Spoločne pri stole

...krásna téma Evka
Mojim snom bolo, mat v byte velký stôl...nakolko sme bývali v dvoj-izbovom byte sedávali sme v kuchyni.Ale ked sme sa prestahovali do 4-izbového, bolo mojou podmienkou, pri zariadovaní:MAT VELKY STOL!
Ranajkujeme síce cez víkend v kuchyni, ale obedy, hlavne nedelné sú moje
Tak, ako sme jedavali doma v rodičovskom, s pekne s rozprestreným obrusom , tak aj u mňa tradícia pokračuje.

ahoj....my sme tiež doma cez víkendy spolu raňajkovali,obedovali aj večerali...a pamätám si že v nedelu ked sme sa naobedovali ocik nám podpisoval žiacke knižky, občas to bola nočná mora hlavne ked tam bola zlá známka ale ocik to stále okomentoval len tým že do budúcej nedele to budeme mat opravené....aj ja sa snažím zachovávat spoločné (aspon) nedelné obedy a obľúbený výrok MM je:"Mamka, v živote som lepšie nejedol!" len občas MM neobsedí pri stole a potom sa hnevám že ako mám syna naučit spolu stolovat ked to ani on nedokáže a mimochodom ja strašne nerada jem sama...takže zhrniem to doma sme spolu jedli vždy ked sme boli všetci doma a tak to dodržujem aj teraz vo svojej rodine

Ja si to tiež neviem predstaviť, že by sme sa aspoň cez víkend spoločne nenajedli za jedným stolom, o sviatkoch ani nehovorím, nakoniec tá fotka z Vianoc, ktorú som sem dala hovorí za všetko. My máme skôr ten problém, aby sme sa všetci za ten stôl všetci (momentálne 12 kúskov) vpratali.

my mame tiez velky roztahovaci stol (je aj vo foto ) cez vikendy jeme stale spolu - ranajky, obed, vecera - vynimky tvoria iba dni ako napr. dnesny - ked balim ako diva, takze bola spolocna iba vecera - no a cez tyzden mame spolocne vecere a ja s Michaelom aj ranajky... a zacina sa jest, az ked sa chytime za ruky kolo stola a zaprajeme si spolocne dobru chut
Katarina

No, ja veru musím ten trend potvrdiť - na moju veľkú ľútosť, nijak sa mi nepodarilo ani za všetky tie roky presvedčiť MM, aby sa takéhoto niečoho zúčastňoval. Kým boli decká menšie, tak sme cez tie weekendy jedávali spoločne aspoň my ostatní (a tatko sedel sám v kuchyni), ale dnes je mi to ťažko zorganizovať, lebo všetci máme nejaký iný režim a veru ešte ani cez tie weekendy sa nejak nedokážeme zladiť, aby sme boli všetci naraz doma a sadli si k spoločnému stolu.
Chýba mi to, tiež som bola z domu na to naučená - cez týždeň spoločné večere v kuchyni, sobota v kuchyni spolu ráno, na obed aj večer, v nedeľu raňajky a večera v kuchyni, ale obed v obývačke aj s "nedeľným" riadom
No čo už, človek nemôže mať všetko šťastie sveta, a keď som napríklad videla, akú vedu z toho robia moji americkí príbuzní, tak som usúdila, že možno je to aj lepšie, že som "netlačila na pílu" - tam z toho občas bývalo také "dusno", že to predsa MUSÍ byť, že všetci sedíme spolu pri stole (aj za cenu, že necháme plakať bábo, čo sa práve kdesi vedľa v izbe zobudilo) - tak toto pre mňa nie je

