Dali sme stretnutie. Spolužiačky, čo sme 5 rokov spolu drali lavice posluchárni. A spolu aj bývali na intráku. Zaujímavé spoločenstvo. Tie čo boli chudé pribrali, tie čo neboli chudé schudli :) V priemere vlastníme každá 1 manžela, dve deti. Choroby zatiaľ v našich radoch nekosia. Priamo vo vyštudovanom obore robí iba jedna. Ale všetky ostatné sa toho oboru aspoň okrajovo držia. Aspoň ako učiteľky odborných predmetov 
A deti. Počúva človek, počúva. Trochu sa čuduje. My sme mali svoj život tak trochu nalinkovaný. Málokto sa odklonil od toho, čo si ako 18 ročný vybral. Oni majú veľa možností. A tak skúšajú a hľadajú. Tuším ani jedno dieťa nie je také, že by doštudovalo tú školu, ktorú sa pôvodne vybralo. Prestupujú. Nie iba z oboru na obor. Ale rovno aj zo štátu do iného štátu. Cestujú. Pokiaľ sa dá, tak si užívajú. Vlastne, mnohí majú školu len ako krytie na svoje ostatné aktivity.
Dôležité je, že majú sny. Aj keď sa mne osobne zdajú nereálne, idú si za nimi. A tak sa niekto po "pobyte" na viacerých vysokých školách rozhodne, že sa vyučí. Že jeho cesta je remeslo. Na Slovensku pôvodne vyštudoval jedno z najlepších gymnázii. Priznám sa, toto sa mi veľmi páči.
Lebo zo záhadného dôvodu to vyzerá, že nám chýba úcta k takým klasickým povolaniam. Takým, kde treba pracovať aj rukami, nielen hlavou. Ako keby každý chcel chodiť iba v obleku a s kravatou. Nikto sa nechce ušpiniť.
Vedia vaše deti, čo chcú? Alebo sa stále len hľadajú? Aj keď majú krátko pred tridsiatkou?
Niekde je chyba. Miesto, aby sme mali v úcte každé jedno povolanie, zvlášť také, čo robí rukami, tak sa mnohokrát vyvyšujeme. Veď čo už môže taká upratovačka, alebo pokladníčka, nebodaj smetiar.
A veru, každé jedno je potrebné. A ak to robí človek nielen z povinnosti, ale preto, že ho to baví, tak to je výhra.
Neter mala na škole pedagóga - francúza. Už ani neviem, aký predmet ich učil. A tu, popri svojom pobyte sa rozhodol, že sa vyučí za rezbára.
Koľko ľudí baví napríklad keramika, tkanie.... Ale predstava, že 15 ročný človek povie, že sa ide učiť za keramika by asi mnohým nahnala strach. Radi sa na šikovných keramikov pozeráme, máme radi ich výrobky. Ale to je tak všetko. Alebo taký šikovný kuchár....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poniektorí aj vedia co chcu, starsi sa chce hrat so zvukom, ale uznal, ze kym sa v tejto oblasto dovzdelava uzivi ho a aj informatika, ma 21, vsetko bez vysky ... Strarsia dcera sa dokonca nasla v tom co studuje, datova analyza. Mladsi syn, 18, sa tento rok vyrazne hladal, presiel si od psychologie, sociologie, filozofie, cez informatiku, matiku, aby mal aj z coho zit, ako matika sa mu celkom paci, najnovsie smeruje k umelej inteligencii? Najmladej deve sa zatial paci tvorenie, skor patlanie sa, ako kreslenie ta ma este cas.... Suhlasim, nemaju problem snivat, menit svoje sny, vybrat sa do sveta ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veru veru tak...aj moje deti na základnej škole patrili mezi naj..na odporúčanie pedagogov som ich preradila na výberové gym..Išli na výšku podla svojho uváženia-jeden nedokončil lebo počas prazdnim išiel do sveta a ostal tom doteraz,druhé dietko vzali aj do Berlína na výšku ale rozhodlo sa pre Prahu a po promocii hned do sveta -doteraz..a podotýkam pracujú v odboroch kde výška ani nie je treba..a ja ked sa aj akože hnevám načo vám boli školy-zisťujem,že ono je to asi závisť..smelosť nebáť sa skusiť z každého rožku trošku a ak sa aj popália idú dalej..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru je to pravda, už je problém pri určitých ľudoch povedať že vnuk chodí na učilište síce s maturitou, lebo ho veľmi zaujíma príroda a chce byť lesníkom, samozrejme že môže ísť študovať aj dalej z tejto školy. Viacerí mi dohovaral že sme ho mali dať na gymnázium a potom mohol ísť dalej na lesnícku. Je divná doba máme mnoho vysokoškolský vzdelaných mladých ľudí ktorí robia v kaviarniach či robia opatrovateľky.