nechcem byť zlá mama

Larvitania, vôbec sa reakcii tvojej dcéry nečudujem. Dávno nie som dieťa, mám 43 rokov preč, všeličo zvládam lepšie, ako deti... Ale ak by ma niekto čo len štyri dni večne upozorňoval na to, čo robím zle a komentoval, aká som hlúpa, tak by som sa z výšky vykašľala na nejakú snahu dotyčnému vyhovieť: "Nepáči sa ti? Tvoj problém!"

Čo keby si miesto nespokojnosti a výčitiek, že niečo nespravila, skúsila dcérku oceňovať a chváliť za to, čo urobí?

larvitania, nie je dôvod, aby Ťa ktokoľvek odsudzoval, myslím, že máš len trošku "pomýlené" nároky na svoje dieťa a na seba.
Máš 9 ročnú dcéru, a Ty chceš, aby z nej bol hotový človek. Dáma každým coulem. Nuž priprav sa, že to sa ešte tak 10 - 12 rokov neudeje Výchova dieťaťa netrvá 9 rokov, ale celý rast a dospievanie, Tvoja dcéra sa prirodzene mení a prispôsobuje novému prostrediu (škole a spolužiakom). Máš zdravé inteligentné a veľmi šikovné dieťa, ktoré sa správa úplne normálne na svoj vek. Skús sa na to pozrieť z jej pohľadu: keby si bola malé normálne dievčatko, čo má neporiadok v izbe, chodí rozcuchaná a rozgajdaná zo školy (ale vyhratá a šťastná), a doma by Ti mama stále pripomínala, že si "taká a taká", nerozosmutnilo by Ťa to? Nehovor jej aká je a prečo nie je iná, hovor jej, čo Ti vadí, keď robí, alebo nerobí. Keď jej budeš stále vyhadzovať na oči, že je neporiadna, na nič nemyslí, je nesamostatná a nezodpovedná, tak nakoniec tieto Tvoje tvrdenia prijme za svoje. Radšej jej hovor, že sa Ti nepáči, že má v izbe neporiadok, že chceš, aby Ti pomohla (schvále - vážne si si myslela, že je normálne, aby 9 ročné deti samé od seba pomáhali?)
A hlavne skús ukľudniť sama - fakt, že nie je dokonalá, je úplne v poriadku, podľa toho čo píšeš z nej rastie inteligentný a šikovný, samostatný človek, a to, že je dieťa, a že sa nespráva vždy podľa Tvojich predstáv je prirodzené. Skús dať do toho trošku uvoľnenia, humoru, a váš vzťah sa dá zasa do poriadku.
Ozaj, a ešte niečo: "Chcem aby sme boli kamošky" - nezabúdaj, že Ty si jej matka, a ona Tvoja dcéra, nie kamoška...

"Neodsudujte ma za tieto slová ale skúste mi poradiť."

Skúsim ti poradiť, ale nemôžeš chcieť, aby som do príspevku nevložila emócie.
Keď si zhrniem, čo si napísala, máš priam geniálne dieťa, polorobota, nemusela si sa s ňou pripravovať do školy, ani keď bola prváčka. Waw.
Keď bola menšia, cítila, že sa ti zapáči práve tým spôsobom, ktorý od nej vyžaduješ. Priam snobské maniere (riešiš sedenie v reštaurácii a schopnosť zladiť oblečenie). Túto druhú schopnosť žiaľ niekedy nemajú ani dospelé ženy. Robila, čo si chcela, mala si z nej poslušnú bábiku. Výborný prospech, výborné správanie.

Ale áno, teraz dieťa pomaličky vstupuje do puberty, naplno to prepukne za 2-3 roky.
Už sa búri, nerobí všetko presne ako na kľúčik, nechce, aby si lásku k nej podmieňovala zoznamom vecí, čo má urobiť.

Ak ju budeš stále len kritizovať, aj keď z môjho pohľadu takmer nie je za čo (snáď len tie neumyté ruky), zarábaš si na veľkú vzburu v skutočnej puberte. Známky, správanie v škole, nevhodná partia...

Si mama, mala by ti predsa vychádzať zo srdiečka NEPODMIENEČNÁ láska k dieťaťu. Ľúbiť ju takú aká je, aj s jej negatívnejšími povahovými črtami. Iba tak si ju znovu
získaš, ona musí cítiť, že ju ľúbiš. Ak tú lásku v sebe neobjavíš, o pár rokov bude situácia pravdepodobne značne dramatickejšia. Nerieš blbosti, rieš iba skutočné problémy. Prajem ti, aby si sa naučila ľúbiť dcérku takú aká naozaj je, nie predstavu o nej, aká by mala byť.

