Školstvo – milované aj zatracované. Plné obetavých a tvorivých ľudí za katedrami i v laviciach. Hemžiace sa živými, poskakujúcimi detičkami, ale aj „zombíkmi“, ktorí to prišli do školy „nejako prežiť“.
Strávila som v ňom 17 rokov ako študent a takmer 10 rokov ako učiteľ. Tento rok som sa rozhodla opustiť miesto za katedrou aj napriek tomu, že som svoju prácu milovala. Považujem sa za rodeného učiteľa, ale rozhodla som sa vystúpiť z tohto zastaraného vlaku, ktorý vedie ktovie kam. Z vlaku, ktorý je iba nastriekaný farbami Európskej únie, aby nevyzeral ošarpane, ale vo vnútri je to stále to isté…
Naše štátne školstvo udupávalo vo mne kreativitu aj keď som bola žiak, aj keď som bola učiteľ a ak to chcem robiť inak, musela som zmeniť prostredie. Moja rigorózna skúška na vysokej škole bola posledná kvapka…
Keďže mám 2 malé deti, začínam školstvo postupne vnímať aj ako rodič. Chcem aby moje deti mali dobrých učiteľov a ako mama im chcem ukázať, ako sa dá učiť sa o svete hravo a pritom efektívnejšie. Ako sa dá učiť sa pre život, nie pre kvantum akademických vedomostí a tituly.
Napísala som pre vás článok, ktorý vám pomôže pozrieť sa na náš vzdelávací systém a jeho „choroby“ z rôznych uhlov pohľadu – dieťaťa, rodiča aj pedagóga. S pohľadom na školu je to presne ako s diagnostikou v medicíne – ak si neuvedomíme, čo chorobu spôsobuje, nikdy nevyliečime jej príčinu.
Pozrite sa spolu so mnou na 11 dôvodov, prečo naše školstvo nedosahuje výsledky, aké by malo:
1. Žiaci sú hodnotení prevažne podľa toho, čo sa naučili naspamäť
Obrovskou chybou nášho školstva je škatuľkovanie detí podľa prospechu. Prospech sa stále, aj napriek novým štandardom prevzatým z EU, hodnotí nie podľa toho, ako si dieťa vie poradiť, ako vie vyriešiť problémové úlohy, ale stále drvivá väčšina testovania hodnotí, čo všetko sa žiak namemoroval.
Čo si myslíte, koľko percent výslednej známky dávajú učitelia za tvorivé myslenie a aktivitu na hodinách? Možno 10%? A to som optimista. Ostatné percentá sú za štandardné testy, písomky, ústne odpovede, projekty a domáce úlohy (u ktorých je sporná originalita).
2. Nevychovávame deti k spolupráci
Tradičný model školstva nevychováva deti k spolupráci, ale neustálym súťažením, škatuľkovaním a porovnávaním z nich vychováva ľudí, ktorí v budúcnosti budú mať problémy spolupracovať s ostatnými v tíme – najmä tie silnejšie osobnosti, ktoré túžia vyniknúť.
3. Nevyužívame pri učení detskú zvedavosť
Stále máme chronickú potrebu niečo testovať, porovnávať či vyťahovať z niekoho informácie, namiesto toho, aby sme učili tým, že im dovolíme bádať a dopátrať sa k výsledku.
Možno by sa niektorí učitelia bránili tým, že by bolo s tým veľa práce, keby to robili iba takto, že nie všetky deti ich predmet zaujíma, robili by hluk, hrali by sa… Vedieť zaujať a namotivovať žiakov je umenie, ktorému sa musíme celoživotne učiť.
4. Nevieme žiakom odpovedať na otázku PREČO?
Niektorí „pedagógovia“ si neuvedomujú, že už pred nimi nesedí vystrašené stádo, ktoré umlčia tým, že tresnú palicou po stole a súdruh riaditeľ si zavolá do školy ich rodičov a bude to hanba na celú dedinu.
Žiaci sa zaujímajú o to, PREČO sa to musia učiť, načo im to v živote bude (aleluja!!!) a pokiaľ im učiteľ neukážete prečo, odpíšu ho na plnej čiare. Pochopiteľne, je jednoduchšie niekoho označiť za lajdáka, než by sme si mali priznať, že ho nevieme namotivovať…
Ale aby som sa zastala učiteľov, jedným dychom musím dodať, že v našich školách sa stále musí učiť hŕba nezmyslov a učitelia nemajú silu ovplyvniť to. Preto na otázku PREČO? nevedia často odpovedať ani oni sami…
5. Stále prikladáme veľkú váhu známkam
Milí učitelia, pedagogické majstrovstvo spočíva aj v tom, že prijmete fakt, že nie každého váš predmet zaujíma. Nemusia byť všetci budúci fyzici alebo jazykári. Potlačte trošku svoje ego, neberte si to osobne a dovoľte Jankovi písať testy na štvorky. Ak to stačí jemu… Možno jeho rodičom nie, ale keď im to vysvetlíte tak, že to pochopia, razom sa atmosféra uvoľní.
Mimochodom, že je zaujímavé, koľko ľudí rozpráva, ako známky nie sú dôležité a ako sa nikto v živote nebude pozerať, čo si mal v štvrtej triede z matiky na vysvečku, ale na svoje vlastné deti dokážu tlačiť takým hrozným spôsobom, že chúdence majú pred každou písomkou infarktové stavy! Takto milujeme svoje deti?!
6. Bojíme sa inšpekcie
Potom ešte existuje strašiak, ktorý sa volá štátna školská inšpekcia a tú predsa zaujímajú výsledky. A keď nie sú, hľadá sa „vinník“. Ja pevne dúfam, že tento článok si prečíta aspoň jeden inšpektor a pochopí, aký nezmysel je posudzovať školy podľa hodnotenia žiakov nejakými číslami.
