Vycerpanost

14-mesačný, už ani neviem, ako spinkal malý-ale myslím, že v tej dobe už spinkal len raz za deň, ale teda niekedy aj tri hodiny. Neviem a nebude unavený, že spinká len raz za deň? Niektoré detičky v tom veku ešte potrebujú spinkať viac-a nie je dobré týmto spôsobom ich unaviť, sú potom mrzuté a takto sa budia. Nič iné ma nenapadá, keďže píšeš, že predtým spinkal v poho a zubky mu nejdú. Uspávaš ho Ty, alebo ho necháš, aby zaspával sám-niektoré deti v tomto veku už zaspávajú samé, tak preto sa pýtam.

Tak spinkajte spolu... a uzivajte si svoju pritomnost...podla mna je dost este malicky a vobec sa mu nemusi pacit samota...casom ho to urcite prejde a najdete zasa sposob, aby spinkal v postielke sam....
Ja mam rocne dievcatko a tiez pokojnejsie spinka s nami-tak naco sa trapit! Ja mam tretie-asi posledne - a preto moja vychova ide smerom- vsetko pre spokojne a pokojne dieta a tym padom aj pokoj v rodine... ivet

U nás toto obdobie trvalo dosť dlho.

Uľahčilo sa mi vtedy, ked sme postielku dali uplne veľa mojej postele - ja som vlastne spala v strede medzi dvoma chlapmi . Maly sa budil v noci a potreboval vedieť, že som pri ňom. A mne iba stačilo vystrieť ruku a pohladiť ho. Aj v polospánku, nemusela som vstávať.

Na druhú stranu je pravda, že to trvalo veľmi dlho a ťažko si odvykal. Ale ja som si to skôr užívala.

O koľkej ti ráno vstáva a kedy a na koľko ho dávaš na obed spať? Len sa pýtam

a skušala si mu sať čajík? možno že je smedný...u nás to tak bolo...
Dvierka na postielke sme dali dolu a bola manželská spojená s postielkou v rovnakej výške, takže sme spali spolu, ale každý mal svoje miesto.

tak aj nas Matko sa tak budil... Ale bol kojeny este. No zostala som v tom obdobi znova tehotna, takze som razne povedala, ze si potrebujem oddychnut, inak sa zblaznim. Zacala som ho na rady znamych odstavovat a nechali sme ho spinkat sameho v druhej izbe s vysielackou. Najprv si v noci trochu pomrnkal, potom si zvykol, ze nikto nepride a tak to vzdal... Bolo to asi krute, ale nevyhnutne pre moje fyz aj psych zdravie...

Pýtala som sa presne preto, čo Ti píšu ostatné mamičky-ohľadne zaspávania. To je dobré, že ho uspávaš a ležíš pri ňom, kým nezaspí-potrebuje Ťa cítiť. A spinká s vami v izbe, alebo má samostatnú? Môj v tej dobe už zaspával sám, ale v spálni-takže vedel, že sa prebudí vedla nás, len vo svojej postielke. Svoju izbu má od dvoch rokov. Možno naozaj potrebuje cítiť Tvoju prítomnosť -sú detičky, ktoré sa jej takto vyžadujú. Chce to čas. Náš malý zaspával síce v tom období už sám, ale mával nočné "záchvaty"-proste, čo zažil cez deň si tzv."premietal" v spánku. Poviem Ti, tie noci boli hrozné-vôbec sme neboli vyspatí. Najhoršie bolo, že keď mal ten záchvat, tak sa nedal upokojiť, bol akokeby v tranze a strašne sa hádzal. Boli sme aj u dr., či nemá epilepsiu. Našťastie sa nepotvrdila, ale dr.nám vysvetlila, že niektoré detičky ťažšie príjímajú(vstrebávajú), to čo cez deň zažili. Neboj, bude dobre-chce to len čas a trpezlivosť. Viem, že si unavená, ale malý Ťa potrebuje. Držím palce, aby sa to čím skôr vyriešilo