evka aj my sme doma spoločne jedávali, aj teraz jedávame, jednu nedeľu sme s manželom u mojich rodičov, druhú u svokrovcov. Je to fajn, lebo takto sa rodina stretne pokope a oddýchne si spolu. A ten obed chutí inak Určite to tak budeme mať aj keď budeme samostatná rozrastená rodina aj my.
Keďže moji rodičia boli vždy veľmi pracovne vyťažení, keď sme so sestrou vyrastali, vynahrádzali nám to cez víkendy - spoločné raňajky, obedy, večere a v nedeľu "slávnostný" obed - nedeľný biely obrus, sviatočný servis, pekne prestreté, a po obede zákusok, čo mama napiekla (od našich dvanástich rokov aj my - zo začiatku boli tie pokusy naozaj zvláštne )
Má to svoje opodstatnenie, vedie to deti ku vzťahu k rodine, aj keď v časoch puberty sme na to poriadne nadávali, prišlo nám to "trapné", časom sme ale pochopili, o čom to celé je. Takže podľa mňa: spoločné jedlá - super vec

ahoj
ja mam na to podobny nazor.spolocne stolovanie je dolezite pre celu rodinu, ja som bola naucena z domu presne na vikendove a sviatocne spolocne stolovanie a snazim sa o to aj v mojej rodine, aj ked s tazkostami. MM je muzikant takze je dost casto prec aj cez viendy, takze je pre nas sviatok spolocne stolovanie trebars aj v utorok na veceru.vacsinou vari MM alebo aj spolu nejaku dobrotkua, chalani sa z toho strasne tesia, podla mna je hrozna chyba ak rodina spolocne nestoluje, je to aj o sudrznosti, spolupatricnosti....pre MM je to inak hodnenovea netradicne, lebo v jeho rodine si na to moc nepotrpeli, pamatam sa na moje prve vianoce s jeho rodicmi, ked som bola 1X tehotna a oni nas pozvali na stedru veceru...prisli sme, a mama ze co si date, naberte si...my s otcom uz sme jedli....ziadne spolocne sedenie, oblatka, motlitba, pripitok...nic, akurat som dostala na tanier zlava salat a sprava rybu....hrozne som sa citila , hrca v hrdle, ziadne vanoce, ziadny pocit spolupatricnosti a radosti...nic a kazdy obed na ktory sme boli pozvani prebiehal rovnako...my sme prisli na pozvanie a oni uz boli najedeni...svokra sice varila vynikajuco, ale mne tam proste nikdy nechutilo

Pred Vianocami som videla v TV reláciu,kde bola aj detská psychologička,ktorá rozprávala rôzne zážitky zo svojej praxe a medzi inými povedala niečo,na čo asi nezabudnem tak ľahko.K nej keď príde rodič,ktorý si nevie poradiť s dieťaťom,ona ho vypočuje a prvá otázka je:Ako často spolu stolujete ako rodina?Rodičia sa tomu veľmi čudujú,nechápu súvislosti....a prvá otázka ktorú dáva deťom je tá istá.Pre ňu je veľmi dôležitá odpoveď,pretože veľmi veľa napovie o živote rodiny a ona sa vie podľa toho orientovať v ich vzťahoch oveľa lepšie.A zaujímavé bolo pre ňu zistenie,že asi na jednej ruke by zrátala tie rodiny,ktoré spolu obedujú,večerajú za jedným stolom aspoň raz za mesiac.
Mňa osobne prekvapilo,keď mi najstarší syn rozprával,že jeho kamaráti ani cez Vianoce nesedia pri večeri spolu za stolom,navarené majú,napečené,nakúpené možno viac ako niekto iný,ale syn sedí pred počítačom,mama číta knihu,otec pozerá TV a každý si vezme na tanier sám čo mu chutí a zje vtedy kedy jemu chutí,darčeky si dávajú keď ich prinesú z obchodu a o čom sú vlastne Vianoce asi ani netušia.Pre mňa sci-fi,naozaj....
My sme tiež málo všetci spolu a naraz doma,ale keď sme všetci doma,tak sadáme k stolu spoločne.A máme medzi sebou takú nepísanú dohodu.Keď má niekto z nás sviatok,či narodeniny,alebo meniny,všetci sme doma večer o 19h. a oslávencovi zagratulujeme.