Výsledkom toho, či je škola dobrá, alebo nie, je ich úspešnosť v reálnom živote. Ako si vedia poradiť? Koľko percent absolventov končí bez práce? Ak nejakú majú, ako sa im v nej vodí? Sú dobrí zamestnanci alebo podnikatelia?
7. Neučíme deti pre život
Skúste zobrať priemerného študenta, povedzme obchodnej akadémie, po maturite a spýtajte sa, čo by potreboval, keby si chcel založiť živnosť? A čo, ak by sa rozhodol byť s. r. o.? Čo by bolo pre neho výhodnejšie? Aká by bola výška jeho odvodov? A čo dane? Pozná nejaké nástroje na ich optimalizáciu?
Vie, kedy má nárok na nejaký príspevok pre podnikateľov od štátu? Vie, aké sú online nástroje pre jeho biznis, ovláda rôzne predajné techniky, ako tvoriť pútavé predajné texty? Nie. Ale zato vám odrapoce (možno), ako sa delí investičný majetok firmy a vymenuje vám aké druhy daní poznáme.
Vie sa predať na trhu práce? Vie napísať také CV, aby zaujal? Vie, na čo si dávať pozor pri pracovných pohovoroch? Od otázok, cez reč tela, oblečenie až po odchod z miestnosti? Z desiatich možno dvaja…
Celé roky sa naše deti učia slovenský jazyk, ale nevedia v ňom komunikovať, nevedia sa kultivovane vyjadrovať, nechápu pointu článku, niektorým slovám nerozumejú vôbec… Síce vedia vymenovať druhy vedľajších viet, ale ich pravopis je otrasný a nezachráni ich ani kontrola pravopisu vo Worde.
Začnime sa učiť a vyučovať druhých pre život.
8. Ignorujeme prirodzené talenty a záujmy našich detí
Začnime rešpektovať deti a vnímajme smer, ktorým ich to ťahá. Nenúťme ich excelovať v každom predmete. Chce to len zmeniť úroveň vedomia tak u rodičov, ako aj u pedagógov.
Je malá pravdepodobnosť, že introvertné deti zahviezdia ako hovorcovia školského projektového tímu. Ale zato zaujmú možno peknou kresbou na plagáte k projektu. Alebo dokážu zozbierať užitočné informácie. Vy pomôžete podporiť ich sebavedomie a oni sa budú cítiť prirodzene dobre.
9. Myslíme si, že vedomosti sú všetko
Už dávno neplatí, že deti s lepšími výchovno-vzdelávacími výsledkami sú v živote úspešnejšie. Dokazujú nám to príklady všetkých šťastných a úspešných ľudí, skvelých športovcov, obchodníkov, umelcov…
Už dávno neplatí, že keď je Janko hlúpy a nechce sa mu učiť, že pôjde k lopate. Možno ho to v tej škole nebaví a chce fotiť. A pár rokov po škole sa dokáže predať a stane sa z neho uznávaný fotograf.
Na druhej strane jeho spolužiačka Anička, ktorá bola skvelá a vzorná žiačka, pracuje v Tescu za pokladňou, lebo nič iné nenašla… Už len zostáva dobre sa jej vydať (možno), aby sa mal kto o ňu postarať… To, čo tu uvádzam, môžu byť samozrejme extrémne príklady, ale verte tomu, že aj takíto ľudia žijú medzi nami. A nie je ich málo.
Milí učitelia a rodičia, prestaňte deti škatuľkovať podľa toho, čo vedia. Začnite si viac všímať, akí sú, čo ich baví, kam ich to ťahá, ako podporiť ich jedinečnosť, ako z nich dostať to najlepšie. Vtedy sa stanete učiteľmi s veľkým U.
10. Zmenu očakávame „zhora“
Viem, nie je to jednoduché. V starom modeli vzdelávania sme fungovali desiatky rokov. Z pedagogických a filozofických fakúlt prichádzajú do praxe desiatky nadšených mladých učiteľov, ktorých systém do pár rokov dostane do vychodených koľají.
Prišiel čas zmeniť to. A začať každý sám od seba. Pretože, zmena nepríde „zhora“. Nepríde od staršej generácie vysokoškolských pedagógov, z ktorých mnohí nikdy neučili na základných alebo stredných školách a sú tým pádom na hony vzdialení od praxe.
Nepríde ani z ministerstva školstva, ktoré len úbohých učiteľov zavaľuje tonami nepotrebnej dokumentácie, tak, že pri vypĺňaní tých nezmyselných tlačív (ktoré nikdy nikto nebude čítať) minú aj tie zvyšky prepotrebnej energie, ktorú by mohli využiť oveľa efektívnejšie.
11. Naši učitelia nemajú kvalitné vzdelanie
Pri ministerstve by sme mohli zostať oveľa dlhšie, keby sme rozoberali aj pseudovzdelávanie našich pedagógov, ktoré nikam nevedie – teda okrem namastenia vreciek niektorých záujmových skupín.
Učitelia by vám vedeli rozprávať o desiatkach hodín zbytočne presedených na školeniach, ktoré im nič nedali – len aby si naškrabali kredity na smiešne príplatky k platu… Ak sa chcú naučiť niečo, čo ich posunie vpred, spravidla si také kurzy a semináre musia sami vyhľadať a zaplatiť. A takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho…
Kritizovať dokáže každý. Pričiniť sa o zmenu ale iba niektorí.
Podstatné je, že my sami sa máme snažiť byť tou zmenou, ktorú chceme vidieť v školstve.
A preto:
– študenti, hovorte o svojich potrebách otvorene a slušne so svojimi rodičmi a učiteľmi,
– učitelia, milujte a akceptujte deti, ktoré vám zverili ich rodičia a vzdelávajte ich pre život; hľadajte kvalitné zdroje pre svoje vzdelávanie,
– rodičia, pozorne sledujte, kam to vaše dieťa prirodzene ťahá, podporujte ho a nenúťte ho excelovať vo všetkom. Ono je samostatná bytosť, nemá plniť vaše túžby a ambície a už vôbec nemá byť vaším výstavným kúskom. Pravidelne komunikujte s učiteľmi vašich detí a nezabúdajte, že máte s nimi spolupracovať, lebo vám spoločne ide o dobro vašich detí.
