Návrat po materskej

Ahoj Macenka.Ja som tiež nastúpila do práce, keď mal drobec 17 mesiacov... zo začiatku pohoda, bolo leto, stále sme chodili von, čiže ani sme nestihli urobiť doma neporiadok. Teraz je to horšie. A jednoznačne som sa vzdala vyvárania. Jednoducho jeme aj 3 dni to isté, alebo rybacia pomazánka to istí Manžel si našťastie zvykol a čo sa týka poriadku - nuž ako je, tak je. Našťastie sa už dá robiť aj pri drobcovi - pekne sa hrá ale aj tak mám výčitky, že sa mu už toľko nevenujem. A manželské povinnosti??? Ja večer zaspím krok pred posteľou Ale občas sa povenujeme, ale je to skutočne véééľmi málo, manžel mi to vyčíta v rámci srandy ale viem, že by som mala prekonať únavu. Takže nie si v tom sama. A venovať sa sebe? No som rada, keď sa ráno očešiem a nalíčim. Nenalíčená už nechodím, aspom toľko. Minule som bola na kozmetike, malého našťastie môžem nechať u maminy kedykoľvek a veľmi málo to využívam. Snažím sa byť s ním čo najviac. Ale neľutujem, že som tak skoro šla do práce, dá sa to, len musíš občas "prekročiť" neporiadok. Držím palce.

ja cez víkend navarím, zamrazím a cez týždeň vyťahujem a papáme.

Ja som nastúpila, keď mal Maťko 8 mesiaco. K tomu + jeden kus bordelár Aďko t.č.4 roky.
Upratovať nestíham, jeden deň umyjen WC, druhý kúpulku, atď, atď. Proste po troške. Ak má prísť návšteva, tak treba dať vedieť dopredu. Decká sú už zhrané, občas po príchode domov mi dajú aj 10 minút na varenie. Ale tiež sme objavili aj mrazák aj donáškovú službu, v čase veeeľkeho vypätia. Istia do polotovary a cestoviny. Prať mi pomáha malý - máme rituál, ideme PAŤ, PAŤ. A už nahadzuje veci do práčky. Ozaj periem cez týždeň. Cez víkend žehlím - večer a do polnoci.
Alebo keď mi naši vezmú staršieho. Tak sa dá. Maťo zahajá okolo osmej a do druhej makám.
Ráno vstávam o 4,20 - chodím na šiestu, namaľovať sa stihnem bez deciek - tie vodí manžel do jaslí a škôlky. Ale kým som robila od 8mej, tak som sa maľovala predtým ako decká vstali. Proste, treba mať náskok pred nimi, potvorkami.
Vysávame celá rodina . chvíľu ja, chvíľu deti a nakoniec to dovysáva manžel.
A veľké upratovanie? To chce prázdny byt a kafííííčko. Neboj, zvládneš.
A manželstké povinnosti? Čo to preboha je ?

Tak ja som dnes letela k zubárovi.Už oblečená s kabelkou v ruke som išla pre mobil,ktorý bol na nabíjačke,v tom som zbadala že som zabudla vybrať korpus z rúry.A následne som posledná dobehla do autobusu a očesala som sa dnes vôbec?jasné že som zuby umyla,ale včera keď som išla na hygienu,tak som si kefku niesla v taške a chrup drhla až tam.Jediní koho poznám že sa stihne ráno pekne namaľovať,učesať,vyparádiť je moja dcéra.Ale zato sa nestihne naraňajkovať.A čo sú to tie manželské povinnosti?Buď zalomím večer ako prvá ja,alebo manžel.Neboj,nie si jediná kto nestíha.

