Hoci s radosťou tvrdím pri každých narodeninách že mám 27, už mi to nejaký ten rôčik nikto nežerie
...ľudia vôbec málo dôverujú...
Podarilo sa mi, ani neviem po koľkých rokoch, podržať si, povarovať, potešiť sa s malým, trojmesačným bábätkom, práve na stretnutí v Jáne.
Už keď som prišla pre kočku, maminu bábätka, cukrárku, moju kamarátku, ku nej domov a bolo ju treba chvíľku počkať, už vtedy som nahodila na bábätko úsmev, ktorý ma neopustil niekoľko hodín...
S krásnymi očkami na mňa kukalo a nebolo veľa treba aby sa škerilo aj ono od ucha k uchu.
No a presne vtedy, keď som ho chytila prvý krát na ruky, som sa naozaj na tých 27 cítila.Fakt!
S úžasom som pozerala na všetky vymoženosti dnešnej doby...keď som sa ja s malým niekde balila, bolo treba x plienok látkových, aspoň dvojo dupačiek, pretože látkové plienky sa vedeli skvostne prečúrať, samozrejme som vždy brala deku a náhradnú deku, svetrík a náhradný svetrík, cumlík a náhradný cumlík...asi preto, že to bolo mooc dávno, mobily sme nemali, info kde je aký stav na cestách žiadne...no a hlavne - mala som synátora zabaleného v perinke.Takej tej s čipkou navrchu, ktorú som kulmovala...naozaj po každom opratí som tú čipku kulmou dávala do vlniek, aby všetko krásne hralo...
Teraz sa vezme bábätko, uloží sa do vajíčka, pamperska a deka, ak by náhodou bolo trošku zimšie.
Netreba ani rozmýšľať nad tým či sa kočík zmestí do auta, pretože sa brať nemusí, na konštrukciu sa jedným klikom nasadí to vajíčko.A konštrukcia sa samozrejme jedným klikom poskladá skoro do kabelky, nieto do auta...
Všetko bolo od začiatku iné...Ja, ako 27 ročná (aspoň pocitovo), som nebola schopná po diaľnici ísť ani tých 130, keďže som vedela že veziem taký malý poklad...čo mi inokedy ani stopäťdesiat problém nerobí...
Cestou sme chvíľku stáli, bo bábätko papalo.Je to úžasné keď žena kojí.Nemusí si plánovať čas, nosiť fľašky a rozmýšľať či sa stihne dostať k prevarenej vode...
Už menej úžasné je, keď žena nastúpi do práce a mlieka nie a nie sa zbaviť...veruže kým kámoška kojila, spomenula som si ako som nastúpila do práce po dva a pol roku a stále som mala mlieko a musela som sa viazať obväzmi a jesť tabletky ktoré nezaberali, aby som sa toho mlieka zbavila...
Keď sme prišli do Jána, nasadilo sa vajíčko na kočík a akosi inštiktívne som kamošku dala bokom - veď predsa ja idem tisnúť kočík!Ty ho máš doma stále!
A veruže áno, znova som mala 27.Keď som sa vystískala s prvými babami na stretnutí, mala som čo robiť aby som im "moje" bábätko na chvíľku požičala... a ono kolovalo z rúk do rúk, sem tam som si ho uchmatla pre seba a ten pocit, taká tá nevysvetliteľná túžba mať bábätko ma naozaj prepadala stále viac.
Kamarátky mali deti, ktoré som si povarovala ale bolo to roky dozadu, no nikdy ma takáto túžba neopantala...
Ku tomu tie hlášky báb - zadováž si také, pristane ti! Naozaj, ty to zvládneš ľavou zadnou!
Naozaj nádherný pocit držať voňavé, malé, kľudné, bábätko na rukách a môcť ho čičíkať...
úplne rovnako nádherný, ako môcť ho vrátiť mame a ísť si dať v kľude kávu s dvomi cigaretkami.
Zažili ste to?Také naozaj prepadnutie pocitu túžby mať malé bábätko v takomto veku? (27 - čítaj pred štyridsiatkou) Toto bolo moje prvé "prepadnutie" a veruže mala som čo robiť aby som ho ustála.
no veď toto...že ozaj som sa v ten moment cítila že - prečo nie?
...ale teda, ak by som asi aj seriózne začala nad tým rozmýšľať a karty by zahrali a Zem by sa krútila dľa želania, aj vtedy by pravdepodobne vyhrala stále "chuť žiť".Aj napriek tomu, že v dnešnej dobe je to s tými bábätkami všetko akési jednuduchšie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jéééminenku zlatik....ak si sa rozhodla pre bábo koniec sveta.... to by som si Ťa musela potom vziať !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si ťa vezmem zlatík!Nech sa babi vzpamätá že si bola tri dni preč a šup, šup doladiť termín na návštevu Tonky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaaj, malé bábo fajn, len ja furt vidím tie prebdené noci.
Ja som skôr hotová už z takých trochu väčších drobcov. A teda hlavne také malé milé dievčatká. Uf, to mi dá zabrať :) Také malé parádnice. Pár rokov dozadu som dokonca chodila do školy a robila s takýmito dievčatami krúžok.
Teraz sme robili jeden návod pre artmamu a fotili okatú Tamaru. Som z nej paf :) Hneď by som si takú požičala 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidíš, toho by som sa nebála asi, pretože to nepoznám Raz, dvakrát sa v noci malý budil, nakŕmila som ho, prebalila, to všetko trvalo 20 minút a spali sme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ozaj ti pristalo a ako si celá žiarila ;) Inak to bábo má môj veľký obdiv, ja som nikdy putovné dieťa nemala
, čo by mohlo kus kolovať, ani počuť
Takže si dostala chrobáka do hlavy?
Odpoveď na tvoju otázku, nikdy som nebola tá, čo sa roztápala pri pohľade na bábätko, však preto mám štyri
Napriek tomu mojim najváčším životným poslaním, je asi ozaj byť mamou, aj keď tak inak, nemyslím si, že len pre ne žijem ... ťažko a to opisuje, je to poslanie, take nadhľadové, aspoň sa o to pokúšam a už viem, po x rokoch, že žiadna obeť ...