Lavritania asi by si sa mala ist liecit... nic v zlom...musis pochopit , ze tvoja dcerka je ina , ina osoba , inak uvazuje ... potrebuje lasku a nie , aby si jej vnucovala svoj zivot , svoje myslienky.. mne to pripada akoby si z nej chcela mat robota , aby neodvravala , pekne sedela , jedla , obliekala sa ..atd...uvazujes , vlastne , ze co robis? sice asi ano ked si to sem napisala...preboha ved je to este len dieta ... a inak moja dcerka sa dostala do puberty ked mala 9 tiez bola ukazkova slecinka a teraz ...jedina z triedy dostala pokarhanie za to , ze odvrava ucitelom , maluje vulgarne obrazky..atd...ked nastupila do skoly

najkrajsie pisala , ucila sa velmi dobre...a teraz nic... to mam na nu stale revat? pozri vezmem ju k sebe porozpravame sa o tom , ze preco to urobila , slubi , ze uz to robit nebude ...verim jej , je to moja dcera..opakuje sa to stale dookola ...ale velmi ju milujem ..je to predsa moja dcera!!!

Larvitania, po prečítaní tvojho blogu mi napadlo, že ti požičiam moje deti - syn 16 r. a dcéra 9 r. A ver mi, že by si mi ich do dvoch hodín priniesla späť a mala by si po probléme .
Ale teraz vážne, máš normálnu 9 r. dcérku. Tak isto i tá moja príde zo školy strapatá, rozopravaná, veď v zápale hry si to ani nevšimla. Kombinácie, ktoré je schopná si obliecť len preto, že ich mala kamarátka - spolužiačka, sú niekedy na plač, niekedy na smiech.
Neporiadok v izbe majú všetky deti. Tie moje sa vyhovárali vždy na toho druhého. Tak sme spravili každému samostatnú izbu. A hádaj čo? Áno, dnes je neporiadok v dvoch izbách. Ja hovorím, že tam majú živé s mŕtvym, ale v sobotu si vždy upracú vzorovo.
Buď rada, že máš zdravú dcérku. Skús si spomenúť na seba v jej veku, možno sa ti bude lepšie chápať jej pohľad na svet. Držím palce.

Larvitania, tiež som mala pred nejakým časom podobný problém. Môj syn mal tiež vtedy 9-10 rokov, mala som pocit, že s ním neustále bojujem.Tiež som mala dojem, že ho len kritizujem a napomínam, v zápätí ma to mrzelo. Veď on je len dieťa, ktoré ma napriek mojej neustálej kritike zbožňuje. Tak som si zopárkrát zahryzla do jazyka, začala mu viacej prejavovať lásku, lebo aj keď sa tvári , že je už veľký, ešte sa strašne rád pomojká.Začala som ho rešpektovať takého aký je.Hoci ešte aj teraz ma dokáže vytočiť, keď sa celý večer motá po dome a pol desiatej zistí, že má robiť na ďalší deň projekt. Ale neriešim to, tak je hore dlhšie , je síce unavený, ale aspoň sa poučí pre ďalší krát. A keď som ho prestala kritizovať a napomínať, zistila som, že je mi je s ním strašne fajn a rastie z neho veľmi príjemný spoločník. Skús tie nedostatky svojej dcérky neriešiť, možno budeš zatínať občas zuby, ale uvidíš, že sa atmosféra uvolní a bude ti s ňou strašne fajn. Pretože môže sa ti stať, že sa ti úplne odcudzí,a ťažko si znovu získaš jej dôveru.

Ahoj, podla mna je ona este skutocne dieta a ty mas na nu velke naroky. mozno nerada upratuje, mozno by bola radsej keby tebe pomahala s upratovani a robili by ste to spolu.

Moji chlapci?
Ani neviem kedy som im nemusela niečo pripomenúť.
Ale viem ,že keď ich pochválim, pohladím a tiež keď cítia, že som smutná z toho čo urobia alebo neurobia , chcú to napraviť. A tešia sa z pekného slova. Aj keď na druhý deň, alebo už o hodinu je zas niečo za čo ich treba napomenúť. Ale často krát to treba nehať tak len preto , aby sme nenarušili
čaro peknej chvíle, napríklad ako s nadšením rozpráva čo sa udialo v škole
a chutí mu pri tom obed až sa oblizuje....
Zameraj sa na pekné chvíle, daj jej lásku a ona ti to oplatí.

