úvaha o naničmame

Moja zlatá ak si ty naničmama tak ja som BEŠTIA. Aj u nás je babka tá najlepšia a otec je zlatý stred.
Nuž čo niekto musí byť aj zlý.

kludiik, cele je to v tom, ze mama je istota. mama je tu stale. mama sa vzdy postara prv ako nieco treba. mama je rychlejsia ako myslienka.
moja drobcica ma 15m. kym je doma so mnou, som jej dobra. stale ju mam nalepenu na teplakoch. ale pride domov tata, babka, starka... sama seba sa mozem pytat - existujem vobec este? ide si hlasivky vyrevat, ked ju vezmem na ruky ja. odtahuje sa, natahuje za nimi. ked vidi braceka, ze ju predbehol, chyta ju zachvat ziarlivosti.
ale neriesim. som tak rada, ze mam aspon na okamih klud a nikto sa po mne nesape a nevyzaduje odomna. sadnem a kocham sa pohladom ako sa drobci maznaju s niekym inym. konecne zlaty okamih kludu.

to nie je tak! Len sa spýtaj mojej najmladšej dcéry, podľa nej som to ja!
Neplač, raz budeš aj ty babka a nebudeš musieť vysávať soplíky

vsetko, co si opisala, robime, okrem toho aj zakazujeme, vyhresime, pokricime.
Ale ked je zle, prva, na koho si dieta spomenie, je MAMA. Ked sa povie domov, prvy, koho si vsetci (vacsinou) vybavime, je MAMA.
Nam robia v skole, skolke srdiecka, na nas myslia, ked im je smutno. Puberta prehrmi a ako dospeli budu nase deti znova vnimat silu slova MAMA.
Eva

My to este tak nevnimame, mala je este mala. Ale aj tak si myslim, ze u nas budem tiez ja ta zla . Ocinko, babka a tety budu ti dobri, ktori budu Maju rozmaznavat. Vsetky prikazy, zakazy, cistenie nosa a ritky ostane na mne

Áno, a aj také "vyznamenania", akého sa dostalo mne, keď som raz ležala s angínou totálne odrovnaná a prišiel za mnou syn, že chce niečo papať (ja hore v spálni, muž dole v kuchyni) - bež za tatinom, vravím - on že nie, ja chcem od teba, ten lepšie chutí. No - nevedela som či zabiť alebo vybozkávať?

Ja niečo také nezažívam /naštastie/,ale možno taká puberta bude o inom ...zatial má iba sedem,a aj ked sme prešli nejakým obdobím vzdoru poviem úprimne ja som ho ani nepostrehla .Co je ale fakt ked sme napr.u mojej sestry tak mu až tak nechýbam nakolko je v spoločnosti bratranca a sesternice,ale tomu som aj rada nech sa odo mna aj trochu odpútava - lebo ked sme doma tak len maminka sem maminka tam a vie že ma tam má pri sebe kedy potrebuje.../teda ked sme doma/...Ale to čo písala Adus prebiehalo aj u nás,tým že som všetko robila okolo malého od narodenia nechcel nikoho pri sebe iba mna ,na niečo to bolo dobré ale zasa ked aj muž chcel niečo tak nemohol lebo malý chcel iba mna...a potom som len počúvala - vidíš ako si si ho naučila???...