Ahoj Mirka.Môj synček spával sám v postielke,bez môjho zaspávania od narodenia.Proste som ho tam dala,zaželala dobrú noc a bolo.(zlaté časy)Asi keď mal rok a 8 mesiacov,z dňa na deň odmietol postielku,chce spať,len na posteli a so mnou.Teraz má 2 roky a 3 mesiace a už som ho dávala aj do vlastnej izby,ale stále v noci ku nám pribehol,do spálne.A niekedy vôbec nechce spať v detskej izbe.Pre mňa je to únavné,ho každý večer dávať spať,keďže veľmi dlho zaspáva.Ale nič mi iné nezostáva,veď to nebude trvať večne a ešte mi za tým určite bude smutno. S postielkou sme sa rozlúčili a nadobro ju zložili.Má tiež také dni,že v noci vykrikuje zo spánku alebo sa zobudí a je v noci aj dve hodiny.Tak som ti veľa nepomohla.Každé jeho obdobie je iné,ide to vekom a my s tým asi veľ nenarobíme.Prajem veľa trpezlivosti a pekných spoločne strávených dní

mirka napis nam viac o dennom rezime, kedy prechadzkujete, spite, vstavate ... nezacali vam kurit? alebo mate novych kamaratov. mozno mu rastu nozky a su v noci nepokojne. zistis sama(ked ti napiseme co trapilo nasich prckov v takom veku ak budeme mat dost info od teba), co mu moze byt.

vacsina babatiek a malych deticiek sa zvykne budit niekolkokrat za noc. obvykle sa iba poobzeraju okolo seba a ked vidia zname prostredie, znova sa upokoja, ze su v bezpeci a spia dalej. (preco to robia, neviem - mozno zvyk z kojenia, ale robia to aj tie, co kojene neboli. robia to aj moje deti a tie boli kojene len velmi kratko.)
no ked sa zobudia a maju pocit, ze im nieco chyba (izba vyzera v noci inak nez cez den, moze sa im zdat cudzia, navyse rodicov v nej niet, su tam sami), zacnu sa dozadovat ich pritomnosti, lebo ten pocit istoty sa strati a zacnu sa bat.
okrem toho tento vek je cas, ked si dieta viac zacina uvedomovat, ze ono a mama su dve bytosti a preto sa obava, ze by ju mohlo aj stratit. snazi sa preto byt v jej pritmnosti ako to len ide.

tolko mudre knihy a moje nepatrne skusenosti.
my sme s tymto nebojovali, lebo drobec si zvykol hned spat sam a drobcica uz spi s nim, takze sa osamotena neciti. hoci zvykne sem-tam v noci vstat s placom. ale staci ju chvilku ponosit na rukach, upokoji sa a spokojne spi dalej.

Náš Kubi chodil spať medzi 18 a 19, no budil sa o 6, niekedy aj skôr. Keď vstáva tak (relatívne) neskoro, možno sa mu o tej 19tej jednoducho ešte nechce ísť spať.

Potreba blízkosti.
Veľa malých detí by malo mamu rado stále pri sebe, aj v noci. Nie sú hladné, smädné, nič im nechýba - iba mama. Tento problém majú hlavne deti, ktoré sú zvyknuté zaspávať v maminom náručí, s mamou. Posledné, čo si dieťa pred spánkom pamätalo, bol nežný mamin dotyk, jej teplo. Preto sa niet čomu čudovať, že v ľahšej fáze spánku, keď zistia, že sú samy, zľaknú sa a začnú plakať a privolávať mamu. A opäť zaspia pri tom, čo im je príjemné.
Keď si z ustavičného vstávania veľmi vyčerpaná, nechaj si malého pri sebe v posteli - alebo ešte dočasne preložte posteľ do spálne-pritlač ju až k tvojej posteli.
U nás sa problémy so spánkom malej začali tiež až preložením do vlastnej izbičky-jednoducho ešte na to nebola zrelá.
Treba zriešiť najprv tvoje nevyspatie, lebo je síce pekné, keď chceš malého nechať spať samého, ale za túto cenu to nestojí... On je teraz vo veku, keď si všetko veľmi uvedomuje,intenzívne prežíva všetky zážitky zo dňa, aktívne veci sa mu snívajú, budia ho-a vtedy chce teba. Okolo 2-2,5 rokov sa to zmení.