To čo napíšem asi vyznie veľmi hlúpo, možno až hnusne, kľudne mi za to vynadajte, ale toto mi jednoducho nedá. Larvitania, na jeden jediný deň Ti "požičiam" môjho syna, je síce o 2 rôčky starší od Tvojej, ale, garantujem Ti, že tých 24 hodín Ti bude stačiť na to, aby si pochopila akú úžasnú dcéru doma máš a budeš ju milovať nadovšetko na svete a vôbec Ti nebude vadiť, ani to, keby došla zo školy zablatená až po ušká a mala by po izbe porozhadzované všetky barbiny, ktoré doma má. Podľa môjho skromného úsudku, je problém v Tvojich , dovolím si napísať sakra prehnaných očakávaniach. 9ročné dieťa, tak ako píšu hore dievčence, nie je dospelá žena. Je to dieťa a nehnevaj sa na mňa, ale Ty ju chceš o jej krásne nevinné detstvo obrať. Chcela by som vedieť, či aj Ty ako dieťa, si mávala izbu vyupratovanú tak, že sa tam smietko nenašlo. či si si nikdy nepohodila oblečenie, hračky. Aj Ty si odjakživa vedela, že modré pančušky sa nehodia k zelenej sukni a fialovému tričku? Píšeš, že dcéra sa zmenila až po nástupe do školy. To je jasné, vplývajú na ňu jej spolužiaci, deti sa medzi sebou rozprávajú, myslíš, že každé dieťa doma automaticky vie, že teraz treba vyniesť smetí, že treba naložiť prádlo do práčky, či povysávať? nemôžeš od 9 ročného dieťaťa chcieť, aby fungovalo ako dospelý samostatný človek, ktorý si riadi vlastnú domácnosť. Pokiaľ dcéra bola ovplyvňovaná viac menej iba Tebou ako matkou, dá sa očakávať, že sa bude správať podľa tvojich očakávaní, ale ak už v jej živote na ňu majú vplyv viacerí ľudia( spolužiaci) snaží sa prispôsobiť svojím chovaním, správaním aj im. Myslíš, že keby Tvoja dcéra sedela stále niekde v kúte, ako madona, lebo panebože pocuchajú sa mi vlasy, či nebodaj na mňa padne kvapka z kaluže, tak jej bude v škole fajn a bude mať tak skvelé výsledky? Deti sú kruté, a tak ako nemajú radi tých čo stále robia iba zle, tak isto nemajú radi ani tých čo sú ako barbinky z katalogu.
Môj syn, mal v škole 1x košeľu, ktorá stála pre mňa nemalé peniaze, no a došiel zo školy z roztrhnutým rukávom, a čo? milujem ho aj tak. a nekričala som naňho za to, vysvetlila som mu, že veci si musí vážiť, či stoja 1e či 100e, košeľu som mu zašila nuž a chodí so zašitým rukávom, ale to neznamená, že ho mám menej rada ako predtým. Jasne, aj mňa rozčúli keĎ je v detskej izbe tak, že nie je ako prejsť k oknu, nuž ale, na tom predsa svet nestojí. Myslím, že by si si mala tu nájsť tie krásne článočky o očakávaniach, bezpodmienečnej láske, a asi aj vyhľadať pomoc odborníka, lebo tie Tvoje nároky sú ozaj privysoké na 9ročné dieťa. Tým ale nechcem povedať, že ťa odsudzujem, alebo niečo podobné, vôbec nie, aj ja viem teda riadne vrešťať sťa malý pavián Len stojí to za zamyslenie, aby si malej nejakým spôsobom nevedome neublížila. Tie Tvoje výčitky, jej naozaj dobre nerobia, pretože v nej jednoducho vyvolávaš ten pocit, že je "neschopná" . Keď jej to budeš dennodenne vykrikovať, tak ver, že sa takou stane, lebo nezabúdaj, že tisíc krát opakovaná lož sa stane skutočnosťou a malá sa s tým stotožní, že veď mama si o mne aj tak myslí a stále mi to hovorí, že som taká, onaká, tak naozaj taká som...a aj bude. začni tým, ako píšu dievčence, skús pár dní nevyčítať, ale vyzdvihuj všetko to dobré. Buď všímava a za každú maličkosť ju pochváľ. A ak žiadaš aby upratala, tak jej povedz : moja, akú krásnu izbu si mala včera, keď si mala tie hračky uložené v poličke, uložíš ich, aby to bolo opäť pekné? ...a uvidíš, že dcéra iste uprace skôr a radšej ak okeď na ňu vybuchneš a s krikom na ňu budeš revať : Ty si taká bordelárka, okamžite uprac ten bordel! chce to moja veľa veľa odhodlania, trpezlivosti a nekonečné množstvo lásky. Tak hlavne tú lásku Ti želám hľadaj info, raď sa tu so šikovnými dievčencami, nájdi si psychológa, lebo máš doma úžasnú dcéru, ktorá túži po Tvojej láske a ver, že si ju zaslúži.

larvitania,
mám rovnako starú dcéru- minulý týždeň mala 10. Tiež som niekedy z nej na nervy. A tiež dookola opakujem to isté. Výnimočne pomáha sama od seba. Minule utierala v detskej prach a po každej poličke sa ma prišla spýtať, či si už môže dať konečne prestávku.Každé ráno 6 rokov jej robím vlasy a asi v 2% si nachystala sama gumičky a sponky. O 20:30 hod. si spomenie, že sa mala učiť vlastivedu alebo prírodovedu a pritom sme sa jej 20x z manželom pýtali, či ma všetko do školy nachystané....Tiež je inak veľmi šikovná a veľakrát ma to zvádza narevať na ňu za všetko čo nespravila alebo urobila zle. Tak si stále opakujem tie pozitívne veci. Mám ešte 2 mladšie deti, takže to mi často pomôže odpútať pozornosť
A vieš čo som si všimla? Že ma najviac na nej vytáčajú veci, ktoré som robila aj ja. Niekedy ako keby som videla seba v jej veku(to si vždy tak s odstupom uvedomím)
Je to tak, že musíme našim deťom nechať vlastný priestor, aj na chyby, lajdáckosť, leňošenie a tak podobne. A každý deň ďakovať, že máme také úžasné a zdravé deti

