Súboje mamičiek

Tak tie rady na konci používam akosi podvedome.Kedysi nebol internet.Deti som odchovala podla vlastného rozumu.Až na môjho nepolepšitelného super syna je to dobré.
Deti mám talentované.Nechválim sa tým.Som šťastná že sú aké sú.Podporujem to čo ich baví a netlačím ich do svojich nesplnených snov.

Kamilka, ja som chodila na krásne, nové ihrisko s hrôzou, moje deti nemali nikdy najrýchlejšie nový zúbok, nehovorili ako prvé, no jednoducho som musela prestať tam chodiť, lebo inak by som uznala, že moje deti sú nejaké zaostalé vo všetkom.
Začala som sa s nimi túlať a objavovať mnohé zákutia BB a okolia a tam mi nikto nehovoril čo mám a ako urobiť.
Moja mladšia sa zrejme tak naštvala, že po dvoch zúbkov hore a aj dolu, sme čakali do 4 rokov, kým jej vyšli ostatné, ale s plienkami som ani pri jednej nemasla problém.
Ozaj, vieš že ak takej mamine dieťa trebars nosilo dlhšie plieky alebo niečo iné, malá ešte aj knihu zo sebou, aby ti ukázala že to vynimočné deti robia. vtedy nebol internet

super článok, na škodu vecí, že fakt pravdivý, niektoré matky, tak ako by to povedala moja nebohá babka, už nevedia , čo od dobroty....

Na toto vobec netreba pieskovisko Mne sa to bezne stavalo aj v praci - ked sa niektore kolegyne chvalili, ake uzasne a sikovne deti maju a co uz dokazu. Pritom som castokrat zistila, ze nasi tu-ktoru vec robili tiez a niekedy aj skor. Deti sme doma samozrejme za pokroky pochvalili a nas to tesilo, ale nepotrebovala som vytrubovat to do okoliteho sveta a chvalit sa s tym.
Niekedy je najvhodnejsie v takychto situaciach pouzit zdravy sedliacky rozum.

podla mojich pozorovani to robia zeny s nizkym sebavedomim, ktore si cez deti dokazuju (alebo chcu dokazovat) svoju vlastnu domnelu vynimocnost.
Predsa ked viem, ze moje dieta je zdravotne v poriadku, tak respektujem odlisnosti od tabuliek a viem, ze nieco bude robit skor a nieco neskor.
Takychto rozhovorov sa nezucastnujem, ani nie som ta, co sa chvali pokrokmi dietata, lebo viem ze potom niektore mamicky maju z toho hlavu v smutku ze preco ich Jozko, co je starsi, nerobi uz to co Janko...
Medzi dobrymi kamoskami si povieme uplne prirodzene, co ktore dietatko robi a tesime sa navzajom z pokrokov deticiek.

Dalsia zabavna kapitola su "znackove" kociky, oblecko a podobne. Tiez pobavi pocut niektore mamicky

Hmmm, tieto veci si pamätám tak akurát u prvorodenej - a teda aj tie ostatné "porovnávačky" boli na tom rovnako ... a tam to ešte beriem - lebo ak je niečo prvýkrát, tak sa nemám o čo oprieť a neviem, či to je OK alebo nie .... Faktom ale zostáva, že to vtedy nebolo ešte tak veľmi o nejakej rivalite, "prečurávaní sa" - skôr sme sa na tom zvykli dobre zabávať - jeden drobec boli fyzicky zdatnejší (prvý sedel, chodil, skákal,...), inému to "lepšie pálilo" (skôr vedel ťapy-ťapy-ťapušky, skôr povedal prvé slovo, skôr zložil prvú vetu) a potom sme v tom našom "kočíkujúcom spoločenstve" mali také deťúchy, čo nevynikali ani v jednej z týchto oblastí - tie ale aspoň boli vždy najštýlovejšie "nahodené" ....
Od druhého vyššie už sme na takéto "somariny" nemali čas

Ja akosi nesúbojím s inými mamičkami, aj tak mám svoju inštinktívnu pravdu a moje deti sú aj tak najlepšie

