Ahojte.
Zacnem sice trochu od veci ale dostanem sa aj k tomu z coho by som sa chcela aspon trochu vypisat...
Neznasam horory rychlu jazdu v aute a tmu. Predtym ako sa mi narodila dcera som vsetky tieto veci zboznovala.
Mozno niektore viete ze moje dietatko sa narodilo predcasne a ja nie som z tych silnych mam (ktore poznam a) ktore to paradne zvladli.
Niesla som to hrozne tazko - to ze o nu mozme prist (to ze sme o nu mohli prist).
Viem ze by som nebola taka uskostliva matka keby sme nezazili to co sme zazit museli.
Je mi strasne luto ze mi niekedy tento strach nedovoloval sa tesit z niektorych "malickosti" hlavne preto ze vzdy ked som sa zacala velmi tesit a prestavala sa bat nieco sa stalo.
Ked to mesiac po dcerkynom narodeni konecne zacalo vyzerat ze bude vsetko super - oznamili nam ze mala krvacanie do mozgu...
Ked na jednom sone vyzeralo ze sa pekne vstrebalo po dalsom sme museli zacat pichat injekcie na podporu mozgovej cinnosti uzivat lieky...
Ked sme sa konecne zbavili injekcii dopadlo nam zle EEG - vedlajsi ucinok dlhodobeho uzivania liekov...
atd.
Teraz uz bolo zase chvilu fajn takze nas v utorok caka operacia ociek (strabizmu).
Mozno si poviete ze to nie je ziadna zlozita operacia... vlastne vo vacsine pripadov je to "ambulantny" zakrok po ktorom je dieta v nemocnici max. 3 dni. U nas to ale neplati a kvoli tym neurologickym problemom o ktorych som pisala vyssie je u nas celkova narkoza nebezpecnejsia a tak ostaneme v nemocnici na pozorovanie.
Takze znova ten hnusny strach...
Ona este nastastie ani netusi co ju caka... a ja sa nedokazem na to psychycky pripravit. Na to ze ju budem musiet znova "opustit" (po jej narodeni sme boli "bez seba" 2,5 mesiaca a ja mam z toho asi dozivotnu traumu) ze ju budem musiet niekomu "odovzdat" a nechat "samu" na to ze nebude vediet co sa okolo nej deje (brokenheart)
Viem ze nesmiem byt hystericka a musim to zvladat pokojne a byt silna kvoli nej (a naozaj sa snazim) ale je to pre mna hrozne hrozne hrozne tazke 
Prosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim drzte nam paste.
Akira presne si to vystihla... Keby jej tie ocka operovali kym bola malinka - bolo by to pre mna moc tazke ale teraz...
Vsetko to co zazila kym bola babatko - bolo to pre mna peklo ale ked musi nieco z toho podstupit teraz...
Presne toho sa bojim zo vsetkeho najviac - ze sa nejako zmeni (brokenheart) ze uz mi nebude tak 100% doverovat ked ju tam "necham" (brokenheart) ze uz sa bude bat (brokenheart) ze uz sa nebude tolko usmievat (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Ona je naozaj UZASNA 
a ja nechcem aby sa na nej absolutne nic menilo!!!
Spolieham sa len na to ze male deticky su ovela silnejsie ako si myslime a hlavne ze rychlejsie zabudaju...
No k ocnym kontrolam... Ty mas z nich stale hrozu asi hlavne kvoli tomu ako prebiehaju kym su babatka malicke - tie "svorky" a tak... Ale nasa ocna kontrola uz teraz v tomto veku vyzera takto:
v cakarni rozkvapkanie ociek potom cakame kym sa zrenicky nerozsiria. Dr. uz nepouziva ziadne svorky nic. Opriem si ju chrbtom o seba (nerada tam lezi takze normalne sedka) dr. len pozrie do ociciek tym "svetielkom" a skontroluje pohyblivost ocka (kedze to je nas problem) pomocou hracky - normalne jej drzim hlavicku a ona pohybuje nejakou hrackou do stran hore-dole. Raz za cas nam spravi taku snimku - to jej len zakryjem raz jedno raz druhe ocko. To je celeee. Ziadny "zasah" do oka - ziadny plac 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a ked videme z ambulancie akoby sa nic nedialo 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
možno sa zasmeješ, ale ja plačem!!! Áno áno ááááááááááno!!!