Niekedy staci aj maly stol a pomestime sa ??????????? ale tie casy co sme mi boli detmi malymi pomynuli teraz sa laska deti a rodicov niekedy nahradza peniazmi

Milujeme spolocne stolovanie.A sedenie pred krbom a hranie na gitaru a spievanie a spoločenské hry...A rovnako milujeme aj cas sám pre seba, ktorý môže ktokolvek z rodiny kedykolvek pre seba vyhlásiť a ostatní to rešpektuje me. Deti majú 6 a 5 rokov, uvidíme, ako to bude ďalej. Kamaráti sa s nami smejú, že sme takí ufóni z inej planéty ako ostatní... Nuž,žijeme ako sa nám páči. Rodina na prvom mieste.
Moji rodičia bývajú od nás 150 km, ale denne si nájdem čas sa im ozvať, či už telefonoicky, skypom, alenbo si dokonca s mojimi modernými rodičmi posielame milé drobnosti m,ailom.

Keď boli deti menšie tiež sme spoločne jedávali pri veľkom stole.Teraz mám deti po svete ale zo synom obedujeme spolu aj v práci a občas večeriam s dcerou spolu pri PC na ušiach mám sluchátka pozerám jej do taniera čo dobré večeria a ona mi sem tam frfoce aby som tak nemlaskala do mikrofonu

My sme možno staromódna rodina, ale u nás sa normálne stoluje. Keď sme všetci doma tak spoločné raňajky, obedy aj večere. Manžel je čašník a má nepravidelnú prácu, čiže napr. ak je 2 dni doma tak dva dni sa u nás normálne stoluje. Obrus prestieram teraz minimálne, pretože starší syn papá ako prasiatko a tie škvrny jednoducho neidú vyčistiť, ale snáď keď podrastie tak sa to zmení. U nás sa neje tak že každý kto je hladný si zájde do chladničky a "co dúm dá". Pripravujem raňajky, obedy a večere, pre deti aj olovrant a desiatu. Ešte aj pes dostane jesť vtedy keď my máme obed na stole Ale tiež počúvam od kamošiek a známych že toto nie je bežné.

...

u nás, u rodičov, to bolo dosť podobné.
Nedeľné obedy, keď sme sa svorne všetci tlačili pri stole... Každý mal svoje miesto, v rádii odznel hlahol zvonov a my sme sa pustili do spoločného obeda...Súťažili, kto prvý zje - víťaz si zvolil obľúbenú farbu ("som žltý/ružový/biely anjel!" zaznievali postupne naše výkriky)
Po obede otec "čaroval", ako deti sme dychtivo čakali, či sa mu podarí po odrieknutí čarovných slovíčok "achalaj - bachalaj - čiri bu - bububu" niečo nájsť vo svojich vreckách
V nedeľu to obvykle bývali syrové korbáčiky, ktoré kúpil cestou z kostola

Vo svojej rodine som sa snažila dlho uchovávať tento zvyk,aspoň v nedeľu ( len to čarovanie mi tak nešlo...) postupom času však prichádzali synove tréningy, turnaje, rôzne aktivity mládežníkov ... o to viac si cením každú chvíľu, keď sa nám to podarí.

Tiež mám rada, keď sa všetci vyberieme na obed/večeru do našej obľúbenej reštaurácie. Máme tam svoj stôl, osvedčené jedlá a ...popri tom takú onakvejšiu atmošku , vtedy tíško preciťujem náš rodinný súzvuk, pri chalanoch dosti kostrbatý, ale ... náš