Nasi chlapci su uz velki,ale nikdy nezabudnem,ked som s najstarsim synom chodila na prechadzky este v kociku,ako sme stretavali jednu mamicku,ktora mala syna o tyzden mladsieho a ine ju nezaujimalo,len miery a hmotnost toho nasho,kolko coho spapal,kolko spal,kedy sa usmial.....mala som z nej uz tusim aj nocnu moru
kedze nas synacik zacal chodit ovela skor,aj rozpravat,prestala som s nim chodit na ihrisko,kde sa rozoberali taketo temy,lebo takym matkam nic nevyhovie.ked sa najde dieta,ktore je sikovnejsie ako to ich,tak je pre nich "divne",ked sa najde dieta,ktore "nevie" to co dokaze ich dieta,je tiez divne,mne take rozhovory vzdy prekazali.mam aj ine na robote,ako sa bavit o tom,kde dostat kupit znackove topanky pre drobca,ze granulovany caj vychyrenej znacky je kvalitnejsi,ako domaci sirup,ze z rohlikov sa pribera,a ked rano vypil dva pohare mlieka,vecer uz nedostane,lebo neviem co....
inak tym supermatkam,sa ja vobec necudujem,ze su take.tolko informacii,co je dnes na internete,a to si myslim,ze vacsina ich cerpa tam,to musi cloveka zakonite zmagorit.a doma,na materskej,ci rodicovskej dovolenke,ked sa dostane takato nevyspata a unahanana mamicka von medzi ludi,ktori su priblizne rovnakej vysky ako ona ,je rada,ze sa s niekym dospelym porozprava,kto nema cumel a plienky.....a v tej euforii radosti,ze nasla spriaznenu dusu,ktora ma tiez tie iste problemy ako ona,ani nerozozna na prvy dojem,ako to vlastne vsetko je.
ale ved zase nie vsetky su take ved detom je to uplne jedno,co maju na sebe oblecene,v akom kociku sa vozia a nakoniec aj tak spapaju len to co im chuti,na silu do nich ani jedna z nas nedostane to co im nevonia....tie supermatky si robia len problemy sami sebe,zbytocne starosti,zbytocne vydavky,zbytocny zhon.

mnau presne toto

kocikovania s ostatnymi maminami som bola "usetrena", lebo drobec malo spal a kym sa inde kocikovalo do 2,5 roka, to sme uz mali nabehane vyskove kilometre po okoli. az raz som bola ucastna jedneho pieskoviskoveho kruhu mamiciek a ked jedna odisla ratovat dieta na smykacku, hned som sa s otvorenymi ustami od ostatnych dozvedela, ake ma doma skarede zavesy, no ze vraj dost nemoderne , tak som odisla aj ja a dala zrejme dalsi podnet do diskusie ... nuz ano, priznavam sa, kocik som kupovala akciovy vypredajovy .

mala som 1-2 kamosky na ihrisku, s ktorymi sa dalo bavit o comkolvek, obcas vybehli s nami mimo civilizaciu a mali viac deti, tak porovnavanie mi "vysvetlili" hned na zaciatku a viac k tomu nebolo treba. mna skor zaujimala vychova a ked poviem, ze nieco robim takto, cakam vacsinou, ze sa niekto chyti a spoznam aj druhu stranu, iny postup, dovody a pod.

ja som kvoli tymto "supermamam" prestala chodit na detske ihriska, nasla som si jednu kamosku, ktora bola dost podobna a stretavali sme sa len s nou. Uzila som si svoje ked som dosla na ihrisko a zacalo to tym ze moj prvorodeny bol trochu vacsi, hned zacali mat narazky na jeho vahu, a ked som k tomu povedala ze ho nekojim tak tym so si priliala olej do ohna a ty nekojis? no to nie je dobre, ja som kojila do 3 rokov a uz to islo.... vzdy som dostala prednasku o kojeni a vzdy som odchadzala so slzami v ociach aka som strasna matka ze nekojim svojho syna (mimochodom kojenie som vzdala po umornych 5 mesiacoch prikladania, odsavania ked moj syn po krmeni z prsnika vypil este dalsich 180ml nutrilonu)Teraz uz viem, ze som ich nemala pocuvat...aj ked vtedy to bolo tazke, tiez som vzdy zle znasala chvaly ako nas zacal chodit vtedy a vtedy a my mame tolko a tolko zubkov a nas uz rozprava....tymto ma skoro dohnali na neurologicke vysetrenie s mojim synom lebo som si uz myslela ze je urcite postihnuty alebo prinajmensom autista, lebo zacal chodit az v 15tich mesiacoch. S odstupom casu viem ,ze netreba nikoho pocuvat ale treba sa riadit sam sebou, svojim materinskym instinktom a taketo reci vobec netreba pocuvat, radsej sa im zdaleka vyhnut

tak z tohto som vyrástla dievčence, toto naozaj nemusííím Naša Rebečka je dosť spomalené dieťa a radšej čuším ako peň, keď sa bavia mamičky o veku a dovednostiach svojich detí. Našťastie sme sa stretli na našom ihrisku v doobednajších hodinách super baby, takže tam naozaj nemusím nič skrývať Moje staršie deťúrence boli a sú fakt šikkovné, nikdy som sa však nechválila, ani neviem načo je to dobré. Každý je iný, v podstate je úplne jedno kto kedy začne chodiť, rozprávať atd, hlavne že sa to naučí Keď sa debatuje o cudzích jazykoch, ja iba poznamenám, budem rada keď sa tá naša naučí riadne po slovensky ....

