Nechápem čo si týmto chcela povedať. Kde je tu niekto 100 %?
Kde si to vyčítala?
Však sme tu samé naničmamky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechápem čo si týmto chcela povedať. Kde je tu niekto 100 %?
Kde si to vyčítala?
Však sme tu samé naničmamky.
Nemyslela som to doslovne:))))
Ja neviem posúdiť či majú moje deti šťastné detstvo. A pravdepodobne to nikdy ani vedieť nebudem. Lebo moje deti to budú vedieť až keď budú veľmi dospelé. Ja napr. nemôžem objektívne o sebe povedať, že som mala šťastné detstvo a napriek tomu to vnímam ako veľmi pekné. Lebo všetky zlé veci, ktoré sa mi stali, tak z nich som sa niečo naučila a boli mi na niečo dobré.
Snažím sa ako najlepšie viem.
Alebo inak...keby tu napisem, ze sa casto s muzom hadame pred detmi, ze si povieme, ze to nesmieme, emocie nas prevalcuju a nabuduce sa zas pred nimi pohadame, alebo snazim sa, aby som nevzbudozvala ziarlivost medzi detmi, starsieho zavriem do izby ked bije mladsieho, libuska tusim to tu pisala by ma za to dala na hranici upalit a pod...snazim sa aj ja, ale nech si akokolvek snazim, robim chyby...tak som chcela vediet ako sa to da bez chybne vychovavat, su tu take co podla ich komentarov usudzujem, ze ich deti v zivote nedostali po zadku a pod...ja uplne vazne chcem byt tiez taka, tak ako na to?
Nuž tak To Ti asi neporadím.
Naše hádky boli búrlivé a to teda dosť. Naše deti to zvládli. My sme sa potom zvykli s nimi o tom zhovárať a vysvetliť im to.
Ale keď boli mladšie, ten strach v ich očiach to už nechcem vidieť. Neviem aké máš veľké deti, treba sa aj pohádať ale potom s nimi o tom hovoriť.
Po zadku tiež dostali a aj inde. Keď mi praskli nervy a veru stalo sa, že to bola aj vybitá zlosť. Zase sme sa rozprávali o tom. Každý sme iný,každý inak zvláda krízové a napäté situácie.
Snáď pozobrať si konkrétnu situáciu, takto ťažko niečo k tomu povedať.
Ale určite žiadna z nás nie je dokonalá.
Nemyslim si, ze je dolezite aby sme boli dokonalymi rodicmi. Patent na rodicovtsvo nemam urcite, styri deti mi dali zabrat a asi aj ja im. Ucim sa za pochodu, som dost volnomyslienkarsky rodic. V kazdom pripade si myslim, ze nema zmysle sa hrat na nieco co nie sme, ale nejaka sebakontrolola by mala byt,a by sme na deti neprenasali negativne emocie, za ktore nemozu. Dolezite je asi vediet si priznat chybu ..., mame styri deti kazde tak uplne ine, v skole primerane sikovne, bezproblemove, doma kus veselsie podla jednotlivych povah... Pytala som sa ich ake budu mat spomienky na detstvo, ta ze celkom v pohode ... Som si vedoma chyb, ale vzdy som robila najlepsie ako som vedela. Urcite ich robim aj teraz, no hold som to ja.
Ja som kdesi čítala, že občasné rodičovské hádky majú na deti aj pozitívny vplyv, aspoň vedia, že aj ostrejšia výmena názorov k partnerstvu patrí, že to nie je nič nezvyčajné, dá sa cez to preniesť a ísť ďalej.
Aj ja si to myslím, samozrejme musí to mať hranice. Lebo aj v živote sa stretnú s rôznymi situáciami a rôznymi ľudmi.
My sme sa s manželom pred deťmi nikdy nehádali a to dusno, ktoré cítili bolo pre nich hrozné, takže toto nie je cesta tváriť sa že je všetko v poriadku, myslím že to deťom ešte viac uškodí.
Možno tu hádku doviesť aj do tej roviny, že poviem prepáč, je to taká hlúposť / lebo hádame sa kvôli hlúpostiam, vážne veci riešime rozhovorom/.
Neviem čo je to byť dokonalý a ani to nechcem vedieť.
Urobila som množstvo chýb, no robila som čo som vedela a mohla.
