Lenka, teš sa naďalej zo svojej rodinky, syn je úspešný, má plány do budúcna,privedie nevestu. Starneme všetci a radi sa vraciame do čias,keď sme mali deti menšie.Vychutnaj si ďalšiu etapu svojho života,teš sa na to, čo príde.Mladí sme duchom...
Lenka, to je asi normálne, že človeku príde ľúto. Moja dcéra má 16 a tiež si niekedy povzdychnem, keby tak ešte aspoň na cvhvíľku bola maličká ...
Ale vychutnávaj si to, čo máš. Úspešných synov a neboj, keď príde vnúčatko, budeš pyšná babka. A naozaj som presvedčená, že každý vek má svoje čaro - ale musíme ho aj vidieť 
ja som na tom podobne, akurát s tým rozdielom , že synovia 27.r a dcera 22.r, pracujú a ja som cez deň sama doma, no nie sama ,miesto vnúčat mám psíka. A symbol prádzneho hniezda ako sa hovorí teraz neriešim, až to príde potom..
Blahoželám k dosiahnutiu úspešného zakončenia štúdií tvojim krásnym synom Lenka R. Teš sa a vychutnávaj si svoju odmenu v tejto podobe.
K tvojmu zamysleniu sa nad starnutím len toľko.Treba si dávať pozor na to čo vyslovujeme, lebo ak sa budeš brániť prirodzenému starnutiu, môže sa stať, že ho nikdy neokúsiš....!
Ver mi, že rola babky /starej mamy- to som ja/je úžasná a veľmi dôležitá.Som svojim vnúčatám dôverníčkou a to si ja veľmi vážim.Pri nich ostávam duchom mladá a som šťastná, že mi je dopriate plniť aj túto funkciu.Mám dojem, že vnútorná radosť nejako brzdí viditeľné znaky spájajúce sa s mojimi rokmi.Že by som ostala na starosť detinsky domýšľavá? No nech.
Ďakujem dámy. Ja sa samozrejme budem veľmi tešiť , keď ma mladí obdarujú vnúčatkom. Len ma chytil nejaký spleen, keď som si uvedomila ako mám staré deti
Lenka,ja mám takého veľkého syna ako sú títo tvoji len jedného a troch ešte malých,ale vieš ako sa už teším na vnúčence?
Stále si hovorím,že je aj on ešte mladý,že má ešte čas a pod.ale život ide ďalej,čo má prísť,to príde,nech sú len zdraví a šťastní,nie?
A my sme také krásne a mladé a o chvíľu možno už aj babky 
Lenka ja na vlastnej koži som tieto pocity ešte nezažila, na to mám ešte čas, ale keď sestra čakala synovca, bol to prvý vnuk mojich rodičov a obaja nezávisle od seba / sú už 15 rokov rozvedení/ chceli, aby im hovoril krstnými menami a nie babka a dedko, pretože sa necítia byť starými rodičmi. Ale keď sa narodil a začal rozprávať a prišli slová ako dedko a babka, ani ich nenapadlo, že by im mal hovoriť inak. Ten pocit, že už máš vnúča, ale vôbec nie si stará určite príde, aj keď sa odsťahujú, vždy ťa budú potrebovať / poznám to z vlastnej skúsenosti/.
Môj syn mal prednedávnom promóciu. Má sympatickú priateľku a chystáme svadbu. Možno budem do roka babičkou. Mala by som byť šťastná a som. Som šťastná a hrdá, že mám dvoch skvelých a úspešných synov. Ale chytá ma nejaká depresia a nostalgia. Veď ešte pred chvíľou boli to boli malé krásne detičky. Ja som tiež vyzerala celkom inak. O 25 rokov mladšia a o 25 kg ľahšia
. Ten čas tak veľmi uteká. Nedokážem si predstaviť, že sa syn odsťahuje, že nebude s nami, že mi nejaký drobček bude hovoriť babka... Ja sa vôbec necítim stará. A samozrejme viem, že je to normálne, že deti vyrastú, osamostatnia sa. Tak prečo mi je tak smutno a chce sa mi kričať , že nechcem zostarnúť !