani ty ani nikto, kazdy ide do rizika, ked nieco napise v tomto style, dostane akukolvek odpoved, aj lubivu aj nelubivu. Predpokladam, ze nesvojpravni sem nepisu.
Neviem, niekedy fakt pisete akoby ste tomu cloveku sedeli v hlave. Ked tebe pomohol lekar, jej nemusi a napoak. Kolko ludi, tolko chuti, ci nie?

Napisala som ti dlhu reakciu, ale som sa rozhodla, ze ju neposlem. Mozeme si tu vela argumentovat, a naco to bude dobre.. myslim, ze ani ty ani ja svoj nazor nezmenime.

Nikto nehovorí o ľútosti, ale o súcite. A to sú na podiv dve odlišné deti.

Napr. minule som sa svojou nešikovnosťou udrela do hlavy o otvorené dvierka na kuchynskej linke. Maťko to videl a prišiel ku mne - Mamicka bojí ta to ? Hovorím - Áno Matejko, udrela som sa.
Pod sem maminka, spavím ti pi pi pi aká bojesť taká masť a nebude ta bojeť uvidis. Pi pi pi.... Uz ta nebojí vsak ?
Hovorím nie nebolí Matejko. Ďakujem

Padlo mi to lepšie, ako by povedal - Tak ti treba, ide sa ďalej. Nešlo o lútosť, ale súcit. A ten je prejavom lásky a akceptácie .

A verím, že väčšine ľudí padne za dobre láskavé správanie

Polaarka obrovskyy suuhlas

Mojkanie nepomôže človeku, ktorý prešľapuje na jednom mieste, neustále fňuká a nič nerobí na vyriešenie svojej situácie. Takým treba trošku stúpiť na otlak, aby sa prebrali a začali niečo zásadné so svojím životom robiť.
Camilla však nie je momentálne v stave, aby jej tak ostrý prístup, ktorý použila babka Betka, pomohol. Je na tom psychicky veľmi zle, čo vyplýva nielen z jej písmeniek .... ono to je aj cítiť. Babke Betke a ostatným dievčatám ostro naladeným by určite neuškodilo aspoň trošku empatie a pochopenia v prístupe k človeku v depresii.

Je mi z toho smutno

Občas nám ľuďom chýba súcit (nie ľútosť)...

navrhujem v tejto teme skopavat do kocky lydushu a babku betku

Nic nove pod slnkom

Pozerám, že toto je tvoj úplne prvý komentár na Naničmame...
Pozoruhodný postup...

Najlepšie je zo seba urobiť obetného baránka

neviem, ci si to myslela tak, ako som to pochopila, ale v mojej verzii je to veľmi veľmi veľmi trefné. polárka, moc oceňujem tvoju "novú" láskavú tvár. Podľa mňa je to dôkaz, že si teraz ozaj šťastná. Keď je človek šťastný, ani nemôže inak

Ach jaj. Co sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo.

Asi sme sa pochopili
PS : Neskladám dôkazy .

.... a kto sa ma zastat toho maleho?????
Kto potom berie ohlad na dieta?
Ak je matka dlhodobo chora, dnes su uz naozaj dobre "paky" nato, aby dieta v takomto stave ani nepocala, minimalne dovtedy,kym sama nie je presvedcena, ze tu bude plnohodnotne pritomna pre dietatko......
Camille vedela o svojich trabloch 9 rokov!!!! a predpokladam, ze sa pre dieta rozhodla dobrovolne......tak preco pocas materstva riesi svoju bulimiu a depresie????? ivet

Hmm, keby všetci tí, čo sú "nekompetentní" /a je jedno či zo zdravotných, finančných, akýchkoľvek dôvodov/ nemali deti, hmmm.... /asi by som bola tiež jedna z kandidátok, a vďaka Bohu za Maťka, lebo niet väčšieho učiteľa, ako je on /