Moje deti povedia že mali nádherné detstvo
Tak to je super.
internet...materstvo je mega tazke a neviem su zrejme rodene typy mam, ktorym to ide lahsie, ale v kazdom pripade nepomaha ta spusta informacii, ktore matku hladajucu informacie akurat tak zdeptaju...narazam na to, ze teraz sa tak vela pise o tom ako vychovavat spravne, ako sa obetovat do mrtva, deti nebit, byt dobrym vzorom, navyse cely internet zaplaveny moralnymi radami dokonalych mam, plno odsudzujucich komentarov a pod. ja som kedysi chodila na taketo fora a prestala som, lebo som byvala z toho len smutna, raz mi kamaratka povedala, ze ci mi sibe, ze to vobec citam, ze na take fora chodia len matky aktivistky, tak ich nazvala...tak som prestala, ale ci clovek chce alebo nechce, obcas hlada informacie a zase sa k tomu dostane a zas precita komentar, ktory ho zamrzi...preto si myslim, ze by sme si mohli kazdy davat trocha pozor a radit tak, aby sme skor pozbudzovali ako odsudzovali...ano, aj ja som o tom citala, ze pre dieta je horsie ak vyrasta v sterilnom prostredi, lebo potom nabehne do sveta a zisti, ze tam nie su vsetci taki mili a dobri a usmievavi ako mama a ocko - aj ked im pada omietka na hlavu...dobre ste to napisali, snazime sa a o to ide, kazda rodinna situacia je ina a kazda matka, ktora miluje svoje dieta sa maximalne podla svojich moznosti a vsetkych externych okolnosti snazi priblizit k idealnej vychove a dat svojim detom stastne detstvo...
Nečítaj tie somariny. Internet je najväčší klamár. Realita býva často úplne iná. Riaď sa svojou intuíciou, ty vieš najlepšie čo platí na tvoje deti. Pouč sa z chýb tvojich rodičov, ak nejaké robili a hneď si o kus ďalej.
Keby sa dala "Výchova detí" vyučovať tak, aby fungovala na každé dieťa, tak by ju už dávno niekto učil a dostávali by sme preukazy "Spôsobilý/á na rodičovstvo" Každý rodič robí chyby, každému aspoň raz ušli nervy... a ak to nenapíše, tak si len nevie priznať chybu, hambí sa za to, má výčitky a pod. Ak niekto napíše knihu o výchove, môže to byť fajn prečítať si, kým deti nemáš. Ale ak raz porodíš, tak je všetko ináč, ako v knihách. Každé dieťa je iné, čo platí na jedno, na druhé ani omylom... (mám dve deti a každé iný extrém, či už v správaní, temperamente, aj výzore). Deti potrebujú mať jasno, čo sa deje v rodine. TReba sa s nimi rozprávať, vysvetľovať, neklamať im, nevymýšľať si. Život sú aj hádky, zlá nálada rodičov, choroby, smrť, rôzne problémy v práci/rodinné/finančné... Sama som zažila, že predo mnou ako dieťaťom všeličo tajili (vážne choroby, rozvod, problémy v práci/škole), len aby som mala "šťastné" detstvo! Celé to bolo zle, lebo som akurát mala pocit, že do tej rodiny nepatrím, keď o takých veciach všetci vedia, iba ja nie. Prečo mi to nepovedali, hoci som sa pýtala? Prečo mi klamali? To som mala už asi 12 rokov... a chápala som všetko okolo, len nie to, prečo mi niekto nepovie pravdu
Turandota, Tvoje deti vedia, že ich ľúbiš, že majú v Tebe oporu, že im vysvetlíš všetko, čo sa deje. Tak sa s nimi rozprávaj, vysvetľuj, čo sa deje okolo a zvládnete to
Tak uplne suhlasim. mamicky ktore su vzdy dokonale neexistuju a tie ktore tu moralizuju a odsudzuju sa len snazia tak vyzerat...k idealnej vychove sa da len priblizovat, neda sa nikdy dosiahnut...je super, ked si vymiename rady a tipy ako na to, ako na buduce chybu nespravit, len nie hned odsudit a nalepit nalepku hrozna matka a pod...
Podľa všetkého čo tu píšeš tak ti niekto ublížil na nejakom fóre alebo niekomu blízkému, lenže minca ma vždy dve strany a ja neverím že by tam nebol aj koment o tom že vo výchove sa môže všetko možné stať a matka je len človek so všetkými chybami a trápenim, ktoré jej život prináša a preto robí možno aj chyby, ale určite nie preto že to robí vedome alebo vedome týra dieťa.
Neexistuje dokonala matka, nehľadaj také veci, lebo ich ani nenájdeš.