Držím vám palce, aby ste všetci do toho šli s otvoreným srdcom!
P.S.: A ešte malá poznámka na záver – tento článok nie je o VŠETKÝCH učiteľoch a školách. Ak pracujete v školstve a máte pocit, že tento článok, alebo väčšina z neho, sa vás netýka, pretože robíte všetko pre zmenu, blahoželám vám. Máte obrovský potenciál a ste na správom mieste. Ďakujem za ľudí, ako ste vy!
Autorka: Stanka Sobolová
Zdroj foto: Fotolia.com
O autorke: Stanka Sobolová
Manželka, mama dvoch krásnych synov a žena milujúca život so všetkým, čo prináša. Lektorka, autorka, zakladateľka a srdce spoločnosti Šťastná žena. Vedie semináre osobnostného rozvoja pre ženy - Víkendy šťastných žien a prednáša pre ne aj na rôznych podujatiach a vo firmách. Napísala prvú knihu o hojnosti a prosperite pre ženy Bohatá žena - múdra žena a necháva čitateľky rozhodnúť o jej cene. Autorka online kurzu Edu Synergies pre učiteľov a rodičov, ktorí chcú zmeniť naše školstvo zvnútra. www.stastna-zena.sk
Pani Sobolová, s Vašim názorom nesúhlasím. Poznám školstvo nie len zo strany rodiča, ale aj zo strany zamestnanca v školstve. Známky sú dôležité. Základná škola má poskytnúť žiakom všeobecný rozhľad, všeobecné vzdelanie. Už tam rodičia môžu vidieť, či je ich dieťa študijný typ, alebo nie a podľa toho sa môžu spoločne rozhodnúť o jeho ďalšom štúdiu. Známky sú dôležité z dôvodu prijatia na strednú školu. Okrem toho neviem aký iný systém by mohol existovať a podľa čoho iného by žiaci mali byť prijímaní na stredné školy? To isté sa zas opakuje na strednej škole, kde je kvalitná príprava a známky dôležité pre prijatie na vysokú školu, atď.
Že namáme kvalitných pedagógov? Ale máme. Ja vidím problém skôr v normatívnom financovaní škôl. Škola dostáva peniaze na chod školy podľa počtu žiakov. Toto je veľký problém hlavne stredných škôl. Žiakov ubudlo a každá škola, ktorá sa chcela zachrániť, musela poľaviť zo svojich nárokov a tak dnes vidíme trojkárov na gymnáziách, či štvrokárov na priemyslovkách. A keď niekto nemal základné návyky učenia sa na základnej škole, na strednej to už nedobehne. Keď k tomu študijnému prospechu prirátame u niektorých to, že majú všetko "na háku", tak potom pracovať s takýmito žiakmi je ozaj "zábava". Klesá úroveň školy, pretože škola chce prežiť, klesajú ambície učiteľov, pretože učiť žiakov, ktorí ich majú "na háku" je ozaj dosť ťažké. Takže keby sa niečo dalo zmeniť, zmenila by som určite financovanie škôl, aby školy nedostávali peniaze za počet žiakov, ale za to, akú kvalitu vyprodukujú. Museli by sa viac snažiť aj žiaci, aj učitelia a mali by sme kvalitnejšie pripravených absolventov. To isté pokračuje na vysokých školách, kde sa na niektoré vysoké dostane ozaj každý, zas len kvôli financovaniu škôl - nároky klesajú, samozrejme, pretože čím viac horších žiakov, tým viac musia učitelia poľaviť zo svojich nárokov, aby "zachránili" školu. Potom nie je nič neobvyklé, že vysokoškolsky vzdelaný človek humanitného smeru neovláda ani poriadne gramatiku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Osobne si nemyslim, ze znamka je smerodajny udaj o tom, co vsetko ziak dokaze a zvladne. Mam doma styri deti, kazde uplne ine. Starsi syn mal pocas celeho studia z matiky na strednej na vysvedceni trojku, zvykol pokazit velke pisomky,pre neho malo casu, ale cely cas tvrdil, ze to vie, ze on pri tabuli sa vzdy vynajde ... Prisla pisomna maturita z matiky, po ktorej vela jednotkarov plakalo, ci ju vobec spravili. On skoncil s percentilom 87 ci kolko, treti najlepsi na skole ... O com bola teda ta trojka z matiky? O jeho schopnosti logicky mysliet? Nie o tom, ze sa mu nechcelo ucit, ale nie o tom aky je sikovny. A tak by som mohla pokracovat....
Co ja viem, tak ucitelia maju ozaj vela zbytocnej administrativnej prace, ktora urcire ide na ukor casu a energie na samotne ucenie. Vazim si pracu ucitelov, urcite je velmi narocna. Deti stracaju respekt voci komu kolvek, je vela poruch ucenia ... Len podla mna ak by neboli zvazovani pravidlami zhora a mali viac priestoru na "tvorive" ucenie, viac by deti zaujali.
Pri vysokych skolach je to vysoko individualne a zalezi aj od toho o aku skolu ide. U starsej dcery , na odbor ich prijali 90 po prvom roku ich ostalo 40. Takze urcite skolu nedokonci kazdy, aspon nie tie skoly s dlhorocnou tradiciou. Ja vidim skor otazku, ako su nase vysoke skoly prepojene na beznu prax a ako su studenti v praxi uplatnitelny. Ale je fakt, ze na tak male Slovensko mame uz vysoku skolu skoro v kazdej dedine, a ak si zenky po rokoch chu doplnit vzdelanie, gro tvori socialna praca?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja plne suhlasim s dulkou. Inak vonkoncom sa necitim ani poddajna, ani neproduktivna, hoci som absolvovala klasicke vzdelanie.