Ja by som Vám navrhovala oddýchnuť si od seba. Vyvetrať hlavu. Nesústreďuj sa len na ňu. Prečo ako robí. Je to veľké samostatné dievča, ktoré začína mať pubertu. Skús sa vrátiť v rokoch späť, aká si ty bola.
Nieje dôležité či je tričko na mieste a v izbe 100% poriadok. Ber to tak že izba je jej priestok a ona si robí v ňom to čo chce a cíti sa tam dobre tak ako to má.
Tieto veci sú banalita. Buď rada že je zdravá, úspešná vo veciach čo robí aj napriek nedostatkom ktoré uvádzaš.
Prajem veľa pevnej vôle.

larvitania mas vela odvahy napisat takyto clanok!podla toho co pises mas ozaj velmi sikovnu dcerku nemen ju a neber jej tu sikovnost ona bude ina .a neboj nie je tu nikto komu by neuslo nenakricat na svoju ratolest.tak ako mas ty zelania na nu ,skus aby mala zelania na teba a skuste sa akceptovat.na co by si nemala zabudnut je LASKA kazdy den ju pomojkaj a povedz jej to,nie ked spi ale ked ta pocuje a citi ja stale hovorim pomaly je neraz rychlo TrPEZLIVOST

My si niekedy s chlapcami 12 a 10 r. robíme také večery, že sa rozprávame čo
koho trápi,opýtam sa ich aké výhrady majú na mňa, či chcú aj oni počuť maje výhrady na nich a čo trápi mňa. Nakonie si povieme, že sa posnažíme s tým niečo urobiť. Ďalší deň vidím že sa snažia. Ale niekedy na to rýcho zabudnú.Veď sú to deti.

Larvitania, len a len veľa trpezlivosti a veľa preveľa lásky potrebuje tvoja dcérka.
Je to človiečik, ktorý si hľadá cestu, nevie sa orientovať ako vo svojich, tak aj v tvojich citoch.
Nikdy jej nehovor, že je nemožná, že je nemehlo a podobne - nerobí to dobre, bude sa cítiť menejcenná a odstrkovaná. Aj keď nie vždy všetko spraví podľa tvojich predstáv, pochváľ ju za to a povedz jej, že to nabudúce bude lepšie. Dávaj jej najavo svoju lásku a veľa, veľa jej hovor o tom, že ako veľmi ju ľúbiš, aká si šťastná, že ju máš. Krikom nič nevyriešiš, len tú malú dušičku týmto udupávaš. Chce to trpezlivosť. Želám ti hlavne pokojnú myseľ a v srdci pre tvoju dcérku veľa lásky.

Larvitania,

mám dnes už dospelé (minimálne vekom ) deti - vedia jesť príborom a sedieť slušne pri stole vystreté ako sviece - keď je to treba (na recepcii u anglickej kráľovnej a pod. ). Doma by si ich takto nikdy nenašla, hádanky typu za stolom sedia 4 ľudia, koľko nôh je pod stolom sú u nás neriešiteľným rébusom, lebo občas tam má každý spustenú aspoň jednu a občas ani to nie. Od čias, kedy sa vedia obliecť samé, neriešim ICH kombinácie, maximálne upozorním na holé kríže, ale aj to veľmi netreba, lebo už prišli na to, že zima je zima. Keď som si uvedomila, že čím viac kriku robím kvôli neporiadku, tým sú "rezistentnejší" prestala som to riešiť - ich izby sú ich vizitkou, keď im nevadí, že to vidia kamoši čo chodia na návštevu, prečo by to malo vadiť mne. Možno by si sa čudovala, ale pri takomto lážo-plážo prístupe ich veru čas o času chytí šajba a upracú si aj bez mojich príkazov. Sú tak nedokonalí ako sa len dá - ale sme tak šťastní, ako sa len dá.
Prečo sa tak "zmenila" tvoja dcéra a prečo práve od momentu keď začala chodiť do školy - pochopila, že existuje aj iný svet ako ten tvoj vysnívaný a chce ho vyskúšať. Vidí, že iné deti a iní rodičia fungujú inak, porovnáva, pozoruje, testuje - je to úplne prirodzené.

Podstatou materinskej lásky k dieťaťu je bezvýhradné prijatie. Normálna, zdravá matka nepotrebuje k láske k svojmu dieťaťu žiaden iný dôvod, než holú skutočnosť, že je na svete. Malé dieťa nemusí robiť nič pre to, aby si jej lásku zaslúžilo. Nie je viazaná na žiadne podmienky. Ide o nepodmienenú lásku
Naschval som tu pohladala tento nadherny vyrok... larvitania prosiiim zamysli sa nad nim...
A este nieco... keby bola tvoja dcerka chora... naco by ti bolo to ze by aj dokonale splnala tvoje poziadavky??? Mozno by si sa mala trosku naucit vazit si co mas. Vies napr. ja som o svoje dieta mohla hned po jej narodeni prist a poviem ti vzdy ked si na to spomeniem hned si ujasnim priority...