Ivet36,
niečo z toho, čo prežíva Camille, som prežila aj ja sama. Ver mi, že tých výčitiek má v sebe viac, ako je zdravé. Neviem, či je potrebné v nej tie výčitky ešte oživovať a živiť. Skôr povzbudiť, ukázať cestu k sebeodpusteniu. K prijatiu samej seba. Výčitky, a účtovania - čo ja viem...
Hlavne nech si tú bulímiu a depresiu vyrieši a nestrčí, ako strašiaka do skrine . Je to síce beh na dlhú trať, ale dá sa

Polarka.....myslim si, ze nato mala casu dost predtym, ako mala dieta...pytam sa: a co to male?
ivet

Chcela by som byť dokonalá, asi by mi to veľmi uľahčilo život . Nie som. Ty si ? Asi nie, však
Ani Camille nie je. Učí sa žiť so svojími radosťami aj starosťami. Ako každý človek. Tým, že v niekom budeš živiť výčitky nedosiahneš pozitívnu zmenu. Ostatne v jednom z blogov to tu už Geo spomínala. Negatívnymi prostriedkami pozitívnu zmenu nedocieliš. Zdá sa mi to logické. Ešte ma v tejto súvislosti napadla poviedka od Karla Čapka - Poslední soud.

A čo to malé ? Nuž ja mám na to jedno vysvetlenie, ale asi bude iné. Myslím si, že ono vie komu a prečo sa narodilo . Ak by platilo, že rodičov si vyberáme dávno pred tým, než sa narodíme. No s týmto vyjadrením mnoho ľudí súhlasiť nebude. Ostatne ani nemusí

Aaaaa aby som nezabudla : spokojná mamina, rovná sa spokojné dieťa

camille neviem ti poradit, ale ani ta urcite neodsudim dietatko este nemam, ani chorobku.. ja len posielam vela pozitivnej energie, aby tato depresia odisla cim skor prec, urcite si o nic prirastkom do rodiny neprisla. Skus sa na to pozriet aj z druhej stranky a upokojit sa. Dieta je zazrak, priniesla si na svet novy zivot, ktory ta potrebuje a miluje a ked sa ty citis zle, ono to citi a mozno preto place, lebo mu je luto, ze ti je na ,,pritaz" .. Ked sa na teba usmeje, urobi prve kroky, pohladi ta, povie ti mama.. umries od stastia, som o tom presvedcena..ani neverim, ze si ,,nanic" aj ked ty mas mozno prave ten pocit, ale ani ten nebude trvat vecne..
Pekne sa ohakni, daj si na seba nejaku oblubenu vec a vyraz do ulic s malym babetkom v kociariku..je krasna jesen, slnecne dni, tak vybehni von a nacerpaj novu energiu.. o nic neprichadzas, kazda minca ma dve strany, takze aj to tvoje trapenie ma aj opacnu stranu, skus sa na nu pozriet.. neobzeraj sa za tym co bolo, ale uzivaj si to co prislo a bude.. je len na tebe ako sa k tomu postavis, ci nove vyzvy prijmes s uctou a radostou, alebo sa budes lutovat..
verim, ze coskoro si budete dni s manzelikom a babetkom uzivat a najdes svoje stastie a spokojnost..drzim palce

ahoj ,,Camille,,vobec nie si nanič mama,cítim s tebou a viem,čo prežívaš a to,čo teraz máš po porode je z tej bulímie/nevyliečenej/.....Bulímia sa dá vyliečiť,ale len ak ty budeš sama chcieť a hlavne ak budeš mať pevnú voľu,,,,,lenže pri tomto ochorení to tak ľahko nejde a ako vidím ani v rodine ti nikto nepomáha,čo je veľmi zle.....skús sa pozrieť na stránku www.terapie.nolimit.cz, tam je kontakt na p.Libušu Pánkovú,má tam aj SKYPE kontakt,spoj sa s ňou a ona ti na 100% pomože,žiaden psychiater,žiaden psycholog,ale ona určite,,,,,držím ti palce,daj vedieť jak si dopadla,neviem odkiaľ si,rada by som sa s tebou porozprávala,buď cez SKYPE,alebo po telefone,ale napíš mi na email,,,,,,maj sa pekne a skoré uzdravenie ti prajem

určite máš kontakt na psychiatra, keď si sa už liečila
..prosím vyhľadaj odbornú pomoc...
velmi ti držím palce

