syn v puberte

Adena,žiadny trest...vysvetli mu prečo si mu to nechcela dovoliť.Kľudne,nekrič,nevyčítaj.Zostane zaskočený a bude si ťa oveľa viac vážiť.
Môj syn,keď mal 14 rokov šiel ku kamarátovi s tým,že o 22h.bude doma.Prišiel až na druhý deň na obed.Samozrejme,že ma to najskôr vytočilo,ale keď prišiel domov sám z mesta,toré je od nás skoro 150km.som ho nahnala do sprchy,dala som mu horúci čaj a keď sa vyspal ma stískal od radosti,že som ho "nezahlušila".Ja som vtedy pochopila,že už nemám dieťa,ale skoro "chlapa",ktorý sa nestratí.

Čo sa stalo, už sa neodstane - takže ten útek by som už veľmi neriešila - len by som mu vysvetlila (pokojne, bez hnevu a iných vášní), prečo som ho nechcela pustiť.
Ako riešiť jeho "prietupok"? To je ťažké niečo poradiť, keďže nevieme, ako to u vás vyzerá, ako fungujete, aké máte či nemáte "pravidlá" atď.
Ale keď je taký "geroj", že si myslí, že je už dosť starý, aby rozhodoval sám o sebe, tak by som mu možno zrušila všetky "výhody" (napríklad vreckové a financovanie iných "nadštandardných" záujmových aktivít ako kino, šport a pod.) Poskytovaný "servis" by som obmedzila len na to nevyhnutné minimum. Nech vidí, o čom je tá samostatnosť!!!!

Adus dobre si to napisala aj ja by som urobila to iste.....

...moja ma 15 a tiez sa jej moc nepaci ze aj ked je uz"velka",musi posluchat, zatial nic take nevyviedla a ani neviem hned ako by som to riesila...ale adus ma pravdu...ak su taki "geroji" nech skusia ake to je byt aj v niecom inom "geroj",nie len v ignorovani a zdrhani...