Si na nu prehnane narocna,nechaj ju zit!Bolo by dobre vediet aj nieco o tebe.Mozno si nezamestnana,znudena nespokojna...Skus najprv popracovat na sebe,vykecaj sa psychologicke,mozno tak najdes v com je problem.

larvitania,
nechces odsudzovanie, ale radu, chapem...
hoci ako mame je mi velmi tazke citat tvoje riadky.
Rezonuje vo mne otazka, PRECO je pre teba dolezita "dokonalost" tvojej dcery.
Eva

Larvitania,v celom tom tvojom opise vzťahu matka-dcéra prevláda jedno slovíčko - CHCEM.Tu by si mala začať.Vieš,nikto sa nebude chovať tak ako chceme my,len preto že to chceme.A už vôbec sa ti to nepodarí tak ako to robíš.Na tejto stránke je veľa žien,ktoré tvrdia,aj sa o tom už veľa krát presvedčili (ja som jedna z nich),že keď niečo CHCEM ja od iného,musím niečo zmeniť najskôr ja,v tomto prípade,musíš zmeniť ty seba,svoje chovanie,postoj,reakcie,všetko.Viem si predstaviť aké to je ťažké.Ak si na to sama netrúfaš,zájdi za psychológom,majú s tým bohaté skúsenosti,určite ti niečo dobré poradí.
Len ako perličku ti poviem vlastnú skúsenosť.Mám štyroch chlapcov,keby si videla,čo oni dokážu každý jeden deň,aký bordel a spúšť,aký hrmot okolo stola,smiech a "hlasné diskusie",asi by ti dupkom vlasy stáli.Do určitej fázy to vôbec neriešim,ale keď prekročia hranicu,ktorú sme si dohodli,stačí môj jediný pohľad a vedia čo od nich chcem.Tak isto ako vedia,že majú slušne sedieť za stolom,keď ideme do reštaurácie,že nemajú vyrušovať druhých v kine atď.aj keď doma sa s nimi televízia veľmi ťažko sleduje,pretože majú na všetko kopec otázok,pripomienok,komentárov,za stolom tiež trúsia a rozsýpajú,jeden si sedí na nohách,druhý ich má zložené ako indián,tretí si hlavu podopiera o ruku...
Boli sme pozvaní na svadbu,kde bolo veľmi veľa ľudí a vyberaná spoločnosť,ja som doslova tŕpla,či si nemám zobrať kuklu na hlavu a tajne si ju navliecť na hlavu,tváriť sa,že nepatrím k mojej rodine.Ale nebolo treba,chlapci boli zlatí,milí a ja som bola na nich pyšná.
Verím,že aj tvoja dcéra vie veľmi dobre,ako sa má správať v spoločnosti a toto všetko čo robí a tebe sa to nepáči,to je len jej "nová reč",ktorou ti chce ukázať,že sa jej nepáči,ako spolu vychádzate vy dve.Preto robí prieky.
Dopraj jej viac voľnosti,nesmieš byť taká upnutá a chcieť všetko dokonalé.Ona potrebuje úplne normálne detstvo a nie takéto kasárne,uvidíš,že vás to zblíži

ako to citam....aj ja pripominam svojim detom vsetko ale...
co by sa stalo, ak by bola odkazana iba sama na seba, ak by sa musela sama vystrojit do skoly a zabudla by si preukazku, kluce, peniaze a co ja viem co este vsetko
zabudla by si to raz, druhy, ale casom by sa naucila.
ked jej to budes pripominat, ona sa podvedome na teba spolieha. ved ju nechaj, nech si zabudne. a potom si uvedomi. ved ty jej nijako nepomahas, ked jej to pripominas, vodis ju za ruku.
aj moje deti si zabudli, neraz zostali bez obeda, adam dokonca raz stravil cele uprsane popoludnie na dvore bez klucov. ale viackrat sa to nestalo
neupozornuj ju, nechaj ju zit a ucit sa i na vlastnych chybach

A čo ty Larvitania, zo svojim životom si spokojná?? Nepíšeš nič o sebe, pracuješ??? Vňikendy asi venuješ tomu, že obsluhuješ manžela...či?? On príde na víkend a robí si s malou aj samostatný program, podporuje ju v záujmoch??vodí ju na krúžky?? či bráva na fotbal...
začni od seba zdáš sa mi strašne "zošrúbovaná", máš aj nejakého koníčka?? venuješ sa ešte niečomu inému okrem domácnosti??
Držím ti palce, aby si si našla k dcére cestu a aby ste nemali naozaj vážne problémy...

Larvitania a tráviš so svojou dcérou čas?Počúvaš čo ju trápi?Skús sa poradiť s psychológom a možno zistíš kde je chyba.Držím palce a výčitky od svokry a mamy ber s rezervou oni s tvojou dcérou nežijú ty áno

wau citam este raz ale toto som daaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaavno nepocula!!!!spokojna so svojim zivotom

