U nás doma chlap stále hovorí: Konečne bude vojna. Sme premnožení, nedá sa inak. Po tejto vete mám chuť zbiť ho, namiesto toho len kričím, že také veci sa nehovoria a ja žiadnu vojnu nechcem, že chcem dieťa a pri týchto rečiach sa desím priviesť ho na svet... Toto je brutálna téma, Kamila...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svet vôkol nás.
Naše najstaršie premúdreté "dieťa" už pred pár rokmi došlo zo školy s hláškou, svet speje k vojne. Už párkrát som tu spomínala učiteľa geografie na gympli, kde sa potupne striedajú naše tri staršie deti. Je a bol veľmi obľúbený u všetkých napriek veľkým nárokom, ktoré na ne kladie Rozpráva mládeži o záležitostiach ďaleko nad rámec učiva, veľmi zaujímavým spôsobom.
Od spomínanej debaty u nás doma, uplýnulo už zopár rokov a situácia vo svete vzdialenom i dosť blízkom sa ozaj dramatizuje. Východ Ukrajiny je len časovanou bombou. Hrozba Islamského štátu sa k nám priblížila s obrovskou vlnou prisťahovalcov aj plánovaným kôtami. Či chceme , alebo nie dostávajú sa k nám informácie o farbisto vykreslených hrozbách, radšej nerozvádzam ...
Máme zopár možností, nepripisovať im veľký význam, brať hrozbu na vedomie, vyhlásiť paniku .... Môžme vypnúť všetky toky informácii a vopchať hlavu do piesku s naivnou vierou, že nás sa to netýka? Môžme situáciu rozoberať zprava aj zľava, vizualizovať si najhoršie možné scénare, pripraviť sa o pokojné dni i noci, naplniť naše duše strachom aj nenávisťou. Môžeme vziať na vedomie riziko ale žiť tu a teraz najlešpie ako vieme, lebo je nám jasné, že strach je najhorší nepriateľ. Aké mám ešte možnosti?
Náboženská neznášanlivosť tu bolá tisícročia, túžba po nekonočnej moci, ovládnutí obrovskýh územi tiež. Ako k tomu príde obýčajný človek, ktorý chce len šťasie, pokoj a mier sebe a svojim blízkym. Určite ho radi dopajeme aj všetkým ľuďom našej planéty aj celej matičke Zemi, ale ako to vieme ovplyvniť?
Dievčatá, ako vy vnímate situáciu vo svete? A to sa radšej nerozvádzam k veľmi rozsiahlej, nákladnej, populistickej predvolebnej kampani p. premiera, hradenej z naších vrecák. Ako sa dá pri tom všetkom zachovať zdravý rozum a predovšekým mier a pokoj v duši?