mám dieťa, bulímiu a depresiu

Camille, to že kojíš, je parádna vec. Vôbec nie si nanič mama. Veď si len predstav - miminko má v každom okamžiku, keď si zažiada pripravené čerstvé mliečko, teplučké, nemusíš vyvárať cumlíky, fľašky. Môžeš ho nakrmiť hocikde, nemusíš utekať domov, sadneš na lavičku v parku, trochu sa zahalíš a papáte, dnes je to bežný pohľad na kojacu mamičku, nikoho neirituje. Je krásne babie leto, vyber sa s ním von, na prechádzku, k rodičom, čo najďalej od chladničky, ktorá ťa tiež trápi. Že nestíhaš? A čo? Že je v byte neupratané? Česi majú také "řčení: Bordel v bytě = šťastné dítě" Ak to niekomu vadí, nech Ti príde pomôcť!!! Budeš pokojnejšia Ty, nebudeš prenášať nervozitu na miminko, bude väčšia pohoda a potom sa nájde čas aj na venovanie sa manželovi. Ak je seriózny sám si uvedomí, že by Ti mohol pomôcť Ak nie, tak ho do toho treba trochu postrčiť, ale veľmi opatrne, lebo chlapi sú ješitní, treba s nimi zaobchádzať ako s porcelánom. Držím Ti palce.

Ahoj Camille, čo na to hovoria tvoji rodičia? Vedia o tom aké máš problémy a svokrovci? Lebo 9 rokov je fakt dosť dlhá doba, aby sa s tým už niečo robilo. veľmi dobrá je kniha od Gabiky Weissovej Diagnóza F 50. Ozaj, kde sa stratila Crystall? Jej príspevky boli dobré

vobec sa nemusis citiť ako naničmama. Myslim, že existuje vela žien, ktoré majú podobne pocity ako ty. Skus vyhladať odbornú lekárku pomoc. Nie je to hanba, je to možné, že trpíš poporodnou psychozou. Ak sa necitiš taká silná, že to zvladneš sama, požiadaj o pomoc lekára. Bude to najlepšie riešenie k tomu, aby si začala prežívať svoje materstvo tak, ako by to malo byť. Materstvo je velká zmena v živote ženy a niekedy na nu nie sme pripravení, aj ked sme si to predtým mysleli. Mala som podobné pocity ako ty, trvalo mi asi 6 mesiacov, kým som si začala materstvo vychutnávať tak, ako ostatné ženy v mojom okolí. Zvladla som to najma s podporou manžela a aj radami od naničmám na tejto stranke. Máš zdravé dieťa a všetky tieto problemy ako uspavanie, plač, koliky su prechodné. Prejde to za 3-4 mesiace a vy sa lepšie spoznate a pojde vam to ovela lepšie. Počuvaj svoje dieťa, čo chce a rob to, čo chce ono. Niekedy naša nespokojnosť pramení z toho, že dieťa robí to čo chce ono a nie to čo chceš ty. Čím skor to pochopíš, tym skor sa to zlepší. Mne to poradili naničmamy a ked som to zaviedla do praxe, začala som sa tešiť z toho, že mam zdrave čiperné dieťa a prestala som riešiť, že spáva 2 hodiny denne, že uspavame s plačom, že je stale zavesena na ciciku, že nemožem nikam chodiť, nestiham atď. Babatko je tu a ty s tym nič nenarobíš, neda sa to vratiť a ono za nič nemože. Ono citi, ked ty nie si v pohode a možno aj preto je zle, medzi babom a matkou funguje užasna spatna vazba. Držím palčeky, nech to spolu zvladnete, ak by si kedykolvek potrebovala, napis mi aj na mail

No teeeeda (brokenheart)

Čo sa vám baby porobilo ??
Ste ako jedovaté dedinské jazyčnice.
Aj keď máte právo písať kde chcete a čo chcete, trochu taktu, empatie a súdnosti by navskutku neuškodilo.

Až mi srdce stislo, ako sa to na NM miestami zvrháva (brokenheart)

Camille - viem, že nemáš silu, ale ... máš d ô v o d zabojovať.
Ak nestačia najbližší, skús opakovane odborníka.
Slnko na oblohe je prekrásne, no ešte krajšie je v duši.
Keď svitne v tvojej, rozžiari sa všetko naokolo. A vtedy pocítiš, aký je život krásny.
Držím palce a zo srdca prajem úspešné vykročenie z tieňa

ahoj camille, podľa mňa nie si zlá matka. Si ukážková matka. Veď ty máš vážne depresie a iné problémy a napriek všetkému svoje dieťatko vytrvalo dojčíš. väčšina "supermatiek" dojčí svoje dieťatko tak mesiac dva a šlus a to s tvrdením, že "veď aj my sme vyrástli na sunare a tu sme". Inak, nie som psychológ a len tak strieľam, ale to, že máš problém práve s bulímiou naznačuje, že si možno prehnane sebakritická (stále sa cítiš tučná) a nodokážeš sa prijať a mať sa rada táká, aká si. ... a zrejme to súvisí aj s tým, že si k sebe taká prísna aj v iných veciach.
Camille asi nebol najlepší nápad písať tu, popros o pomoc svojich blízkych, nech ti s dieťatkom pomôžu a trochu ťa odbremenia. Možno ani nie je potrebné, aby si im niečo vysvetľovala (a hlavne sa pred nikým neobviňuj), len popros a možno budeš milo prekvapená.
Camille, prajem ti, aby sa tvoje dni rozjasnili a dokázala si ľúbiť seba a svoj nový život.
(a keď ti bude niekto tvrdiť, že materinská láska, je niečo automatické, čo cíti každá matka už pri narodení dieťaťa a v každom stave a situácii, tak mu never).

... a ešte lyduši odkazujem: nikdy som sa nechcela tak priamo vyjadriť, ale myslím si, že si tragicky egocentrická a neschopná rozumne premýšľať a argumentovať. to celé by ale nevadilo, keby si nemala nutkavú potrebu ku všetkému sa vyjadrovať. niekedy si ťa predstavujem ako takú smiešnu postavičku od goldoniho.