Larvitania, toto je asi syndróm matiek, ktoré buď majú manžela na "týždňovkách" alebo sú samé s deťmi. Moja krstná zostala sama s deťmi, dcéra 13, syn 1 rok. So synom mala obrovské problémy. Až sa našiel psychológ, ktorý jej povedal: Mamička, vaše dieťa je zdravé, ale zamyslite sa sama nad sebou. Chalan má dnes 40,je to úplne normálny muž. Moja bývalá kolegyňa mala manžela na týždňovkách a doma 9 a 6 ročné dcéry. Stále ju sledovala, naprávala,(vraj robí grimasy, no ale asi len mala veľké okuliare) až sa dievča dostalo k psychiatrovi. Samozrejme lieky a pod. Vtedy som jej povedala, aby ju nechala na pokoji, aby si ju nevšímala a lieky jej nedávala. Našťastie, poslúchla. Dievčina má dnes 35 rokov, je zdravá a šťastná mamička. A mám aj rozvedenú kamošku, ktorá má dnes 22 ročného syna. Je s ním sama asi od jeho 5-tich rokov. Minule som bola u nich na návšteve cez víkend. No tak asi 6 krát za hodinu (keď bol doma, lebo stále pred ňou uteká) mu "pripomínala" tú istú vec. Chalan očividne znervóznel a už sa aj bral. Roky jej hovorím, nech stále do neho nebúši-nepomáha. A on jej teraz už vyslovene robí prieky. Keď sme sa lúčili (cez telefón, lebo, samozrejme nebol doma) mi povedal: Teta, prosím vás, povedzte tej mojej mame, nech ma stále "nebuzeruje", lebo to nevydržím. Takže aj Ty, Larvitania, nepokaz, čo je dobré a neklaď na dieťa priveľké nároky. Orientuj sa na seba, ako píšu dievčatá, nájdi si nejké hobby. 9-ročné dievča je ešte dieťa a nechaj ju byť dieťaťom, dospelá bude veľmi dlho.

Myslím že u tvojej dcéry sa len začala prejavovať jej osobnosť. Je to dieťa, nechaj ju ísť vlastnou cestou a len ju usmerňuj. Nie je to bábika Barbie, ktorá bude chodiť pekne oblečená, bude mať správanie dámy, bude rozumieť dospelým. Myslím že máš na ňu len veľké nároky a ona reaguje tak, že chce byť "iná". To sa samozrejme nezhoduje s tvojou predstavou "ukážkového dievčatka". Vieš, deti neriešia to, či majú špinavú bundu, pokrčené nohavice alebo roztrhnutú mikinu, na to musí ešte dorásť, aby ju trápili takéto veci. Viem že ju máš rada, napísala si veľmi úprimne svoje pocity. Nerozmýšľala si nad tým, prečo chceš aby bola taká ako si si vysnívala? Nemáš skôr pocit, že chceš aby bola taká kvôli ľuďom okolo teba? "Čo povedia ľudia, keď moje dieťa bude takto a takto vyzerať, správať sa..." Nerieš či sa hrbí v reštaurácii, alebo či si zašpiní blúzku prípadne si opiera hlavu. Normálny človek sa nad tým nepozastavuje. Je to dieťa a hotovo. Vykašli sa na to, čo si myslia ľudia, je to tvoje dieťa a ty hlavne nechci aby bola dokonalá. Neporovnávaj ju s inými deťmi. Neber jej detstvo....dovoľ jej vyváľať sa v teplákoch v blate ak to ona chce a spraví jej to radosť. Dovoľ jej mať neporiadok v izbe, ak sa tam ona bude dobre cítiť. Vieš čo je najdôležitejšie? Najdôležitejšie je to, aby boli deti spokojné, všetko ostatné ide bokom. Tiež som sa snažila byť dokonalá, ale to proste neide. Začala som sa pozerať na môjho hyperaktívneho syna inými očami, kašlem na poriadok, kašlem na to, že príde domov špinavý. Základ je, že je spokojný a potom som spokojná aj ja. Prajem ti veľa v duši, aby ste si s dcérkou našli k sebe cestu a našli spoločnú reč. Deti sú to najvzácnejšie čo máme, nezabúdaj na to

larvitania,
vidi sa mi, ze tvoje dievcatko - mimochodom, podla opisu uuuplne normala, zdrava dievcinka, je v obrovskom strese z tvojho spravania.
Nechcem sa ruhat, ale vies si predstavit, ze by zrazu nebola? Ze by sa stratila, alebo nebodaj nieco horsie? Bolo by v tej chvili pre teba dolezite jej "dokonale" spravanie?
Takymto pristupom vychovavas ustrachaneho, nestastneho cloviecika.
Pises, ze taka nechces byt.
Zacat treba OD SEBA!
Vyzera to tak, larvitania, ze TY nemas nieco v sebe vysporiadane. A odnasa si to tvoje dieta, ktore za to nemoze, ktore potrebuje tvoju bezvyhradnu lasku a pocit, ze je pre teba jedinecna.
Tiez mi je zvlastny ten paradox, aka si spokojna so svojim zivotom, ale zaroven nervozna, ukricana.
Naozaj by ma zaujimala odpoved na tu otazku, ktoru som ti polozila vyssie: preco ti tak zalezi na dokonalosti svojej dcery?
Pises, ze chces byt s nou kamoska. Naco? Kamosiek si obidve mozete najst, kolko chcete, ale len ty si jej mama a len ona tvoja dcera. Nik iny nema tu "vysadu".
Eva