A čo mama, svokra, kamarátky na materskej - máš takú pomoc/oporu k dispozícii? Ja chodím do školy (len soboty) a kojím (iba, žiaden nutrilon), dá sa to. Len či máš kam "odložiť" dieťatko, aby si si oddýchla. Mliečko sa dá odsať/odstriekať a ty môžeš robiť, po čom túžiš.
Nič nepokazíš návštevou psychológa; môžeš si len dopomôcť k väčšiemu kľudu.
Podľa mňa sme si takým čimsi prešli všetky pri prvom dieťatku. Ja napríklad obdivujem, že si to zo seba dostala, ja som to len držala v sebe a popierala, že môžem niečo také hnusné vôbec cítiť. A pritom je to celkom prirodzená vec; si v úplne novej situácii, nonstop v pohotovosti a túžiš aspoň na chvíľočku vypnúť, byť niekde inde, nebyť taká potrebná, nemať tú zodpovednosť... A po chvíľke oddychu sa veľmi vďačne vrátiš k povinnostiam a dieťatku.
K bulímii poradiť neviem. Už nie si pod dohľadom odborníkov? Si považovaná za vyliečenú?

"Podľa mňa sme si takým čimsi prešli všetky pri prvom dieťatku"
- urcite nie vsetky, Konvalinka, napr. ja nie.
Eva

baby napísali všetko Drž sa Nikto netvrdil, že byť mamou je jednoduché a hoci sme s tým vedomím do toho išli, väčšina z nás bola z toho zaskočená. Ale každý ti povie, že byť mamou je úžasné Ak to potrebuješ, skús mlieko odsať a dcérku nechať na pol dňa povarovať Alebo si urob krásny deň aj s ňou- mala som rada, keď sme niekam vypadli- pekne som sa obliekla, pekne poobliekala malú, zobrala "kamarátku pod pazuchu", vybehli do nákupného centra, potom sme si dali v cukrárni koláč, inokedy som sadla ku kaderníčke a kamarátka sa naplno venovala mojej slečne- vozila ju, tíšila a tak. Ja som ich videla, vedela že je všetko v poriadku, mala srdce namieste Nicol bola prvý raz bezo mňa asi keď išla pred mesiacov do škôlky Má tri, stále to nie je jednoduché, ale poviem ti, že sa to dá celkom parádne užiť A nie je to ani zložité Držím palce, aby si začala mať rada SAMÚ SEBA

Ahoj, nie si nanič si chorá potrebuješ pomoc, bulimia aj depresia sú ťažké choroby. Držím palce aby si to zvládla.

camilla, každá maminka to nejako prežíva, neviem ti dať odbornú radu, aj ja mám dve detičky, už sú samostatné /16,10/, ale s druhým som ani nebola na materskej, iba nejaké 2-3 týždne. Potom som chodila do roboty, domov nakojiť, učiť sa s prvákom, staval sa dom.... žiadny med lízať. Čo by som bola dala za to, aby som nemala nič iné, len jedno dieťatko, a seba. Prosím ťa, zober maličkú a choď!!!!!! Von do mesta, k rodičom, ku kamoške, do obch.centra, do parku, hocikam, len nebud s nou sama doma. Chod k rodičom na pár dní, maličkej je dobre všade kde je maminka, tam je ona doma. Nezostávaj doma! Aj ty potrebuješ "dýchať", ved sa neobmedzuj, môžeš predsa nosiť dcérku so sebou, všade žijú ludia, neboj sa nik jej neublíži. Ked potrebuješ ísť do fitka, na kozmetiku, najdi si nejakú študentku, bude ti pri nej dve hodinky. Bude tebe aj maličkej lepšie ked nebudeš nervozna, ver mi, ona to všetko cíti a nasáva do seba tvoj stres a nepokoj s tvojim mliekom. Ked budeš spokojná, bude aj ona spokojná, je to začarovaný kruh! Vráť sa do života!!! A zober tam aj svoju maličkú dcérku!

