ahojte maminy...
No ani neviem ako začat,ale dostala som sa do štádia,kedy si myslím,že ma moj syn nenávidi.Má 6 rokov a zhruba 4-5 mesiacov sa jeho správanie zmenilo voči mne na neuveritelné.Už som prestala húkat,bliakat,po zadku dávat,začala ignorovat a zasa dookola prosíkat a hádat...Ked ho nechcem pustit sa von bicyklovat s argumentom,že von prši a može ochoret,tak sa hodi o zem a povie,že ak nemože ist von,tak vyskoči z balkona 
.Inokedy mi povie,že takú mamu on nechce a je toho strašne vela,musela by som napisat o tom 600 stranovu knihu,aby som všetko opísala.Ked ho poprosim rano o 5-tej,že nech sa ide pohrat do obyvačky,že ja by som chcela ešte aspon hodinku spat,tak povie,že si to mam vyhodit z hlavy,nakoniec odidem do tej obyvačky ja a necham ho v spalni,tak za mnou kriči,že aj tak ma pride vyrušovat tam...Ked začne šmiarat hračky o zem,alebo čistými vecami "utiera" špinavu zem v šatni v školke a snažim sa mu v pokoji vysvetlit,že tie veci niečo stoja a mamina musi chodit do roboty,aby tie veci mohol mat,tak mi odvrkne,že jeho nestoja nič a bude to robit,aj keby som sa zošalela.Z jeho oči a srdca citim voči sebe chlad,dokaže sa na mna tak pozerat,že mi je z toho neuveritelne smutno a mam strach.Je to zo dna na den horšie a bojim sa,že sa mi stráca.
Chcela som sa len vyrozpravat a ak by ste mali pre mna nejaku radu,budem len rada.Chcela by som ešte navštivit psychologičku...
Grofka, prepáč, k detskej psychologičke si sa chystala už pred rokom, už vtedy bola situácia so synom kritická. Celkom by ma zaujímalo, či si doteraz čakala na zázrak, alebo na synovo osvietenie, či na čo vlastne?
Vypísať sa tu zo svojich problémov je fajn, ale potom by sa mal človek dvihnúť a začať reálne riešiť.
Ano georgina,máš pravdu,no stále som na niečo čakala a dúfala,že sa to zmeni,jedni mi radili tak,druhi onak...A ano asi som čakala na zázrak,myslela som si,že čim starši tým to bude lepšie,ale opak je pravdou.
Pravdaže, dieťa sa samé od seba "neopraví".
Pozri, nahoď si do googla výraz detská psychologička + mesto, kde bývaš (alebo v blízkom okolí), zavolaj tam, zajednaj si termín, a potom tam so synom chodievaj ako na klavír (treba aspoň desať sedení) a hlavne presne a dôsledne pri synovi dodržiavaj, čo ti psychologička odporučí.
už som si zohnala čislo na jednu psychologičku,dnes mi to tam už nik nedviha,je neskoro...ale zajtra tam hned zavolam a dohodnem termin.
urcite k psychologovi, maly ta podla mna uplne manipuluje, treba to cim skor riesit
Poznala som jeden prípad a bolo to veľmi zlé aj pre matku a aj pre dieťa.
Myslím, že aj u vás je to podobné a niekto z dospelých mu povedal, nemusíš počúvať mamu alebo niečo podobné.
Aj tam to bolo tak ak matka povedala dieťaťu aby jedol a malo chlieb s maslom a medom, čo malo veľmi rado - jeho otec prišiel a povedal - to nejedz, povedz že my jedávame iba chlieb so šunkou a dieťa odrazu čakalo pomoc a tej pomoci nebolo. Mama sa neohradila, tíško trpela a otec bol predsa jeho vzor, ved mu to stále prizvukoval.
Naprávať tieto chyby je veľmi ťažké a zdlhavé a hlavne treba začať hneď, lenže nikdy nie je neskoro a tak to urob a držím palce, aby všetko nakoniec dobre dopadlo.
V podstate ťa ma dieťa rado, len nevie ako s tým všetkým naložiť.
moze to byt len niecim, co sa u vas stalo (alebo sa deje) a co v nom hlboko zarezonovalo (hoci tebe by ani vo sne nenapadlo, ze by to mohlo mat az taky vplyv), ze sa takto sprava.
moze to zial aj byt mentalneho povodu. nemyslim, ze je postihnuty alebo co, ale nieco v tom zmysle. mne to pripomina sociopatiu. trochu.
ale nemusi to byt prave takto zle. ved uvidis, co ti postupne povie psychologicka. dufam, ze odhalite povod jeho spravania a dokazete to vyriesit.