Znamka v skole nepoukazuje len na vedomosti z daneho predmetu. POukazuje aj na schopnost a ochotu daneho ziaka potlacit svoju lenivost a individualne ego a SPOLUPRACOVAT, dalej schopnost zvladnut pripravu a v neposlednom rade dodrziavat nejaku sadu zakladnych pravidiel. Arogancia niektorych deti nepozna hranice.
Standardne skolstvo je stavane na principe, aby pomohlo a zacielilo co najvacsiu skupinu ziakov. Z tohoto dovodu tam ani nie su kapacitne ani casove moznosti individualneho pristupu. Uroven skolstva pada. A bohuzial ja to vnimam, ze najvacsou mierou sa na tomto trende podielaju prave rodicia. Z ucitelov si robia fackujucich panakov, ti sa pomaly aj boja dychat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Margesimpson, áno, takto to vnímam aj ja 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno Kamila, v mnohom s Tebou súhlasím, ale ako inak sa dá ohodnotiť žiak? Ja nepoznám iný spôsob ako známku. Už samozrejme závisí od učiteľa, aby posúdil, či napr. tá trojka bola pre Tvojho syna adekvátna známka. Niektorí žiaci sú zas vyznamenaní celú základnú školu a potom "zbabrú" testovanie 9 - lebo tréma, alebo čokoľvek iné? Potom je asi na mieste brať do úvahy aj známky zo ZŠ + testovanie a malo by sa to nejako vyrovnať.
S vysokými školami s Tebou súhlasím, je ich zbytočne veľa a VŠ sa majú čím ďalej tým väčši problém uplatniť na trhu práce. Poznám X vysokoškolákov, ktorí dokladaju v Tescu tovar.
Táto téma každopádne je dosť obšírna a na dlhšiu debatu :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pisem tu obom aj marge aj dulke. Plne suhlasim, ze nie je jednoduche vyucovat dnesne deti, ze stracaju respekt, pred kymkolvek. S tym som ja u svojich nemala problem nikdy.
A urcite je zivot aj o tom zodpovedne sa postavit k problemu, sadnut si na zadok a ucit sa bez toho to nejde, v mnohych oblastiach. Ale obcas to chce tvorivost, originalny napad logicke mysleni, viac ako namemorovane vedomosti, aj ked aj na take sa nadvazuje
Ale kazde dieta je tak individualna bytost. Velmi sa mi paci serila Zipser ci ako sa to pise ide na disney chanel a rozprava o chlapcovi s poruchami pozornosti. Chlapec je sikovny, zvedavy ale ma minimalne dve dislexie. Jedna ucitelka k nemu pristupuje tak ako ku vsetkych ziakom a je pre nu tym najhorsim z triedy, druhy ucitel vnima prave tu jeho vynimocnost. Raz robi projekt o Albertovi Einsteinovi aby zistil na vsoje velke prekvapenie, ze su si v mnohom podobny.
Inak uz len dokoncim k tym znamkam, su to len moje osobne skusenosti. Je velky rozdiel ucitel a ucitel, spominana matika u mojho syna. Mal ucitela v prvom aj stvrtom rocniku, ktory mu sice daval trojku, ale ho tu matiku naucil, potom mal dva roku ucitelku, ktora ho tiez volaco naucila, ale nemal ju rad. Pretoze ucitel ukazoval cestu ako sa dopracovat k vysledku, ucitelka od nich chcela aby sa vysledok naucili. Trojka na jeho skole by bola na inej skole medzi 1 a 2. takze znamka ozaj nie je vzdy smerodajna. A stale je to o tom, ze do zivota im da viac ucitel, ktory ich pomoze sa na svet pozerat inak, nielen cez namerovovane ucivo. Nielen cez obsah ucebnice.
Mam doma aj dvoch teoreticky troch co maju, mali same jednotky. Ale chyba im radost z poznavania, chut niekam sa posuvat aspon v tom co ich bavi. Dcera sa na vyske nastastie celkom nasla. Jednotkari su za biflosov, aj ked ti moji sa az tak vela neucia. Kolektiv ich tlaci dole? Viem, ze sa opakujem, vsetci traha starsi miluju jedneho ucitela geografie, boli kvoli nemu ochotni aj z geografie maturovat, aj ked smeruju inde, lebo ich vie pritiahnut, prave tym co v ucebniciach nenajdu a to je velmi narocny.
Jasne podiel nas rodicov na mnohom je neodskriepitelny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
individualny pristup, individualne dieta je super vec. Ale nie vo vseobecnom vzdelavacom systeme. Tam je tych individualit v triede dalsich 20. Individualne sa venovat ma rodic, mimoskolske aktivity, zvolit si netradicne vzdelavanie (na vyber je aj u nas dost skol), pripadne podobne ako Einstein ci Jobs mozu skolu uplne opustit a budovat si svoj zivot ako oni potrebuju. Ale nesnazit sa menit system zamerany na vacsinu.
A naozaj sa ma hlboko dotyka nadpis tohoto clanku - to s tebou samozrejme nesuvisi, to je do plena. Je to minimalne zavadzajuce, ale skor je to uplny "novocasovy" titulok. Nevraviac o tom, ze skola NEVYCHOVAVA, ani to nie je jej ulohou. Skola vzdelava. A ruku hore ti, ktori su kvoli skole poddajni a neproduktivni. Fakt by ma to zaujimalo, lebo ja asi nikoho takeho (kvoli skole) nepoznam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak si myslim, ze nejaky ten priestor je aj na respektovanie individualit, aj ked jasne v istom rozmedzi. Stretla som sa s tym, ze ak decka su sikovnejsie ako tie ostatne, dostavaju ine ulohy, ine zadania ako zvysok. Tu nejde o to, ze ucitel sa bude kazdemu ziakovi venovat podla jeho schopnosti, ale u kazdeho ziaka moze vyzdvihnut prave tie jeho individualne prednosti. obycajnou pochvavalou.
