ja si myslim, že to chce čas
a venuj jej intenzivne nejaký čas, ktorý bude len pre ňu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja si myslim, že to chce čas
a venuj jej intenzivne nejaký čas, ktorý bude len pre ňu
nedavno to tu bolo rozoberane a precitaj si pozorne diskusiu, je tam vela dobrych rad a skusenosti - je to asi len mesiac stare a to spominane babatko sa prave narodilo zienke s nickom Mnauuuu
http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ako-pripravit-dieta-na-prichod-surodenca
linda©
andela, ja myslím, že dcérka teraz asi trocha žiarli - čo je normálne, lebo doteraz mala všetku pozornosť ona a zrazu je tu malé bábätko a všetko sa točí okolo neho.
Podľa mňa by si svojej dcérke mala dávať najavo svoju lásku, hovoriť jej, že ju ľúbiš, pohladkať, pritúliť, na to si predsa nájdeš čas aj teraz. Robiť s ňou veľa vecí spoločne - napr. spolu prebaliť bábätko a pod., pochváliť ju za pomoc. A hlavne sa skúsiť trocha ukľudniť, aby si po nej stále nekričala. Keď budeš kľudná Ty, uvidíš, že sa ukľdní aj dcérka. Držím palce.
ja by som to tiež riešila podobne ako píše dulka. zapájala by som dcérku viacej do činností súvisiacich s bábätkom - podanie plienky, mastičky, pomoc pri kúpaní a veľa veľa ju za takú pomoc chválila. a ako druhé, nesporne rovnako dôležité je nájsť si každý deň čas len a len pre dcérku. napríklad večer, keď môže bábätko postrážiť manžel, tak vy dve robte niečo spolu - čítajte, kreslite, rozprávajte sa a zase chváliť, aká je šikovná, ako cez deň pomáha. tieto dve veci by mohli pomôcť vám obom nájsť si cestu. viem, že je to ťažké, tiež mám dve deti 2 roky od seba, tak sme to mali na začiatku náročné, ale našli sme si cestu ako na to. Držím palce!!
ved to,ze my aj tieto cinnosti robime...pomahanie s malou je samozrejmost pre nu,tesi sa z toho..ale zaroven pride k momentu prekvapenia ked zareaguje placom, trucom a odporom...pripadne klamstvom,co nikdy nerobila....a ja reagujem podrazdene...a tiez neviem preco...nikdy sme takuto situaciu nezazili a ani jedna z nas asi nevie co s nou...ked sa jej spytam preco places, odpovie "neviem" alebo "chcem vas ( rodicov) "...a ten plac je reakcia na nijaky vonkajsi podnet,len tak...cize nieco musi vo vnutri prezivat
len dufam ze casom vsetko prejde
ak sa da, zapoj na nejake kratsie casove useky do starostlivosti o babatko aj inu rodinu. vyskrtni z domacich prac vsetky nesurne. proste si rob cas nastarsiu dceru, kde sa da.
ak s nou hovoris o tom, ako by ste si mali vychadzat vzajomne v ustrety (o poslusnosti a pomoci), skus ju motivovat tym, na com jej teraz najviac zalezi - nou samotnou. teda napr. ak ta bude rusit pri kojeni, babatko sa napapa pomalsie. ak sa nebude obliekat sama, budes ju obliekat ty a nestihnes nieco ine. a to vsetko povedie k tomu, ze budete mat menej casu na spolocne hranie, kym babatko spi, alebo ked sa on stara niekto iny.
a na striedacku by ste mohli chodit spavat k nej do izby, aby boli obe deti spravodlivo podelene o pritomnost rodicov. viem, ze k malej vstavas, ale moze ta chodit budit aj manzel, ak ju nebudes do detskej izby pocut. ved aj tak by ho v spalni zobudila, ci nie?
Ja by som ti navrhla okrem toho čo už napísali baby - aspoň u nás to dosť pomohlo dcérke rozprávaj aké to má ohromné výhody že je už veľká... napr. ty môžeš pozerať rozprávku a malá nie,že môže keksík, alebo sa hojdať na hojdačke a iné veci
Určite nie si zlá mama len je to pre vás všetkých veľká zmena treba si zvyknúť...
Pri treťom to už bude v pohodičke
(ja mám 4)
vdaka za rady,idem studovat pozorne, snad to pride do normalu ako to bolo pred narodenim druhej dcerky..cmuk vam
samo to neprejde,chce to vela lasky atrpezlivosti z tvojej strany,zda sa,ze vsetci sa tocia iba okolo mladsej dcerky a ju ste nechali bokom,ved je starsia tak musi byt aj rozumnejsia,lenze ona je takisto dieta,ktore vas potrebuje a teraz este viacej lasky,ako predtym,lebo ona ziarli na tuto sestricku...ak nenajdes sposob,ako jej pomoct,tak navstiv psycholog.poradnu,kde ti vysvetlia,ako dalej pokracovat....vsetko robte spolu,aby ona mala pocit,ze je pre vas takisto dolezita a napomocna a ze ju lubite ,spat tiez mozete spolu,ked sa mala zobudi na kojenie,tak nakojis a mozes zasa zostat pri tej starsej....ono sa to potom casom upravi,len teraz vas potrebuje viace,musi si zvyknut na malu sestricku......a preco na nu kricis/ zlyhavas vlastne ty a nie dieta,ono si len vyzaduje to,naco ma narok a to je laska.....to neznamena,ze ked mame dalsie dieta,tak na to predchadzajuce budeme kricat,nadavat,lebo my sme s nervami v koncoch......prajem vela lasky a pohody v rodinnom kruhu
Eva
Mam dcerku 5,5rocnu a v januari sa nam narodila druha. Starsia sa odvtedy zacala spravat zvlastne, trucuje, za vsetko place, odvrava, neposlucha a robi na prieky. Ja som sa pristihla, ze po nej stale za to kricim, aj ini ma na to upozornili...ocakavam od starsej ze bude zodpovedna a samostatna a ona mi pritom pred ocami vracia spat, vyzaduje pomoc pri obliekani, je placliva ked jej nepovolime. Z nasho pekneho rozhovoru o tom co bude na veceru vznikla placliva scena, ze ona chce svagrinu aby sa s nou hrala...uplne z nicoho pocas ineho rozhovoru sa rozplace pre uplne odlisnu vec...Aj pocas spanku s abudi ze chce nas- rodicov, pretoze spinka sama v izbe a my s babatkom v spalni...vziat ju na noc k nam? Ale to ju bude babatko budit!
Uvedomujem si,ze chybu robim hlavne ja,ze sa jej nevenujem,ale naozaj to este nezvladam, preto sa snazi cela rodina babky ocko...ale je to stale rovnake. Mam vyhladat odbornu pomoc, alebo tomu nechat cas aby sme si obe zvykli na zmenu?
Naozaj ma to mrzi co sa deje a neviem si s tym rady....ako by ste to riesili vy?