ked sme mali prveho, aj ja som neistotu z neznameho uzemia (vychovy) asi prveho pol roka riesila nekonecnymi rozhovormi na temu vaha, velkost, atd.
ked vsak syn prospieval, preslo ma to, lebo uz som nadobudla vo vychove aku-taku istotu. co ma trapievalo, bolo jedenie, lebo moje deti povazovali jedlo za stratu casu a trest. takze nase jedenie byvalo dvojhodinovym bojom o kazdu ne/zjedenu lyzicku. a u mladsej este stale je.

ja sa skor na ihriskach stretavam s fenomenom negativizmu. mamicky naschval hovoria o svojich detoch nedbanlivo, ako o tych nesikovnych, nepodarenych, ... a skryto tak cloveka tlacia do toho, aby im oponoval a dieta chvalil. alebo aby podobne zhadzoval to svoje.
ked z toho vykorculujete tym, ze poviete, ze to vase prave naopak, je celkom sikovne (cim dieta tej mamicky vyznie ako fakt neschopne), ste z konverzacie nabuduce vyradeni. a co mam robit, ked sa to jej dieta nechystam chvalit a nechystam sa ani o mojom hovorit, ze je tiez nesikovne alebo zle?

Moja Natalka sa narodila skor,v osmom mesiaci,je sikovna,milujem ju a take sprostosti neriešim.Ďakujem Bohu,že je zdravá.Teraz čakáme bábatko a dúfam,že bude zdravé a vydrží v brušku do deviateho mesiaca.Podobné sprostosti riešiť nebudem.Deti sa majú do piatich,šiestich rokov len hrať,potom sa budú učiť.Všetko má svoj čas.

Tak ja som tohoto usetrena. Na ihrisko chodim v case, ked tam nikto nie je. Som vlk samotar, deti k tomu nevediem zamerne, ale kedze som ich mama, tomuto vplyvu sa nevyhnem, aj ked si uvedomujem, ze je to jedna strana extreme.
Stretavame sa s par znamimi, ktory maju deti vo veku nasich a o ziadnom mompetition tam ani nechyrovat. Myslim si, ze niet nad zdravy rozum a nadhlad nad vecou. Aj ked je pravda, ze je tazke neporovnavat (aj medzi vlastnymi detmi), lebo v tom konkretnom okamziku ma clovek pocit, ze "ach, preco nevie toto, hento tamto" resp. "ale ved uz vie toto , hento, tamto...".
Chapem, ze mamicky sa radi chvalia, co sa uz dosiahlo a o kolko sa predvehol fyzicko-psychologicky vyvin bambulka, ale v konecnom dosledku na rozdiel do Moravcovej, ja preplavem 50m bazen za 5 minut (nepocitam tu pauzu na vydychanie) a horsieho cloveka to zo mna nerobi....
Tie drobnosti, ze kedy nam kolko zubov vyrastlo, ci uz vie rozpravat a kolko gramov piesku na pieskovisku zjedlo male, sa stratia.

Tak v rodnej obci MM sme na ihrisku zostali vždy len ja s Lesankou a ešte jedna mamička,ktorá sa v tej obci cítila osamelá.Po našom príchode vždy všetci odišli z dôvodu že prišli dve čudáčky/nikdy sme do tej divnej obce nezapadli/.No a kedže mám doma iné dieťa tak zdrhli aby nechytili postih. V meste je to už iné.Dievčatá si žijú ako sme ich vychovali a s našou navždy malou sa snažia hrať zdravé deti,dávajú jej darčeky a majú ju radi.Nad rozhovormi mladých mamičiek sa len pousmejem.Som vcelku šťastná že niekedy nebol internet.Ved uvážte čo všetko by som ja objavila o mojich deťoch.Musela by som sa strachovať a dnešné mamičky by ma ešte podporili v tom že moje deti nie sú v poriadku.

...dúfam,že nie som "slepá", zatiaľ som to u nás nepostrehla, deti si navzájom chválime a radíme ...u nás je iba "válka o (ne)dojčení"