Magic a ake su vlastne priznaky,alebo ako sa prejavuje sociopatia?Už som premyšlala nad všetkymi možnymi diagnozami vratane autizmu,ale nechce sa mi to verit,lebo ked je so mnou sam,je ako anjelik,ale ak su dvaja a viac ludi pohromade,je to katastrofa a tu nenavist prejavuje len voči mne a mojej mame v takej intenzite,ostatnym sem tam odpapuluje,ale takym tym detskym vyrazom,čo je u každeho dietata,ale na nas dve s mamou je asi alergicky
Sociopatiu a autizmus a iné diagnózy pokojne pusti z hlavy, nič mu nie je, syn len potrebuje hranice a iný rodičovský prístup.
nie som z odboru, takze mam rovnake moznosti si to len nastudovat na internete, ake su presne priznaky, ako ty.
ale podla dalsieho tvojho opisu by som od tejto diagnozy upustila.
zacnite pekne od piky s psychologom a uvidite.
ale kedze tvoj vztah so synom je vysledkom vzajomnosti, priprav sa na to, ze aj ty budes musiet menit niektore svoje vychovne postoje. je mozne, ze niektore, co mas a beries ich ako spravne, spravne nie su. takze to neber od psychologa ako utok na tvoju schopnost byt dobra mama.
Autistku mám doma.Taktiež syna s hyperaktivitou.S autistkou nám už pomáha psychiater a s naším chlapcom psychologička.Lenže ani jeden z nich nemá príznaky ako tvoj malý.Synáčik sa síce pokúša manipulovať s nami,aj odvráva,ale v zápätí si to rozmyslí a poslúchne,nakolko inú možnosť nemá.
Naozaj ti treba pomoc od odborníka a to čo najskôr.Ja nelutujem ked som požiadala o pomoc.Lenže môj chlapec bol doma anjelik a v škole učitelke hučalo v hlave s jeho uvrešťaného hlásku.Aj ked nás rodičov rešpektoval,cudzích nerešpektoval.To nám pomohli zvládnuť práve psychologovia.
Každému kto má dieťa odporúčam knihu http://www.martinus.sk/?uItem=70678.
Nájdeš tam odpovede na tvoje problémy.
Kniha mi veľmi pomohla, je plná situácií z praxe a odpovedí ako sa rodič ma zachovať.
tak babeny objednaní sme na utorok buduci týžden.Uvidime čo nám povie psychologička.Držte nám palčeky.
super
Grofka, určite si kúp aj knižku. Psychológ pomôže, ale knižku budeš mať stále doma a k dispozícii, keby si si niečo potrebovala preveriť, zopakovať; prípadne ťa aj ukľudní, že je veľa takých detí a nie si zlý rodič atď.
Dám sem taký krátky príbeh z nášho života
Môj syn (6r) mi prednedávnom urobil veľkú "radosť". Čakali sme návštevu, bola to jedna pani učiteľka (nie jeho) a keďže krpec má také divoké obdobie, chcela som ho motivovať ku kultúrnemu chovaniu a vravím mu: "Skús sa prosím ťa po celý čas správať tak perfektne, ako to táto pani učiteľka za roky učenia v škôlke ešte u žiadneho dieťaťa nevidela." (môj syn je dosť zameraný na výkon a podobné výzvy občas na neho zaberajú). Pani učiteľka prišla a to, čo sa u nás udialo, to som nevidela ani v najhoršom filme. Váľal sa po zemi, brechal, trúbil, bubnoval, bil sestru... Proste jedna hrôza a nič nezaberalo. Absolútne ma nerešpektoval... A keď návšteva odišla, takmer som sa nezmohla na slovo, vôbec som nechápala, čo to malo znamenať. A on mi s úsmevom vraví: "Mami, správať sa ako najlepšie dieťa, aké kedy videla, by som asi nedokázal. Ale takéto ZLÉ dieťa podľa mňa ešte určite nezažila"...
Nadviažem ešte na predchádzajúci blog, ktorý som si od teba teraz prečítala. Písala si (hoci nadnesene, ako vtip), že je to u vás tak, že keď si chorá, tak musíš chodiť do práce a doma manžel s ničím nepomôže, všetko je stále na tebe a keď je chorý on, tak sa všetko točí okolo neho... Je to len krátky pohľad do vašej domácnosti, nedá sa z neho vynášať súdy. Ale trochu to vyzerá tak, ze od manžela sa ti nedostáva dostatočnej úcty. A možno syn preberá tento model od otca. Jednoducho, keď vidí, že otec nedbá o tvoju prácu, tak aj on utrie tričkom podlahu a pod. (...pravdaže, to vieš len ty, ako to je u vás doma; možno je to úplna hlúposť, avšak vplyv otca ako vzoru by som určite nepodceňovala).
Zvládnete to
Je skvelé, že si si už dohodla ten termín. Prvý krok máš za sebou, teraz to už len dotiahnuť do úspešného konca 
Tak baby dakujem za komentare
A áno je pravda,že vela robi to,že ja vychovavám syna inak a moj muž inak.Niekedy si da MM povedat,inokedy akoby som hrach o stenu hadzala.
A ešte jedna vec,v prispevku zpred roka som pisala,ake mame obaja zamestnania,že syn chodi vlastne domov na "prazdniny".Stale som zatial v herni,u nas je tažko s robotou,ale aj tu sa blyska na časi lepšie DUFAM.V pondelok mam ist na pohovor do prace,kde sa robi od siedmej do tretej na jednu smenu,takže by som mohla byt so svojim synom každy den doma.Vikendy,sviatky volno a ešte aj celkom super platove podmienky
Tak mi maminy držte palce,aby nám to aspon sčasti vyšlo a hádam o nejaky čas tu napišem same chvaly
Grofka, ako pokračujete? Čo vravel psycholog?