Mne osobne skola ani trosku nepomohla objavit to v com som dobra, vsak to sa ani pomenovat neda. Uplne som sa stratila v povinnostiach, nebol priestor na tvorenie intuiciu. Mna skola dost ubila.
Suhlasim uloha rodicov je nezastupitelna, inak pokial viem ta debata tu je o vzdelavani nie o vychove.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Suhlasim uloha rodicov je nezastupitelna, inak pokial viem ta debata tu je o vzdelavani nie o vychove."
No ved to, a pozri si nadpis toho clanku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi plochý a všeobecný pohľad na školstvo a jeho problémy. Nesúhlasím s tým, čo píše Stanka. Naše školstvo má niekoľko hlavných problémov. Začína to tým, že len 10% študentov nastupuje na štúdiom pedagogiky s tým, že chcú učiť. Pre 90% je to len ľahká cesta k VŠ diplomu. Platy sa zvyšujú všetkým, nie dobrým. Trh práce si vyberá ľudí, ktorí sú ochotný robiť na 600 €, takže určite to nie sú tí najlepší. Je to teda z veľkej časti o systéme ale aj o ľuďoch. Ako rodič si môžeme pre dieťa vybrať lepšiu školu. Nie je to pohodlné riešenie, ale ak nezačnú sami rodičia tlačiť na to, aby sa kvalita zvyšovala, tak sa nič nezmení. A určite nie sú všetky školy a všetci učitelia na figu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"ryba smrdí od hlavy!!" ako všetko má to dve strany-učitelia nemaju rešpekt u detí ani u rodičov(sú výnimky),učit bolo poslanie dnes je to zamestnanie,deti by mali mať nielen práva ale v škole hlavne povinnosti...podstata je,že štát potrebuje stádo ktoré nevie rozmýšlať ale posluchať aby ho mohli ovládať.však si to rozmente na drobné-nerozumejú prečítanému textu,manualne sú malo zruční,nemajú všeobecný prehlad-áno nájdu si na internete a pod.no v hlave to neudržia....česť výnimkám!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pracujem s mladymi ludmi, ktori koncia stredne skoly, pripadne chodia na vysoke skoly. Su omnoho ambicioznejsi ako si vybavujem moju generaciu. Su asertivni a sebavedomi. Nenechaju so sebou jednat ako s dietatom ... studentom. Musite na nich ist ako na partnera od zaciatku spoluprace. Uz v skole su konfrontovani s osobnostou ucitela a vedia si vybrat, s kym chcu spolupracovat, zistuju, ci sa da so sefom vybabrat, alebo naopak treba byt aktivnym.
Ale co sa tyka individuality, ozaj nemoze odo mna niekto cakat, ze ako zamestnavatel budem cakat, co sa z nich vykluje. Kreativitu vitame, ta ale musi vyjst od nich, nemozem ju vyckavat alebo pacit z nich po trosickach. Proste sa zaradia a funguju. Druhe sance sa davaju, tretie uz nie. Na toto ich skola pripravila, to je system znamkovania a odmenovania.
Zakladnu skolu pre dieta som si dokladne vyberala. Proti beznemu znamkovaniu nemam nic. Je to vacsinovy system, zivot spravodlivy nie je. Stav ucitelov, vysokych skol, a odmenovanie ma uprimne mrzi. Stane sa, ze rodicia sa angazuju nie v skole, ale proti skole a ucitelom. Cudesny fenomen.
Volnocasove aktivity su podla mna velmi dolezitou sucastou vzdelania. Som priam nestastna, ked citam zivotopisy, vediem rozhovor ... a tie deti nerobia NIC. Je ich pomerne dost. Niektori cakaju na prilezitost, vedia sa vypracovat. Ini maju pocit, ze NIC im bohate staci. Nuz, mne nie. Zaujimavu pracu dostane zaujimavy clovek, do zivota potrebuje viac ako byt stojanom na pekne handry. Ale toto nie je ulohou skoly, ktora ma dat vseobecny prehlad, spoznat sameho seba a nasmerovat k profesii. Nepotrebujem od skoly viac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím takmer so všetkým. Sedieť pol dňa na zadku a do nemoty písať poznámky. Tie sa potom doma nabifliť, dostať známku. Takto žiaľ väčšinou funguje. Kto sedieť nevydrží z rôznych príčin - vyrušuje. Kto sa to nabifliť nedokáže dostatočne dobre je slabý žiak. Atď.
Známka v poňatí nášho školstva nezohľadńuje úroveň vedomostí. Myslím si, že je rozdiel, keď napíšem v diktáte 3 hrubice alebo zabudnem dať dve bodky na i a jednu čiarku v zložitom súvetí, je rozdiel, keď mám príklad vyrátaný so zlým výsledkom alebo z nepozornosti zabudnem v slovnej úlohe do okienka vo vete vpísať výsledok, ktorý mám inak v príklade správne vyrátaný. Atď, atď... Nehovorím o TV, kedy mi šupnú na vysvedčení 2, lebo nestíham zabehnúť limit. Načo je ten limit? Čo mi dá do života, či zabehnem za 10 sekúnd alebo 8? Keď napr. ovládam 3 cudzie jazyky?
Výchova je od slova vychovávať, tak nerozumiem ako sa dá výchova merať časom alebo metrami. Výchova by mala vychovávať, rozvíjať osobnosť a nie deptať známkami, lebo neviem dostatočne vyjadriť výtvarne, čo som robila cez vianoce, neviem dobre zaspievať alebo sa modliť podľa požiadaviek.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja len k tej TV, VV a HV skusenosti.