ahoj larvitania...
ja mam po precitani tych tvojich slov normalne husiu kozu...keby mna takto niekto vecne dirigoval a doslova "buzeroval" za kazdu s prepacenim hovadinu typu zladenia oblecenia...tak by som ho velmi rychlo poslala niekam...a vobec by sm sa necudovala tvojej dcere keby minimalne polovicu tych "veci" robila tebe napriek...ved co sa bude snazit, ked ju vecne kritizujes a nadavas jej do hlupakov...to nocne objimanie a hladenie by si mala praktizovat prave vtedy ked chces po nej nakricat ...aby si to jej urcite mizerne sebavedomie dostala spat....mas krasne, zdrave, sikovne a inteligentne dieta tak to sama nepokaz NEREALNYMI narokmi seba a tvojej mamy a svokry lebo je viac nez evidentne ze nie ty mas problem s dcerou ale tvoja dcera ma obrovsky a nou samou neriesitelny problem s vasimi ocakavaniami

a mimochodom, to co sa tebe zda, ze je jej nedostatkom- kreativita v obliekani- je mozno jej velkou prednostou - aj o Wiwien Westwood si mozes mysliet cokolvek a je to uspesna, slavna, bohata a urcite aj spokojna osoba

prajem vela zdaru, viac sebaovladania a vela tolerancie

larvitania nečitala som všetky príspevky dievčat ale z môjho pohľadu nemá problém tvoja dcéra ale Ty...asi sa nudíš tak si nachádzaš somariny a nenecháš dcérku užívať si dectvo ... možno by ti pomohlo druhe dieťa alebo zamestnanie ... skús si svoj príspevok po sebe prečítať ...
a nie si jej kamarátka ale matka ...tiež som si skvôr nemyslela že je v tom taký rozdiel

Ahojte ked toto čítam a spomínam na časy ked moje dve decka boli v puberte podotýkam trvala dlho až do dospelého veku stotožnujem sa s Adus ked tebe syn alebo dcéra nevadí že máš neporiadok v izbe a zabudaš ulohy a chodíš ako hastroš tak ja to riešiť nebudem spomínam na časy ked aj ja som semtam vypenila do nepríčetnosti ale zase som to tak neriešila spomínam na časy ked dcera v skrini mala taký brajgel že ked som vyžehlila prádlo nemala som ho kam dať tak som najprv všetko vyhadzala na zem a až tak sme to spoločne poskladali ale o týžden to bolo znovu tak a dnes sa na tom smejem je dospela krásna baba ktorá sa zaujíma o modu a má v skrini taký poriadok až by som povedala takzv. komínky a aj podla farby zoradené a o synovi ani nehovorím ten bol taký snílek on ma nevnímal až na tretie zavolanie ale neriešila som to stále len s krikom a upozornovaním k ničomu to nevedie ja som sa aj snažila to brať s humorom velakrát ked som vošla do ich izieb a už tam fakt bol brajgel obrovský tak som im povedala že prinesiem psíka (mali sme dlho psa )nech sa im ešte vykaka do stredu izby aby to malo tu správnu atmosféru alebo zo žartu som povedala že pri smetnej bedni je to a to že ockovi som kázala to doniesť aby si to dali do izby alebo sama som ešte ten ich neporiadok zvýšila tý že som im len tak hodila niečo do postele napr.tanier s nedojedenou tortou a pod. a potom sme sa celá rodina na tom smiali .Alebo som synovi zaviazala šnúrky na botaskách obidve spolu a ráno ako som išla do práce som sa ešte chichunala lebo som si ho predstavovala ako sa bude zlostiť a nestihne prísť načas do školy čo sa vela krát stalo a viete že sa počase naučil že ich nemá nechávať pri dverách a aby sme sa
večne o nich nepotkýnali .Deti su už raz také nemôžme ich stále len napomínať a dirigovať

Priznávam otvorene, že ako matke takmer rovnako starej dcéry a zároveň učiteľke, ktorá má v triede malé slečny sa mi to všetko čítalo nesmierne ťažko . Tvoje malé zlaté dievčatko nikam neodišlo , je len staršie a začína si viac uvedomovať, že niečo nie je u vás doma v poriadku. Ani ty si neuvedomuješ, akým darom je samostatné a šikovné dieťa, aj keď sa to bude týkať "iba" školy.Všetko je to o prioritách, a Ty ich máš, prepáč, podľa mňa ako matka úplne pomýlené . Rozhádzané oblečenie, prach na poličkách, nespratané veci som už dávno prestala riešiť / ak som ich aj kedy nejako zvlášť dôkladne riešila/ a predovšetkým sa teším z úspechov svojich detí a spoločne strávených chvíľ pri oveľa príjemnejších činnostiach.
Evka a Geo mi tiež hovoria z duše!

" Miška prečo si taká , prečo nie si taká a taká", " bože prečo si taká hlúpa". Prosím ťa toto viac nepoužívaj.
Mám jednu otázku. Koľko krát za deň ju pochváliš? Napr. za to, že sa sama naučila.... a pod.
Nehnevaj sa ale podľa mňa to už hraničí s psychickým týraním.

larvitania, prečo musi mať 9 ročne dieťa "zladené" oblečenie? A ked ťa trápi, že jej musiš všetko pripomínať, prestan to robiť. Uvidíš, čo sa stane. Viac nemám čo napísať, všetko tu už bolo napisané.