Ahoj Macenka,
nooo my sme sa po víkendových stresoch (a mojom naháňaní celej rodiny) s manželom rozhodli platiť za upratovanie. Tak nám 1x týždenne chodí jedna šikovná baba upratať celý byt. Potom stačí iba udržiavať a musela som si priznať, že tak ako ona uprace, som ja nikdy neupratala...
Som kľudná a máme viac času na deti a seba. A ešte sme dokúpili aj umývačku riadu. - to k upratovaniu.
K deťom - manžela som presvedčila, že kúpanie a uspávanie detí je vlastne pre neho popracovný relax Zatiaľ ho to drží, len chodí z práce neskoro a ešte dorába veci aj doma, tak ani nič iné nestíha. A ja už v tom čase pomaly odpadávam...
Je nás teda dosť - "nestíhačiek", takže sa hlavne kvôli nestíhaniu nestresuj a urči si, čo je pre teba hlavné k celkovej rodinnej pohode. Ostatné deleguj alebo elminuj na minimum. Držím pace!

Dievcata, vsetky vas obdivujem
A aby ste boli kludnejsie - my zatial ani deticky nemame a aj tak nestiham

Ahoj.Ja som išla do práce ked mal malý 4 roky a bolo to vtedy dost tažké,bolo nám dobre domka a potom to začalo...Do práce som chodila na šiestu takže malého som si sice nemohla vodit/a ako som chcela/ale všetko som mu musela nachystat lebo ho vodil dedko-a nebol nanho až taký spolah ako som si ja predstavovala.Ale zaujímavé bolo najmä to že muž si myslel že bude všetko tak ako dovtedy-čiže upratané,navarené a ja ho budem vítat usmiata.Ked som ho počas MD napr.ale niekedy požiadala aby umyl riad-tak sa len zasmial-ved však ty si domaaa...Ze keby som chodila do roboty že by mi aj pomáhal-ale ked som domaaa.No a potom ked som začala chodit do roboty,aj ked sa už nemal na čo vyhovorit ani tak to nerobil...tí chlapi...Sok ale zažil ked sme prišli obaja naraz z roboty a zrazu zistil že sú prázdne hrnce,ja som unavená a on drahúšik môj čakal že ja len prídem z robotky,hodím veci do kúta a pôjdem ku hrncom aby si on zaplnil brázdne bruško...ale nečakal že ja potrebujem aspom hodinku aby som sa dala dokopy,vypila kávičku po náročnom dni a zrelaxovala sa.Tažko si zvykal ale nemal iné východisko-nakoniec to vzdal a začal chodit na obedy .Teraz už máme celkom zabehnutý systém,vieme čo môžeme jeden od druheho čakat/ale sem tam sa čosi ešte pritrafí/...ale už je to v pohode...

Niektorá ste tu písali o žehlení do polnoci ... no ja tiež periem a SKLADÁM prádlo priebežne - cez týždeň, cez víkend - ako sa podarí. Nežehlím!!! To, čo treba fakt ožehliť (napr.nohavice) si odložím a ožehlím raz-dva. Pre malého všetko skladám - raz som totiž čítala takú múdru vetu: "čo uložím sa v skrini narovná, čo ožehlím, sa v skrini pokrčí". A ožehlené sa tiež pokrčí, takže zbytočná robota.

Mozno sa vam to bude zdat neobvykle, ale uz niekolko rokov mame pomocnicku - sikovnu kocku studentku, ktora pride k nam 1-2x tyzdenne, ked sme v praci, poupratuje, pozehli. Velmi sme si na seba zvykli, bola mi na pomoci napr. aj po malovani a po rekonstrukcii bytu. Nevnimam ju ako cudzi element, jej praca je cista a dobra, sme obojstranne spokojni. Financne je to velmi prijatelne, tak sme sa dohodli. Mozno to niekto odsudzuje, ale my cez vikend neupratujeme, sme spolu malo, moj muz vela cestuje a ten cas, co je rodina pokope, chceme stravit krajsie. Jasne, su veci, ktore robim sama - WC, vnutrajsky skrin a kredenca, riady...Deti si upratuju svoje veci, aby sa to naucili, ale ta nasa kocka je pre mna uzasnou, overenou pomocou.
Eva