ako deti, nedelny obed pri jednom stole bol samozrejmostou, ked som bola mensia, tak aj so starymi rodicmi, teraz cez tyzden, ked nie je rusno, tak vecera je spolocna, ak je rusno a muz robi, tak ja som hore s detmi a jeme pri jednom stole, nedelny obed je posunuty podla toho, kedy zatvorime, ale snazime sa spolocne stolovat co najcastejsie, mala prestrie, maly to pravidelne popremiestnuje a hned je prestrete namiesto na stole na zemi ale atmosfera pri stole jedinecna, maly sa naje lepsie, ako by sedel sam niekde pri televizore, takze pri nom to ma aj efekt na to co a kolko zje no a ked je pri stole maly, tak nepotrebujeme ani radio, hubka sa mu nezastavi, tou svojou hatatitlou vseeeetko musi okomentovat, takze sa neraz aj zasmejeme, vzacne to chvile
bigmama

"Exsvokrovci", sú veľmi súdržná rodina, a majú zaužívané rituály, cez týždeň čakajú keď príde dedko z práce a potom spolu obedujú(podľa toho kto má akú smenu) a cez víkend sú pri stole všetky deti a vnúčatá...a v nedeľu doobeda ženy sú spolu v kuchyni a chlapi chodia na cintorín a po rodine-a potom za spoločný stôl...
keď mama s nami bývala, tiež sme mali spoločné večere a nedeľné obedy...
...a teraz mi to veľmi chýba, bo Dávidko chodí každý víkend tatinovi-svokrovcom, tak sa teším vždy na Vianoce a na prázdniny na chalúpku, to si spoločné stolovanie vychutnávam

Evka,pekná téma .Ako dieťa si pamätám spoločné stolovanie iba cez víkend - cez týžden sme sa nedokázali zladiť,každý mal iný režim-iné povinnosti a iný príchod domov .Teraz ked mám svoju rodinu je to tiež také všeliaké .Muž chodieva na dlhšie preč a my so synom akurát spolu večeriame.Ale víkendy sa snažíme dodržiavať v rámci možností.Súhlasím že to prispieva k súdržnosti a pohode rodiny ...

cez tyzden nestihame, snazime sa aspon ranajky dat spolocne... vecer - ja veceriam s dcerou, manzel chodieva niekedy i neskor, tak ked veceria on, aspon pri nom posedime bud spolu s dcerou alebo aspon ja. no cez vikend, uz roky, kazdu nedelu chodime na obed k mojim rodicom. spolu sadneme za stol a spolu obedujeme... ked ideme niekam na celodenny vylet, namiesto obeda je vecera... ked sa stane, ze ani jedno, chyba to nam, chyba to i nasim... dokonca i moj manzel sa tesi k nasim na obedy - jeho uzasna svokra mu totiz vyvara podla jeho priania (nastastie sa s mojim ocinom vzdy zhodnu na tom, co by si dali...) - no, a teraz - ideme k nasim... tak, dobru chut...

Ja aj môj manžel sme si priniesli spoločné stolovanie zo svojich rodín , minimálne cez víkend jeme všetci spolu, byt máme síce malý, ale stôl našťastie veľký . Páči sa mi, že keď máme nejakú oslavu u svokrovcov, napriek tomu,že obývačku nemajú najväčšiu , vždy sa tam naje kompletná najbližšia rodina /13 ľudí/. Milé sa mi zdá aj to, že v kuchyni má svokra vešiačik s hrnčekmi -šálkami, každý tam má tú svoju, inú ako ostatní .Tak pri stole každý vie, ktorá je tá jeho a nikomu neprekáža, že nemá sklenený pohár.Na chalupu teraz dali urobiť do altánku dlhočizný stôl z masívu aj s lavicami,pri dobrej vôli za ním naje aj 15 -16 ľudí.Na spoločné stolovanie nedám dopustiť!