Zatiaľ mi totiž vždy povedali, že treba aj tie rozvierače U nás to malo absolútne deštruktívne následky- dotrhané, zakrvácané očká, vracanie, hnačky, nespavosť, ešte dlho po kontrole nočné mory a strhávanie sa zo sna Netuším, ako by sa to, čo jej robili vtedy prejavilo teraz- začala by sa pocikávať? Prestala by rozprávať a bála by sa spať sama? Alebo? ...potešila si ma, veľmi veľmi ĎAKUJEM
A k vám- snáď sa bude dať, aby si bola pri nej, keď bude "zaspávať". Vieš, držať za ručičku, len aby cítila tvoju blízkosť a aj keď sa bude prebúdzať, budeš určite pri nej. Myslím, že sa nemusíš báť, iba sa zobudí, nebude cítiť bolesť, očko bude asi prelepené, ale to zvládnete Nebude sa meniť- kvôli operácii určite nie Možno sa bude báť lekárov, alebo bude plačlivá, možno sa krátko po operácii pociká. Ale horšie určite nie
Narkózy sa neboj, z tej strach nemám ani ja (aby sme sa navzájom nepodporovali v strachu )- oveľa viac som sa bála kontrôl a z narkózy sa bojím len tej infúzie, že jej ju budú musieť pichnúť
Ale to zvlááááádneme!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akira
ja neviem ako to maju ini ocni lekari ale u nas je to takto... pravdupovediac nevidim dovod na to aby tie rozvierace pouzivali... ked bola babatko tak jasne ze ano ale teraz...
u nas to sice ani s nimi neprebiehalo ani zdaleka takto dramaticky - myslim ze pre mna to bolo neprijemnejsie ako pre malu... ona si trosku poplakala (napr. pri vojtovke plakala oooooooovela viac) nastastie sa to dr. snazila spravit co najrychlejsie a hned ako jej ocko "pustila" bolo po placi... vzdy som sa ju snazila este v cakarni potom rozosmiat aby som vedela ze je o.k. a vacsinou sa mi to podarilo ked nie tak preto ze bola z toho cakania unavena a zaspinkala a ked sa zobudila akoby nic...
velmi velmi veeelmi drzim palce aby si sa na kontrolu "odhodlala" aby prebiehala podobne ako u nas - skor formou hry a bez placu - a hlavne aby dobre dopadla!!!
a dakujem za povzbudenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
matam,
ty SI silna! Uz to, co ste doteraz prezili, ta posilnilo. A dalo ti poznanie. Sice bolestne, ale uplne jednoznacne ti zivot ukazal, co je existencny strach.
Aj ja sa zufalo bojim o svoje deti. Nie pre to, co prezili ony, ale pre to, co som prezila ja.
A tvojmu strachu uplne rozumiem.
Rozumiem aj traume z odlucenia, len z opacnej strany... To, co citis ty, prezivala so mnou moja mama.
Vsetko prezite nas formuje, aj pomocou bolesti a strachu dospievame...
Tvoje dievcatko je uzasne bojovne a VER tomu, ze aj tento boj zvladne!
Budem na vas velmi mysliet.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem moooc Evi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kazda myslienka dava veci do pohybu. Strach dokaze velmi negativne ovplyvnovat nasu realitu.
Poradim ti cvicenie. Ak budes mat chvilku pre seba. Kludne sa posad, alebo si lahni. A zacni dychat z hlboka, pomaly a do brucha. Predsatvuje si, ze vdychujes jemne ruzove svetlo plne lasky, a vydychujes strach, uzkost, a bolest.
Ruzovy vzduch a laska postupne naplna tvoje telo. Od koncekov prstov na nohe sa postupne dostava ku kotnikom, holeniam, kolenam a vyssie. Kusok po kusku
Vela stastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Paradne cvicenie a ucinne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
matam,veeeeeeeeelmi vám dvom držíme palčeky... ja som mala to šťastie,že som mohla s malým ked sa narodil ostať v nemocnici dva a pol mesiaca. nebolo to lahké,no boli sme spolu. aj ked tie každodenné odbery a otravovačky boli strašné,predsa len,bol maličky,zaspal,zabudol. no ked sme boli väčší, musel ísť na CT...boloto už takmer pred rokom,no dodnes mam ten adamkov pohlad pred sebou, ked ho brala sestrička z izby, že ho uspia a ja som musela ostať na izbe.. ten vystrašený smutný pohlad:"maminka,prečo idem sám" no odvtedy nás to zblížilo, po narkoze musel byť na JIS-ke,takže som nemohla sspať s ním v jednej izbe,ani som ho nemohla brať na ruky a on plakal... najhoršie dni môjho života.. no zabudol.. aj tvoja slečinka zabudne,len treba veriť,treba chcieť,možno sa na teba ešte viac "prilipne",ako to bolo unás...
tak vám posielam veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeľa síl a energie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem
aj ja som bola s malou v nemocnici - skoro celu tu dobu - ale vies ako to myslim... to nie je 24 hodin denne... to nie je ako doma...
presne tej chvile sa hrozne bojim - ked ju budu odnasat...
mne sa uz aj snivali mory o tom ako im ju nechcem dat...
velmi by som si priala aby to mohlo byt aspon tak ako pisala akira aby som ju mohla drzat za rucicku az kym nezaspi a samozrejme byt pri nej hned ako to bude mozne - este kym sa preberie... tak snad to pojde
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja viem,doma je doma.skoro tri mesiace som nevedela,čo je to vstávať k babatku,nevedela som,aký má režím a tak... ale ved topoznáš...
poviem ti pravdu,tá chvila,ked mi brali malého na CT z rúk,bola asi najhoriša..ten pohlad a všetko okoolo. už nikdy viac to necchem zažiť. možno budeš môcť byť pri zaspávaní,neviem ako to u vás v nemocnici chodí... no drobca uspávali o pár poschodí nižšie, kde bolo vysoké žiarenie a mohol tam byť iba on a pár lekárov...
velmi vam držíme palčeky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Polarka 
no u mna to nie vzdy plati... Ako som uz hore pisala niekedy ked proste chcem verit ze bude vsetko len dobre - prestanem byt "ostrazita" a nebojim sa a spolieham sa na to ze to bude dobre tak sa mi to akoby vrati.