ahoj larvitania , v tvojom príspevku akoby som sa aj ja videla , tak som sa aj ja zaregistrovala. mam ten istý problém s 11ročnou dcérou. presne to isté. disciplína aj láska musí byť. mne už občas aj výchovná facka vyletí a verím že takých nás žien je veľa , veľmi veľa , len nie každa dostala tu odvahu to tak napísať. a taktiež sme rôzne povahy a každá z nás ma ine priority.
nezverujem sa s tým nikomu , lebo presne by som očakávala tieto reakcie , a málokto by pochopil o čo nám ide.
myslím že len dve - tri ženy pochopili o čom tu píšeš. ja som to pochopila hned , nejde ti o neporiadok či špinavé šaty , ale len o to , aby to dieťa počúvalo čo mu hovoríme , pretože to je to čo nás vytáča , že sa rozprávame so stenou. ja taktiež dcere rozprávam , rozprávam a o chvilu sa ma spýta : čo si hovorila?
a tak sa len opakujem. nakričím a občas aj výchovný pohlavok padne. ja ked som vyrastala to bolo normálne. a mali sme ako deti rešpekt. dnešné výchovné metódy svedčia o drzosti , žiadnom rešpekte voči nám rodičom či učiteľom, a nedajbože sa na dieťa zle pozriete tak vás už chcú žalovať za týranie. /podobne ako martina99/
to je dnešná výchova : " ved je to dieťa" .....
chápem ťa , držim ti palce , veľa trpezlivosti prajem , a čo sa týka ADHD poruchy , si to preštuduj , pretože može to byť diagnoza. ja som už mala o tom debatu s triednou učiteľkou , a sme v štádiu sledovania. su rôzne formy. a je to aj prichádajucou pubertou. ja tiež svoju dcéru milujem , ale niekedy by som ju vedela poriadne vyplieskať.
verím že nás takých mám je velmi veľa. hore hlavu a usmievaj sa!

wau.
chvilu som mala podozrenie, ze si niekto robi srandu Mam 9 rocnu dceru, ktora je presne taka ako mnoho z Vas pisalo. POlohlucha ked ma riesit ulohy, poriadok, ci ine povinnosti. Jej oblubene slovo je "co?" alebo "pockaj" NO inak je UZASNA !
Larvitania ak si naozaj myslela vazne vsetko co si napisala, porozpravaj sa s manzelom alebo sa chod porozpravat s nejakym odbornikom. Nenavist k dietatu kvoli tomu, ze sa nevie zladit sa mi javi nezdrava.

Larvitania,len tak zbežne som pozrela,čo iné píšu...ale nie veľmi pozorne,nie je čas...ja mám pocit,že máš sklony k tomu,aby tvoja dcéra robila to,čo tebe bolo,alebo možno aj je vyčítané,alebo čo bolo od teba očakávané...máš problém sama so sebou,nič v zlom,myslím,že by si mala začať od seba.Dokonalosť našich detí je práve v ich nedokonalosti a každé z nich je oreginálne.Nemôžeš od dcérky očakávať perfektné zladenie oblečenia.Aj ja mám 9 ročnú dcérku a tá sa vie tak obliecť,že by si žasla...neriešim to.Kým viem,že jej nebude zima a ona sa tak cíti dobre,prečo jej vnucovať,že musí byť perfektne zladená?Veď je to dieťa,nie malá veľká žena...Moja malá tiež sem tam prepočuje,bordel má skoro stále,strihá,lepí,papiere a zošity a nožnice sú tiež všade...no ona vie aj popratať,keď chce,vie sa obliecť,ako sa patrí,keď vie,že je to výnimočná situácia,vie,ako sa má kde správať...sem tam je príliš úprimná,povie otvorene aj to,čo by iný považovali za neslušné,či drzé,priamo...ale aj tak je jedinečná a úžasná a nikdy by som nechcela,aby sa správala umelo,ako robot,podľa očakávaní iných...ľúbim ju takú,aká je,ona to vie,že aj keď pokričím sem tam,tak je pre mňa ona,aj syn,sú pre mňa všetko a nemusia byť dokonalí.To nie je nikto z nás...a ani ty.Prajem ti nájsť si k nej cestu

...mám silný pocit, že po týchto všetkých riadkoch sa tu larvitania tak skoro neobjaví

Mám štyri sestry a jedného brata. Jedna zo sestier je psychicky chorá. Máme ju veľmi radi, pomáhame jej, snaží sa začleniť tak, aby svojou chorobou nebola nikomu na obtiaž.
Prepáč, ale vo veľa veciach mi moju sestru pripomínaš.
Je to choré čo Ty chceš od svojej malej dcéry.
Mala by si začať od seba, lebo to čo robíš je ozaj príliš, alebo dá sa povedať aj normálu sa vyhýbajúce.
Mám tri dcéry, ale kedy som im ja toto robila, tak mi utečú z domu hneď ako by mohli a bolo to možné.

Ozaj sa nad sebou zamysli - potrebuješ pomoc TY.
Držím Ti prsty, lebo to čo robíš je proti rozumu a nie je to normálne.
Tvoja dcéra Ťa miluje - zatiaľ......

Larvitania, máš zdravé dievčatko, plné života, a za to by si mala byť vďačná. Pomysli si na všetkých tých rodičov, ktorí majú postihnuté detičky a uznáš, že Tvoje problémy sú banality.