Ahoj, Mirka. Tak ja mám tri deti, 16, 13 ročné a 19 mesačné. Najmenši spi pri nás, najprv medzi nami, povedala som si, že ja teda sa nebudem nivočit, ked bude v noci plakat a budit sa. Teraz má malu valendičku pritisnutu k manželskej posteli, takže stači natiahnut ruku. Ale ked zaspava, tak sa k nam uplne prisaje... Nikdy som nejak nedala na reči, že treba dieta naučit od babatka zaspavat samotne...Ved to su take krásne chvile, ked ma chyti malou ručičkou, a dietatko tak rychlo rastie....Prvé dievčence zaspavali tak isto a v dvoch rokoch nemali problem spat samé. A aby som nezabudla, vstáva o 6 tej , spí raz denne, okolo 12, niekedy hodinku,niekedy dve, a večer ide spat tak pred 20.00.

Miroslava, určite nerobíš chybu. Len sa neviete nejak zladiť to je normálne.Ja som na režim u Karin musela prichádzať postupne skoro do dvoch rokov, kým som si uvedomila čo sa jej žiada.
Vstáva ráno o 8.00, hráme sa, poprípade prestávka. O 12.00 spánok. Zaspí tak do 13.00 a spí do 15.00. Večer ide do postieľky o 21.00 a zaspí aj o 23.00 ako kedy . Takto jej to vyhovuje.Ale v noci sa stane že sa budieva a potom si ju dávame k sebe. Chytí nás s manželom každého za ruku a spokojne spinká až do rána.
ale skús aj spomenúť pediatrovy, že malý sa často v noci budí. Môže to mať aj iné príčiny.
Mne sa Sabínka budievala v noci a plakávala priam hystericky a napokn sme prišli na to, že je to z rozprávok Tom a Jerry či Skooby Doo, ju mátali aj vo sne
Tak držím palce.

Detičky su asi rozne.Z mojich 9 detí spali sami v postielke len dve.Ostatne sa dohrnuli k nam do postele.Kamilko ma 8 rokov a občas ma v noci odsunie a nahrnie sa k nam.Kým boli deti menšie a poukladali sa k nam do postele,my s manželom sme v tichosti odišli na valendu do detskej a dietky v našej posteli kludne spali až do rana.Neviem,ale ja som skušala všeličo,aby spali v postielke.Lenže srdcerevuci plač ma donutil ustupiť.A vobec to nelutujem.S každou som si užila blízkosť.A dietky sa cítia byť velmi lubene.Vydata dcera si tiež berie dcerku k sebe do postele.Hovorila mi,že v detstve mala vždy pocit bezpečia,ked bola pri nas v posteli a že aj ona to svojej dcerke dopraje,aj ked sa občas horšie vyspí.Deti su rozne.Niektore potrebuju pocit bezpečia-maminku cele roky.

Tiež si myslím, že to môže byť aj z rozprávok. I keď skúsenosť s tým nemám, lebo malý začal pozerať rozprávky v podstate až teraz(3roky)aj to iba také mierumilovné. Ako náhle(stačí, len keď kričia po sebe)sa v tej rozprávke schyluje k bitke, alebo niečo podobné, tak malý odíde z izby, príde za mnou a káže mi vypnúť telku, lebo sú tam zlí ľudia-no, máme sa ešte veľa toho učiť od svojich detí