Tak to bolo aj napr. s tym nasim EEG - pri tom prvom ma ani nenapadlo ze by mohlo byt nieco zle. Verila som ze to bude fajn - no a nebolo... Pri tom druhom ked som bola uplne vyplasena - cele dni som nejedla a noci nespala a len silou vole zahanala tie negativne myslienky - dopadlo to dobre...
Ale taketo "relaxacne cvicenia" budem naozaj potrebovat - hlavne kym budem cakat pocas operacie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
matam, drzime...podobne cvicenie, ako pise Polarka, ma ucila teta na polarity terapii, len namiesto ruzovej som sa mala koncentrovat na slnko a sustredit sa ne teplo z neho prudiace...velmi mi to pomaha aj teraz, ked sa ocitnem v situácii, s ktorou si neviem rady, alebo z nej mam strach
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Matam, viem, ako sa cítiš, chápem Tvoj strach....budeme na vás myslieť a veľmi, veľmi silne držať palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Matam,Akira.Ste úplne fantastické,statočné.A tie vaše ratolesti?, najsamúžasnejšie .Bojovníci,hrdinovia... obom Vám, dievčatá držím palce...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby obom vám držím palčáky aj na nohách...
treba veriť,že všetko bude dobré, že to detičkám len pomôže...
Dávidka operovali na obličku keď mal 5mesiacov, bála som sa ale bola som šťastná, že už nebude trpieť bolesťami,on si drobec tiež toho veľmi veľa bolestivého u doktorov prežil, ja jediné čo som pre neho robila,že som bola pri ňom a usmievala sa cez slzy,a "snažila" sa neprenášať na neho svoj strach a smútok...
tiež som bola bez neho 3mesiace,keď mal 2 a pol roka, a na našom vzťahu to nič nezmenilo,práve posilnilo...
ešte raz vám a detičkám z celého držím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Matam, o tom strachu viem svoje aj ja
ale vy to zvládnete, určite áno. Držím vám palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte
idem sa vam pochvalit ze uz mame po (sem by sa mi hodil taky smajlik ktory si straaaaasne ale strasne vydychne alebo mu pada kamen zo srdca ). Nakoniec nas rano operovali a vecer sme boli doma. Nasa ocna ani anesteziologicka s tym sice nesuhlasili a chceli aby sme tam ostali na pozorovanie ale co uz. Mala bola uuuplne fantasticka Mohli sme s nou ist len po dvere na operacku ale bola trosku utlmena nejakym liekom takze normalne isla k sestricke a potom nam vraveli ze bola zlatunka vobec neplakala ani nevyzeralo ze by sa bala len pozerala a zaspinkala. Operacia bola rychla a prebehla bez problemov. Najhorsie bolo to preberanie z narkozy. Kym jej stiekla infuzia strasne plakala asi 20 minut ale potom uz bolo dobre. Bola trosku uknuckana ale nic strasne. Chvilu nemohla otvorit ocka (nemala ich ani prelepene nic) tak bola z toho nervozna a potom sme jej museli sem-tam pridrzat rucicky aby si to nechytala. Potom si pospinkala napapala sa a isli sme domov. Doma si uz ani ocka nechytala a dnes uz akoby sa skoro nic nedialo. Mame kvapky a masticky a ked sa to zahoji musime s ockami cvicit aby sa naucila riadne pouzivat tie operovane svaly. Ale to uz je najmenej. Neviete si ani predstavit aka som strasne stastna ze je to za nami ze to tak krasne zvladla a som na nu mooooooooooc hrda - moja hrdinka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no vidíš,ani také straaaaašne to nebolo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
matam, viem si predstavit, aka si stastna, ver mi
velmi, velmi sa s tebou tesim
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Matam
Je to akoby som o nás čítala. Len s tým rozdielom, že ja (hoci viem, že očného lekára potrebuje) som sa k nemu zatiaľ neodhodlala. Všetko som zvládla a pretrpela s tým, že "to určite zvládneme", lenže čím je väčšia, tým horšie je to pre mňa. Ak by som jej v tomto veku mala dať prepichnúť ušká, nedala by som. Keď bola maličká, plakala. Dnes by ju to celkom rozbilo, dušičku moju nežnú, detskú
Ale možno mi pomôžeš- ako vyzerajú očné kontroly? čo po nich? Lebo ja si pamätám iba tie pre celkom malinké bábätká.
A potom bude už len dobre
Naozaj
Držíme palce a mamina neboj, všetko dobre dopadne. Samotná operácia je v pohode, mňa skôr "mrzí" to okolo- pichanie ihiel atď keď je ešte dietko pri vedomí