Neviem teda asi si mala ine skusenosti, ale ja som sa doteraz stretla len s tym, ze znamky davaju za snahu (zohladnuju predispozicie). Tak napriklad ja, nikdy som nevedela malovat. Ale z VV som mala vzdy 1, lebo som sa jednoducho snazila, hoci som na to nemala. Syn je sportovy antitalent, ale vzdy mal z TV 1. Lebo nesedel a nevyhovaral sa, ale jednoducho odbehol. Najhorsie sice, nevedel vyliezt na tyc, ani skocit do dialky. Ale skusal to. A HV. Pamatam si este na ZS. Ucitelka vedela, ze chlapci nevedia/nechcu spievat. Ale tu 1 dostali ked trebars len zarecitovali text tej ktorej piesne. To jej stacilo. SNAHA.
S ciarkami a bodkami v diktatoch ciastocne suhlasim. Syn mal vecne kvoli tomu z diktatov 5 aj matematicke ulohy zabudal vysledky doplnit atd. Potom sme si sadli, vysvetlili a naucili sme sa jednoduche sposoby a pomocky, ako sa s tym bojovat (naucil sa automaticky vzdy po ulohe robit kontrolu vizualne na tych istych miestach. Naucil sa automaticky pisat makcene a dlzne hned ako ich pocuje, nie az po dopisani slova atd) a cuduj sa svete, odvtedy ma za 1 a sustredenie islo rapidne hore.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kiez by to bolo s tymi vychovami vsade tak, ako pises. Bohuzial, nie je. Ja som mala z telesnej castokrat dvojku. A to som sa skutocne snazila. Neulievala sa, nevyhovarala, vzdy poctivo cvicila. Len mi nesiel beh, a tak som na nom vzdy nachytala trojky, stvorky. Co s tym, ze som bola medzi najlepsimi v gymnastike. Dorovnala som to nou iba na dvojku na vysvedceni. Raz dokonca solovu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlasim, ja som mala solovu dvojku z vytvarnej a to som sa snazila.... na hudobnej som mala zakazane spievat, ale teoria mi isla, takze tam to bolo v poriadku, ale na tu vytvarnu nikdy nezabudnem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A to je dvojka z vytvarnej ovela menej pochopitelna. To na zaklade coho ten/ta ucitel/ka hodnotil/a?
Ja mam z behu doteraz traumu, vazne. Pamatam si, ako som sa snazila utekat co najrychlejsie alebo vydrzat dlhy beh, no pod tu hranicu na dvojku som to nikdy nedala. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lebo moja mama povedala ucitelovi, vtedy riaditelovi, ked priniesla prihlasku na nabozenstvo a on ju odhovaral, ze nech mi nebalamuti hlavu, ze jednoducho na to nabozenstvo budem chodit... a potom na moje prekvapenie po 89deviatom, bol veduci spevokolu v kostole, skoro som skolabovala, ked som ho tam videla dirigovat ochester v kostole .... takze tak, deti komunistov a uciteliek mali vtedy privilegia, ale dnes je to uz jedno, ja pokial nemusim tak nekreslim a je poriesene a inak aj tato skusenost, okrem inych mi pomaha pri mojom ucitelovani, jednoducho hodnotim co dieta vie, alebo nevie, ci sa snazi, aj ked su tam nejake problemy, ale nie podla toho, kto su jeho rodicia, alebo v co veria, alebo ci su mi sympaticki....
aj lepsie sa mi stalo, mala som ist do matematickej triedy a vtedy triedna vo stvrtom rocniku pred celou triedou zahlasila: no, pytali sa ma, ci nemam ziaka do matematickej triedy, vtedy spoluziacka povedala: ze nie, takeho v triede nemame, a ona kludne povedala, ale mame, Eva ale ty nechces ist do matematickej triedy vsak?! Co som jej mala ako 10 rocna povedat, ze ano, rada by som, nepovedala nic ani mojim rodicom, ja tiez nic, lebo uz aj tak na mne sedela, ale mala som to stastie, ze mi to palilo, tak si nepomohla, rodicia robotnici, vychovavana v katolickej viere a bolo dodiskutivane..... 
Rodicom som to povedala po 30tich rokoch, lebo medzicasom mi to vyprsalo z hlavy, ale potom sa otvorila pandorina skrinka a vyliezlo to von, otec bol dost nasrdeny, ale co uz, vedel ako to chodilo vtedy pred 89 rokom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak potom chapem. Vlastne nechapem, ale viem o com pises. Aj ked som v danej dobe vela rokov neprezila, poznam podobne pribehy z rozpravania.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gueva, presne tak, kto nevydrží sedieť 45 minút na zadku tak vyrušuje a ak to nedokáže pochopiť, mal by byť v špeciálnej triede. Pretože vyrušuje učiteľa aj žiaka, ktorý má snahu sa niečo naučiť. Z vyučovania, kde musí učiteľ zo 45 min. hodiny 20 minút napomínať jedného žiaka nemá nikto moc.
Nechápem, kde si prišla k tomu, že sa treba bifliť? Na hodine má žiak dávať pozor, aby porozumel učivu. Poznámky si má písať preto, aby si to vedel doma zopakovať, prípadne sa vrátiť k tomu, čomu nerozumie a naštudovať si to. A známky sú za to, za pochopenie učiva, pokiaľ nejde o poučky, môže predsa žiak povedať učivo vlastnými slovami. Ak sa potrebuje bifliť text, ktorému nerozumie, zrejme je chyba v rodičoch, že dieťa, keď začalo chodiť do školy nenaučili, ako sa má správne učiť - nie bifliť. Keď dieťa začne chodiť do školy, rodičia by sa mu mali venovať a pomôcť mu nájsť správny systém. Ak tak neurobia v začiatkoch, potom to vyzerá tak, ako popisuješ. To však nie je chyba ani školy, ani systému, ale rodičov.