Camile..
ze trpis tym,co trpis si vedela uz davno predtym,ked si otehotnela...samu seba si isto iste nestratila,lebo ju musis davat malej...dieta ti zivot nemôze ukradnut uz ked ho mas.,jedine čo sa moze stat tak ty mozes zivot ukradnut dietatu..a musis mysliet nato,ze cas sa spät nevrati nikomu...A ze ju kojis tak je to dobre,ale musi mat aj dobre mliecko s prsnika,myslim nevystresovane...ver tomu,ze este si vela volneho casu uzijes.Ked ta chapu ludia,ktory ta navstevuju tak aj pochopia,ze ked mas dieta take malinke a nespave nemôzes mat vsetko ulozene .A najviac co ma zarazilo,ako akoze chapem ta tak trocha,ze v hnevu si to napisala,alebo si to ozaj myslela,zeby vase dieta neexistovalo?Tak potom neviem naco ste mysleli ked ste dieta robili?Bolo to bez citu,alebo nahodne?hmmm
Nesudi ta nikto,ale kazdy/á ti odpovie so svojich skusenosti daco....Poripade poda nejaku tu radu..

Prajem vela sil,a dufam ze bude odozva ako pokracujes.

dakujem baby, ano, niektore z veci som napisala vo velmi zlom rozpolozeni, afekte, toto forum bolo akousi mojou slamkou ktorej by som sa pri topeni chytila... samozrejme, ze som niektore veci preto newpisala uplne vazne... nechcem aby moje dieta neexistovalo... citim sa tak niekedy a viem som VEELMI sebecka ked chcem vsetko len pre seba, spät svoj cas, oddych, pokoj... ano, trapi ma neustaly plac nasej malej. akoby to vo mne evokovalo, ze nieco robim zle, ze nie som dobra mama... dakujem za rady, hnev aj povzudenie. chapem, ze nie vsetky ma viete pochopit, asi ani ja by som nechapala... hanbim sa za seba a dufam, ze pojdem uz len dopredu. a prosim vas nehadajte sa tu kvoli mne....

Len sa nezačni obviňovať. Odpusti si zlé a otvor sa dobrému. Tá zmena nemusí prísť hneď a zaraz. Niekedy príde postupne, niekedy sa človek potkne o staré, zažité, ale keď sa zdvihne a pôjde ďalej väčšinou sa to dá. Veľmi ti držím palce

camille,
niektori ludia mali tazky zivot a napriek tomu dokazu vyjadrit svoju spokojnost, radost. niektori maju zdanlivo idealny zivot - praca, dieta, partner a nedokazu sa tesit. ale toto su veci ktore vies. ak si bola liecena na depresiu, teoriu mas v malicku.

je nas tu viac, ktore sme pisali v afekte, v depke, sebalutosti. postupne to preslo, dostalo sa nam povzbudenia i preplesku. hlavne na sebe pracuj. dostala si kopec svelych rad. mozes napisat skadial si, robia sa viac-menej pravidelne stretka. jedno z takych stretiek bolo prvou "kulturnou spolocenskou akciou" na ktorej som bola po rozchode, tiez v depke, neuroticka mat, von som chodila len z donutenia - ved dieta potrebuje vzduch. vela som sa naucila, prinajmensom som usetrila za psycho lieky . drzim palce, rozumieme ti, ale mojkat ta stale nebudeme .