Tie čo najviac píšu o výchove, kde vlastne matkou nie si ale iba kamaratkou od začiatku, tak sa zľakli role matky a preto vypisujú také veci.
No život nám vie všetko pripomenúť a nie vždy vo vhodnom čase.Už som to niekde písala a budem sa opakovať, ale napíšem to čo som počula.
Sú to slová matky vraha, ktorý zabil svoju babičku.
Povedzte ako to mohol urobiť, všetko sme pre neho robili, mal sa oveľa lepšie ako iné deti, mal všetko po čom túžil, ako to len mohol urobiť. Toľko sme sa mu venovali.
Moja odpoved bola - lebo babka povedala nie a nedám a on predsa dostal vždy všetko čo chcel.
Neskôr dokonca vyšli najavo aj znásilnenia dievčat.
Týmto som chcela povedať iba to, aby si vychovávala svoje deti tak ako to cítiš a urobila všetko preto, aby si im vštepila úctu a lásku.
Mylis sa, mne ani mojmu blizkemu nikto konkretne na fore neublizil...ja som sa len velmi malo zucastnovala diskusii a to preto, lebo som nemala dost sebavedomia pustat sa do toho, ked som nemala pocit, ze skusenosti mam...teraz to citim inak, uz som matkou dlhsie a tak veci tak neprezivam ako predtym, robim si podla seba, lebo viem, ze tak je to najlepsie - podla svojich skusenosti, to sa mi osvedcilo. ale neda mi to, lebo ked si spomeniem napriklad na to ako som citala stovky - ano stovky stran diskusie na temu spankovej metody na podobnom fore a z toho som sa dozvedela akurat to, ze ked dieta zle spi moze za to matka a ta ktora ho nebodaj necha plakat strasne mu ublizuje...no poviem ti, bojovala som s tym, ale trapila som sa a hladala v sebe chybu...boze aka som bola hlupa...alebo ked som hladala sposob ako odnaucit syna bit deticky na ihrisku a patrala som po pricine, dozvedela som sa, ze je to tym, ze ho doma bijeme, co sa nedialo, ale kopec mamiciek skalopevne boli presvedcene, ze je to zlou vychovou a naposledy som si precitala tu, ze ak zavriem starsieho syna do izby za to, ze zbil rocneho brata, som zla matka a pod...mam pocit, ze je cely internet zamoreny premudralymi mamami, ktore vedia vsetko najlepsie a moralizuju a ani si neuvedomuju, ze danu diskusiu si moze precitat nejaka mlada mama aj o niekolko rokov neskor a bude z toho dost smutna..viem, ze pribehom o matke vraha si mi chcela povedat, ze vsetko mat nemusi byt dobre a pod...ale ja sa na to nedokazem tak pozriet, pretoze na beton viem, ze to nebolo len a len zlou vychovou...nepozname suvislosti a zabudame aj na vrodene predispozicie a rozhodujucu ulohu v tom mohlo zohrat nieco uplne ine ako tvoja domnienka...osobne poznam rodinu kde maju syna kriminalnika a vsetci to zhadzju na despoticku vychovu rodicov, ale tomu ja neverim, maju dceru, ktora skoncila VS a je z sluzny clovek...pises, ze minca ma dve strany, ja poviem, ze ich ma omnoho viac a ano, precitat sa da aj pekne veci na nete a su aj dobre rady, ale to neznamena, ze tie odsudzujuce tym neguju...alebo ano?
Kedysi dávno sme s mužom natrafili na jeden citát, ktorý si z času na čas navzájom pripomenieme a snažime sa ho držať:
Najkrajším darom, ktorý môžeme svojim deťom dať, je šťastné detstvo.
áno, musíme si ho pripomínať, lebo deň je rýchly a občas sa pozabudneme a riešime len praktické veci..a potom si vyčítame, že boli sme nervózni, nebolo kedy sa s nimi pohrať a tak...potom možno preto bol starší syn tiež večer nervózni a tak dookola...
čítala som tu veľa príspevkov super mamičiek, ktoré nerobia chyby...tak sa chcem spýtať ako sa to dá? aj príspevok o zlej novej dobe, ako to zle vplýva na deti a pod...vždy som si hovorila, že keď budem mať raz deti, nič tak nechcem ako vychovať z nich pozitívne mysliace bytosti a ako tak pozerám, vôbec to nie je jednoduché a vôbec sa mi to nedarí...tak ako to robíte, že ste také 100%tné:)?