A čo sa týka výchov, mám podobné skúsenosti ako Marge. Vo výchovách je veľa krát zhodnotená aj snaha. Že sa známkuje telesná? Super. Aspoň je nejaký nástroj pre niektoré dnešné deti, ktoré by sa najradšej vôbec nehýbali, aby si aspoň pár krát do týždňa zacvičili. A známky z výchov sa neberú do úvahy, ani celkového priemeru pri prijímacom konaní na strednú školu. Čiže ide len o to, aby neprepadol. A prepadnúť z týchto predmetov môže len abslútny lajdák a ignorant.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ohladne pisania poznamok, na mnohych skolach je problem z ucebnicami, bezne sa stava ze sa ucia len s nadiktovanych poznamok, ktore nie su len doplnkom k ucebnici.
Podla mna je to mnohé stále o nabifľovaní, sú aj predmety o porozumení, logickom myslení, ale stále sú mnohé o obyčajnom natrepaní si do hlavy. Pamätanie si učiva z hodiny - ak dobrý učiteľ podá učivo takou formou, že deti zaujme, niečo deťom aj v pamäti ostane, ak nie tak je to o učení sa. Ale roky, termíny, latinské názvy ... tie s atreba len naučiť, je to odanostiach dieťaťa, ako ťažko to ide. Tu už snaha zohľadnená byť nemusí, lebo nepustia písomky, testy ...
Ohladne vychov, vzdy to zavisi do ucitela. Stretla som sa na TV so znamkovanym podla predpisanych casov, vykonov ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prepáč Kamila, asi máme rôzne pohľady na to, aký je rozdiel medzi "naučiť sa" a "nabifliť sa". Ja nevravím, že nie sú predmety, na ktoré stačí logické myslenie. Áno niektoré veci sa treba naučiť. Prečitať text, zopakovať vlastnými slovami. Biflenie - učiť sa text ako básničku a potom stačí, že vypadne jedno slovo a koniec.
Samozrejme, ohľadne výchov to závisí od učiteľa. Že hodnotí tabuľkovo - môže byť, je to na ňom. Ale pokiaľ žiak cvičí, tak asi ťažko dostane 5 na vysvedčení. A keby mal na vysvedčení aj 3, neovplyvní to absolútne jeho prijatie, či neprijatie na ďalšie štúdium - samozrejme, pokiaľ nejde na školu, so športovým zameraním. Keby výchovy neboli vôbec známkované, na TEV by civičila možno tretina triedy - a to neviem, či som nepovedala veľa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme v tom rozdiel vidim aj ja. Asi som sa zle vyjadrila. Len niektore predmety, casti uciva su len o nauceni sa, niekde je to zmes porozumenia a naucenia sa, niekde len naspamat treba vediet roky, latinske vyrazy, nazvy prvkov ..... A niekomu to ide lahsie, niekomu tazsie, tu sa snaha nezohladni nijak. Znamka z pisomky, odpovede nezohladni, ziadnu snahu. Mam stiastie, mladsi syn sa do toho pozrie ce prestavku a dostane jednotku a niekto kto nad tym sedel hodiny, trojku. Starsi syn, dalsi pripad, nepozrel s avobec, dosiel cely nadseny dostal som trojku a aj moj kamarat co sa ucil styri hodiny. No co zivot nie je fer.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však to je dobre, aspoň si vie zhodnotiť, či je, alebo nie je študijný typ. Či pôjde na gymnázium, alebo radšej na nejakú odbornú školu. Nie všetci sú študijné typy a nie všetci musia ísť na VŠ, ako je to dnes v móde. Práve tie známky by mali byť kľúčom k tomu, či dieťa zoberú napr. na gymnázium, alebo nie. Ako inak sa dá zhodnotiť, či prijmeme Janka, alebo Ferka, keď ich nepoznáme? No asi na základe výsledkov, ktoré dosiahli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trojka z telesnej, po rokoch ozaj, nic dolezite. Ale ako to preziva to dieta, tu a teraz?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že dieťa to tu a teraz prežíva aj podľa toho, ako tú 3 z TEV zoberú rodičia. A sme sa zas pri rodičoch - asi to nebude náhoda.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažko povedať, najmladšia je tretiačka na ZŠ, darmo som je vysvetľovala, že dvojka z vlastivedy, nie je žiaden problém, že to nie je dôležité. Bola presvedčená o inom, tak sa tomu prispôsobila ... Detská duša je zraniteľná, má svoju hlavu, aj keď v mnohom sme príkladom ..., nie všetko je v našich rukách.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme, že nie všetko je v našich rukách.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Špeciálne školy sú určené pre deti s mentálnym postihom, nie pre deti s normointelektom.
Učiť sa dá aj napr. na koberci v kruhu, dá sa učiť aj vonku v prírode, dá sa učiť formou hry... nie len 45 minútovým sedením a počúvaním. Na strednej škole, ok. Ale pre menších je pohyb prirodzený.
Viem o žiakoch ktorí mali sólové trojky z náboženstva aj z TV s patričnými komentármi pánov učiteľov. Keď sa známky z výchov neberú do priemeru, nemali by byť ani známkované. Na TV by sa decká oveľa radšej hýbali, keby nemali nutné nejaké limity, ale hrali by rôzne hry, chodili na vychádzky do okolia, prírody... Inak čo sa pohybu týka, to je tiež len obraz rodičov. Keď rodičia sedia s prepáčením na riti, tak sedia aj deti. Tablety, počítače, mobily im v škole do rúk nenastrkali.
Škola by nemala byť miestom deptania ale rozvíjania. Možno treba tie dobré veci odkukať zo zahraničia. Náš školský systém je skostnatený. Komenského škola hrou to nie je ani z ďaleka. Presne ako to bolo v blogu napísané. Nadšení učitelia sú zomletí systémom a doplatí na to len žiak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gueva, ja som písala skôr o starších žiakoch. Iste, mladší sa môžu učiť aj na koberci, aj v prírode. Ale kedy si potom získajú návyky, že v škole platia isté pravidlá? Škola nie je holubník, tak isto, ako ani v práci si nemôžeš robiť čo sa Ti zachce. Každé dieťa pred nástupom do školy predsa abasolvuje vstupný pohovor, kde sa zistí, či je schopné zvládať záťaž školy, alebo dostane odklad.