zdeptana. mala spava denne max. po pol hodine, ja nemam cas sa ani poriadne najest, upratat si, postarat sa o muza. o sexe ani nehovorim... citim sa asi tak, ze mam nadobro zniceny zivot. ja neviem preco to sem pisem, ale ja uz nevladzem. nenavidim sa za tieto slova, ale najradsej by som bola, keby nase dieta neexistovalo a zasa by som mohla spat dokedy chcem, ist na rande kedy chcem, ist do kina, nakupovat, ist za rodicmi a neprisposobovat cely svoj zivot a rezim len jednemu decku, kvoli ktoremu uz ani neviem kto som. znie to asi hrozne, som nanic mama, asi preto pisem sem a dufam, ze ma nikto neodsudi..
_____________________________________________________________________________________________
Camille, tieto vety,ma tak natiahli... nie, ja som nechcela rozbúriť tu hladinu pokoja, ani nikomu ublížiť...je vidno ,že moja Nicebosorka ma veľmi pozná.Neprežila som to ,čo teraz prežívaš Ty,ale moja zlatá, Ja som stále na moste v noci,bola úplne rozhodnutá že ukončím svoje trápenie,svoj život .Čakajúc na vlak som si premietla v mysli život svojich detí.Aký budú mať život ,čo bude s nimi??A tak som zvolila opäť len trápenie, zvolila som si život. A hlavne život a šťastie pre moje deti. Tie boli ,sú a navždy budú moje,milujem ich nekonečne a láskou neskutočnou.Moje deti som v živote neudrela nepoložila na nich ruku...Nemusela som....Viem ,to čo si napísala si napísala v zlom duševnom rozpoložení,trápení...Viem ,na každú chorobu je liek,možno by ti stačilo, ak by ti niekto podal pomocnú ruku,aby si mala dostatok spánku,nájsť si čas sama na seba...ísť vonku s kamarátkami... Ja ti to strašne prajem,nech sa tvoj život uberá len a len tou správnou cestou akú si Ty vyberieš.Len prosím, nikdy ale nikdy, neobviňuj z toho svoje dieťa ..Nedávno som bola v jednom centre kde sú ubytované matky s detičkami a ver od tej doby na tie detičky neviem zabudnúť.O čo všetko tie detičky sú ukrátené,o pekné detstvo ale aj o lásku.A to je veľmi smutné.Viem ,že svoju malú miluješ ,to že neustále plače no,je treba hľadať príčinu.Dieťa je veľmi nekľudné aj preto, že mamka ne nervózna,cíti jej nekľud ...Ja Ti prajem v živote len a len všetko dobré a krásne,verím ,že aj to čo teraz prežívaš pominie a budeš mať život taký o akom snívaš,že budeš na svoju dcérku pyšná a budeš mať z nej len a len radosť...

no a teraz tu revem ako ťapa som veľmi rada, že si, že ťa máme

tak toto si krasne napisala
nicebosorka chapem, ze si si poplakala, dojalo to aj mna

ten "boj" stál a aj stojí za to... tí ľudia, pre ktorých robíme také rozhodnutia za to stoja. My za to stojíme

Aj mne pri čítaní tohto príspevku napadli myšlienky ako babku Betku - Načo to dieťa mala?
Betka, snímam klobúk pred Tebou. Len my Tvoje sestry a možno Tvoje deti, keď si im povedala, vieme v akom pekle si žila. Ako si bola denne vystavená........ani to nemôžem písať, lebo sa mi slzy derú do očí. Dovolím si povedať, že to čo si prežila, peklo čím si prešla, by veľa žien nezvládlo.
Ďakujem Ti, že si vychovala svoje deti, že si neskočila z toho mosta.
Tím, ktorí napísali na Tvoj komentár nejaké nelichotivé slová odkazujem:
Napísala si svoj slobodný názor, (alebo je to vari zakázané?) nie si jednoduchá - si plná lásky.
Camille, Tebe som už raz písala a znovu Ti zdôrazňujem, vyhľadaj pomoc. Tvoje dieťa je najkrajší dar, ktorý si mohla v živote dostať. Budeš šťastná, len vyhľadaj pomoc, prosím.

Ja mám tri adoptované deti. Manžel nemohol mať. Oplakala som dni, noci, mesiace, roky kým sa nám podarilo adoptovať si prvé dieťa.
Nemenila by som svoje deti za nič na svete.
Prajem Ti zdravie, šťastie, radosť.