U nás sme dnes dokonca spolu robili obed, ocko si vybral bryndzové pirohy a kedze je to zaberačka všetci sa mi snažili pomáhat btw. chutili skvelo! MM spi na gauči, dievčatá sa hrajú na modelky
Od začiatku mi záležalo na tom aby sme jedávali spolu, funguje nám to zatiaľ skvele aj napriek tomu, že mm pracuje na smeny. Ak ocko nie je doma stolujeme spolu s dievčatami, pre nás je to naozaj samozrejmosť. Tiež snívam o tom, že raz bude chalúpka a budeme stolovať vonku pod orechom...

Diky za kazde nove rano...

Ako malej mi spoločné obedy - a hlavne v nedeľu - pekne dvíhali mandle. Riešilo sa, čo sa nestihlo cez týždeň (konečne sme boli všetci na doraz - no dusno!). Ale jedla bolo kopcom, takže sa dalo. Obedovali sme trochu neskôr a to už kamarátky kričali na dvore a ja stále pri polievke: ona studené a ja vyplakané oči... Keď som sa vydala, povedala som si - takto teda nie!
Dnes raňajkujeme s MM spoločne, kávička a voľačo zobneme, cez víkend zvyčajne príde staršia samostatná ratolesť, takže v soboty a nedele spoločné obedy. Obrus musí byť, pri jedení sa rozpráva spoločne o tom, čo sa udeje cez týždeň, čo sa chystá...aj o problémoch, veď nie vždy je slnečno v duši. Viac hláv viac vie a aj k neriešiteľnému zvyčajne nájdeme možné cety riešení. Prestali sme riešiť štíhlu líniu, už znovu nabehli aj koláče. A užívam si dcéru, veď hádam aj ona po čase vyletí z domu...Kávička a pohoda už budú len s MM. No a povedzte, odkedy chlapi komunikujú s nami tak, ako dcéry a vôbec ženy?
Občas si spomeniem na obedy na dedine u starej mamy. Ráno sa ozýval plieskavý zvuk - starý otec si zložili dvere, na pánt zavesili opasok a brúsili na nej britvu. Brada natretá na bielo, v nedeľu sa holilo. Zo šporhelta voňala slepačia polievka. Navarené bolo, kým sme prišli z kostola. Potom sa zopäli ruky, poďakovalo sa za dary a jedlo chutilo aj kúskom duše. Nuž, holt, máme dnes iné rituály...

Moje dcérky (13 a 16) si užívajú každý okamih strávený so svojimi rodičmi a vychutnávajú si rady aj spoločné stolovanie. Je u nás vzácnosť, keď spoločne všetci štyria cez víkend obedujeme (cez týždeň už vôbec), lebo manžel je často pracovne preč. Iba málo víkendov v roku trávi doma vtedy vytiahneme slávnostný servis, ktorý sa používa iba pri takýchto príležitostiach, za iných okolností ho zo skrinky nechcú vytiahnuť ani omylom, bez tatina nie!
Podarené sú tie moje dievčatá

ja som si zaviedla taketo spoločne obedy a večere so svojim manželom,len nedavno a po dlho boji:)kedže moj manžel bol zvyknuty z domu jesť pri televizore,počitači a hocikde len nie pri stole a je to aj troška tym,že pracuje v zahraniči-jazdi a tam teda vela času nema,je rad ked sa naje takpovediac zachodu ,,tak som ho nevedela naučiť a vela som sa pojedovala,aby sme si aspon ked je doma,v klude sadli za ten stol a spoločne sa najedli,,,konečne sa mi to podarilo a som rada,su to uplne ine večere aj obedy,ked sme spolu a teraz aj s našou malou,,,,naozaj si niektory neuvedomuju ako to dobre tej rodine padne byť aspon raz za den spoločne,mne teda velmi,lebo sme si aj velmi vzacny,,,,musim dodať ešte jedno,že moj muž si zas presadil ranajky v posteli(čo preživam ťažko:)ale už aj s radosťou),kedže slubil že ich bude robiť vždy on a zatial to dodržal,,neviete si predstaviť ako sa mi nechce s postele a čakam aj ked len maslovy chleba s kavou su to moje najkrajšie okamihy