Keby výchovy neboli známkované, tak by väčšina žiakov na ne ani pomaly nechodila. A TEV bez limitov? No tak ja neviem, ale keď sa už dnes na TEV nechce chalanom ani hrať futbal, tak neviem aké aktivity máš na mysli, že by robili radi.
Súhlasím, že škola by nemala byť miestom deptania, ale rozvíjania. Vo väčšine prípadov, ktoré poznám konkrétne (ide o SŠ), učiteľov mrzí viac to, že niekoho musia nechať prepadnúť ako samotných žiakov! Dávajú im xy príležitostí, aby si známku opravili, ale oni majú xy výhovoriek, prečo "nemôžu". A to už ani nehovorím o tom, ako sa väčšina z nich radšej uspokoja so štvorkou len aby nemuseli niečo urobiť pre to, aby si známku opravili. Im stačí, že neprepadnú.
Toto všetko vnímam ako chybu rodiny a nie ako chybu školského systému. Myslím si, že keby sa aj rodičia trocha viac snažili svoje deti viesť k zodpovednosti a venovali by sa im natoľko, aby pre deti bolo prirodzené aktívne využívanie voľného času, bolo by aj viac nadšených učiteľov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím, že s tým, že rodina je základ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suhlasim s celym clankom...Mam stastie, ze moje obe deti maju super ucitelky, maju program Zacit spolu, skola s 50rocnou tradiciou, kde vkladaju do vyuky prvky nove, a hlavne je to zalozene ako nam odkazal J.A.Komensky - skola hrou...Otvaram im to nove moznosti, kde sa kladie doraz na priatelstvo, spolupracu a nie na vykon a verim, ze aj ked obaja asi budu mat same jednicky ako ich mamicka, nie je to pre zivot to najdolezitejsie, ale aby dostali v skole radost k uceniu, motivaciu a boli v zivote stastni....Velmi si vazim ucitelov, ktori su otvoreni k diskuzii, neboja sa komunikacie s rodicmi, ale konstruktivnej.... Zijem v Cesku, velmi ma inspirovala vo vychove deti www.drpek.cz a dennodenne cerpam tam namety, lebo zial nas ako autorka clanku pise nikto neviedol k praktickym veciam, vsetci mame nieco vystudovane a ale ako viest spravnu vychovu, to sa ucime skoro vsetci len na detoch a zial....Taktiez je zaujimavy postoj prof. Hejneho http://www.h-mat.cz/ kde aj matematika sa da ucit tak, aby ju deti mali radi, aj ked som bola vychovana na mnozinach, deti maju iny system, ktoremu ja nerozumiem, ale je to pre nich len obohatenim....a ucitel ma byt "len" sprievodcom skolou, ako to hovori prof. Hejny....a to je to, co asi autorka chcela clankou povedat....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte...veľmi zaujímavá téma...) moja mama 40rokov robí v základnej škole na dedine, kde je viac ako 90% rómskych žiakov..učiť pred revolúciou a teraz tak to je nebe a dudy...) Len takú perličku napíšem...mama a ostatní učitelia z vedľajších dedín boli na dlhšom školení v Bratislave, kde im prednášali fakt kapacity z ministerstva, keď bola diskusia o triedach, o počte žiakov, tak pracovník z ministerstva bol prekvapený ako ešte sa môžu učiť spojené ročníky od 1.-4. a jeden mamin kolega sa ozval, že predsa to je samozrejmé na tých menších dedinách, kde je málo žiakov..vraj to je ako za Ferenc Jožka...bola odpovedď tej kapacity...) mama a spol. chceli odísť trochu skôr zo školenia, aby stihli vlak na východ a prekvapená otázka od školiteľa a to prečo ste si nevzali služobné auto? no, povedzte, ktorá dedinská škola ma služobné auto? veď ledva, že je na výplaty zamestnancov a na prevádzkový chod budovy..P:S Dulka máš veľmi dobre a racionálne názory ...úplne s tebou súhlasim...Kamila buď rada, že máš také šikovné deti, s ktorými sa netreba. netrebalo veľa učiť....učiť sa s dieťaťou, ktorému to ide ľahko, ale absolutne ho to nebaví, tak to je na mraky...)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemboj sa, ja som si uzila z kazdeho rozka troska. Mam aj presne takeho ktorý ma dobru hlavu, ale vobec ho to nebavi. Neucil sa vobec, vysledky na strednej tomu zodpovedali, mal ine priority, mat stastne destvo.
Rozpravala som, vysvetlovala, ale to je vsetko, je a bolo to na nom. Ale snazim sa akceptovat jeho nastavenie a vela som sa od neho naucila. Verim, ze sme nasli taku cestu dalsieho studia, ktorá mu umozni vyuzit vsetky jeho danosti a aby o tu radost z detsva neprisiel ani v dospelosti.
S najmladsou sa ucim, akos om to nerobila pri strasich. velmi si vsak uvedomujem ake narocne to musia mat mamy deti s roznymi poruchami ucenia, pozornostou, alebo len tie co im priroda nieco ine nadelila do vienka ako nasa skola vyzaduje, kolko uslia ich musi stat kazdodenna priprava do skoly.. Hlboko sa pred nimi sklanam.
Inak. Najlepšie na tom všetko je, že ja sa učím od svojich detí. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... prepáčte, že som nečítala komentáre. Len ku článku sa vyjadrím. Naivný, detský, povrchný. A neerudovane odvážny svojim neerudovaným nadpisom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No čo s tým vieme urobiť my rodičia? Možno ich netlačiť do dobrých známok za každú cenu, Vnímať čo ich baví a v tom ich podporovať, pri príprave do školy, pri voľnočasových aktivitách, výbere školy ? A ešte?