Betka, Tebe posielam kopec anjelov, kopec úsmevov a uistenie o tom, že Ťa mám rada a vážim si Ťa.

camille, pisala si , že nemožeš ist von, za rodičmi, ako pred tým. Veď zober maličku a choď ! Čo ti bráni ist za rodičmi s babom? Bývaju ďaleko? Moji rodičia byvali vo vedlajšom meste a ja som s dcerou v kočiku šla k nim pešo možno 1,5 hodky. Za ten čas malá spala, ked som prišla, napapala sa a ja som mohla aspom na hodinku vybehnut za kamarátkou..Potom pešo späť.. Ešte stále je vonku pekne, neviem, kde byvaš, v meste alebo na dedine.. Ked som byvala v meste, naložila každe ráno malu (narodila sa v maji/ a poďho okruh po sidlisku, na miestnu tržnicu, tam som vždy stretla niekoho známeho..a vlastne, je jedno kde byvaš, len treba isť von,von,von...tiež sme mali obdobie, asi 2 tyždne ked som cele dni presedela s malou v naruči pred televizorom, na stoliku čaj a nohy na taburetke...mala uplakane dni . Uvarila som uchytkom niečo jednoduche v jednom hrnci.. A ešte jedno. Píšeš, nemam sa kedy postarať o muža. Neviem, nechápem, moj manžel sa vie postarať o seba sám. Alebo myslíš sex? A ohladom tvojej choroby, myslim že laicke rady nepomožu. Moja mama bola liečená na depresiu, takže viem, že bez psychiatra by to nezvládla. Možno by ti pomohli konkretne rady a tipy, ako to s dietkami riešili druhe mamičky, tak píšte .

Ahoj Camille, vidim ze sa tato debata a rady pre teba nejako rozhicovali hlavne Lydusha si tu nedala ujst svoje prejavy ale k teme - ja si osobne myslim ze sa moze jednat naozaj o nejaky psychozu, mozno by si sa mohla porozpravat so svojim lekarom aby ta bud poslal k psychologovi alebo ti predpisal nejake lieky docasne aby sa tvoj stav upravil. Ja som tiez niekde citala o laktacnej psychoze ked zena koji a ma doslova pocit ze jej uz uz preskoci ak neprestane. A stale je to dokola. Ked sa ti upravi stav mysle sama uvidis co vsetko sa da s dietatom zvladat, mozes s nim hocikde ist, mlieko mas vzdy so sebou, dietatko si mozno poplace ale ty sa dostanes medzi ludi, a mozno by sa mu zaspavalo lepsie viac v hluku ako tichu niektore deti su take. a co sa tyka toho jedenia, aspon u mna to funguje tak ze ked kojim, tak nenaberam kila z toho vsetkeho co pojem, ale telo to srpacuje na mlieko a moj maly je ako buchticka a ja nie:)
POziadaj partnera aby ti pomohol s varenim aspon na istu dobu, nech ti pripravi obed na dalsi den aby si si ty oddychla a len prihriala z obedara a aby si nejedla len hluposti a sladkosti a potom mas vycitky svedomia. Ber aj multivitaminy a jedz ovocie kazdy den. a co sa tyka upratovania, rob len tak aby nebolo spinavo nejako sa to chvilu prezije. Ale urcite poziadaj o pomoc partnera, ten je v tom s tebou, nebud v tom sama.

Už som to vyššie spomínala, pri bulímii je depresia sprievodný jav . Ale rozhodne treba navštíviť odborníka . Málokto dokáže s týmito dvoma diagnózami pracovať úspešne sám. Domnievam sa, že naozaj malé percento.

a tebe by asi tiež bok vyvalilo,keby si si odpustila nejakú poznámku...

Nielen lydusha si nenechala ujst svoje prejavy, tych komentarov je tu habadeeeej. Som poctena, ze ta uputali prave tie moje, o tvojom duchaplnom vyjadreni to bohuzial nemozem nemozem povedat, sama silaz. Ble.

♥ lydusha, zostávaš verná svojej primitívnej úrovni vyjadorvania... dá sa pochopiť ak sa takto vyjadruje pubertiačka ale nie dospelá žena

Mne je srdecne jedno co si o mne kto mysli, vyjadrovat sa budem ako chcem ja a nie ty, s tym sa konecne zmier.
"Som ako jazda na husenkovej drahe, bud ma milujes alebo ti je zo mna zle"
(neviem autora)
A tiez mi je srdecne jedno, ze je niekomu zo mna zle
V mojich topankach nechodis (ale pacilo by sa ti to, haha) tak ma nechaj zit moj zivot taky aky chcem zit.
Nemam pat rokov aby si ma v jednom kuse buzerovala.