To by som aj ja rada vedela, ako na to čučoriedka. Bolo tu už napísaných dosť blogov aj príspevkov, ako má kto upratané v domácnosti, alebo aj o tom, čo je poriadok doma a ako na to. Ale upratať v sebe mám aj ja veľký problém. Doma čisto a poriadok, ale ten bordel a to doslova v hlave aj v duši sa nedá pozametať na smetník ani hodiť za hlavu. 
Sama som zvedavá na odpovede, ktoré ti prídu. 
oooo, a tu zrazu naopak 
v tej minulej diskusii tvrdil niekto, ze bordel v dusi sa odraza do bordelu v byte 
Svetlanka, tiež som s tým vyjadrením nesúhlasila, ale u mňa je to tak, presne naopak. 
Mne nemá kto narobiť bordel v byte, tak čo si ho sama narobím ? Mm konečne našiel prácu, nikde nikto okrem mňa ,tak doma upratané, kým nedorazia všetci na sviatky. Ale ten bordel v hlave budem zametať ešte asi dllllllho, do leta. Vieš, jeden prievan odíde, druhý sa dovalí a piliny lietajú. A ja mám občas zamračené a bordel a potom sa vyjasní. Ale poctivo tie piliny upratujem , aby sa mi to naozaj neodrazilo do domácnosti. 
no ved ono je snad vascina tych zarucenych zavislosti totalne vymysly ako sa komu hodi, tak to vyhlasi za pravdu . a ono sa uz niekto najde, kto to potvrdi
zahnat chmúrne myšlienky, práve teraz sa jednu snažím zahnat, idem si spravit zelený čaj a tešit sa na víkend
Tu je veľmi dobrý a podrobný návod: http://mracnahora.wordpress.com/1-cesta-prazdnoty/
Mhm, suhlasim s Geo, na mracnej je to pekne rozpisane.
V podstate ja si upratujem takmer denne.
Vecer pred spanim myslim a preberam uplynuly den, dakujem za pekne veci a opat si ich vybavujem v mysli, vybavujem si aj tie nie pekne situacie, rozmyslam preco sa co stalo a ako by sa co dalo napravit...
Raz za cas upratujem v zivote, triedim priatelov, ktori uz so mnou nie su (zahranicie, stahovanie, svadba) a davam im imaginarnu slobodu, zbohom, dakujem za to ze sli so mnou ten konkretny cas
Raz za cas sa vyzurim na "tvoreni", vsetky nanosy davam von vo farbach
Vyborne sa mi dusa cisti a hoji v prirode, idem do pola a zhlboka dycham dotykam sa stromov a "rozpravam" sa s prirodou, zalujem, chvalim, stazujem, hladam vily co ziju v stromoch a kvetoch, skriatkov v trave
Ked mam akutny stav smutku a depresie obycajne natrafim vzdy na toho spravneho posluchaca, priatela najdem na nete, pokecame, je mi lepsie ....a potom uz len doklepnut svieckou, prijemnym vonnym olejom do lampy, vybornym cajom a relaxom....
Naucila som sa selektovat a neriesit niektore problemy, ktore vlastne ani nie su problemy, len ja som ich dala do tej kategorie
Neviem ci mam este nejake resty z minulosti, vela som si ich uz upratala a upratala som si aj vztahy v rodine...
Teraz uz pretatim niektorych chapadiel nastava doba, ked Lucia obnovuje system v rodine jej otca a vnasa im harmoniu, pohodu a hlavne lasku a respekt, ktory mnohi postracali...tomu som sa velmi potesila pretoze viem, ze ona si uz nenesie toe problemy, ktore som niesla dlllllho ja sama....
A denne nezabudam dakovat anjelom ktori su okolo mna, dakujem za vsetko a v aute im rada a casto spievam nahlas za odmenu Dufam, ze im to neznie tak falosne ako mm. 
Pre niekoho som podivin ale stastny podivin ...ako povedala moja dcerenka: maminka ty si taky stastny autista, zijes si v tom svojom svete ako na peknej kvetinkovej luke
Ma pravdu. Svojim sposobom mam svoj svet...
Krsne napisane 
ja tiez chodim do prirody nabijat baterky
Sadnem do travy a pozeram sa na hory, luky... Pocuvam vtaky, pozorujem srnky a krasne mlcim
Uz aby som konecne vypadla von
..ty moj šťastnyyyy autiiiik
ty mi dlzis cosik, milasska
autika..autika...kuratenko nedoslo tak du na tom pracuvat
Krásne si to Lydushka...
lydsuha....dakujeme za manual.....
ivet
Ja dakujem vam vsetkym
Robi sa to tak, ze si musis neustale uvedomovat pritomnost. Iba v pritomnosti moze byt clovek stastny. Ak nie si stastna v pritomnosti, tak nebudes nikdy...Clovek to ma praktizovat stale, ale zo zaciatku tak, ze si vsetko okolo seba vsima, nic nerobi automaticky - umyvas si ruky, pozorne si ich prezeraj, mysli na to, co robis... Inac Ti mysel, Tvoje myslienky odoberu pozornost od vsetkeho pritomneho a prevezmu vladu nad Tvojim telom a dusou. Myslienky, ktore sa v hlave opakuju ako verklik, mlyncek. Niektori ludia dokonca obcas nieco nahlas povedia sami sebe...
A nase myslienky vytvaraju pocity a pocity urcuju ako sa citime mentalne aj fyzicky...(Nie zivotna situacia, v ktorej sa nachadzas, ta robi mizernou, depresed, ale to, ako si tu situaciu v svojej hlave interpretujes - tvoje vlastne myslienky, co si o tom myslis -tie ta zradzaju a robia mizeriu. 
Pre zaciatok staci uvedomit si, ze tieto myslienky v hlave mame a urobit od nich odstup. Pozorovat: o com to zas rozmyslam? Da sa to skoncit. Poobzeraj sa okolo seba, sleduj prirodu, kvety, stromy... Ale ak nemas cas ist do prirody, sleduj co je okolo a hlavne tomu nedavaj meno, neoznackuj to ( a spinava podlaha, koberec treba povysavat, ten sused by si uz mohol opravit ten plot...)Uvedom si, ze pritomny moment - teraz, je vsetko co mas. Ak ho v myslienkach prezivas v minulosti - v spomienkach, alebo v buducnosti - neustale v planovani, alebo v obavach co bude...stracas moznost plne prezivat pritomnost a to je vsetko co mas. Teraz. Nikto nevravi, ze mas zabudnut na minulost a neplanovat buducnost - ak potrebujes z praktickeho hladiska na nieco si spomenut, je to tam. Ale stale dookola omielat to iste?
Toto vsetko a o vela vela viac je v knihach od Eckharta Tolle.
Len tak, volna interpretacia, preklad z knihy:
Dvaja monkovia - dorucovatelia sprav - rychlim krokom prechadzali krajinou. Prisli k rozvodnemu potoku. Pri potoku bolo male dievcatko, ktore chcelo prekrocit potok, ale sa balo, lebo voda bola prudka. Starsi monk ju vzal na ruky a hoci to bola pre nich odbocka, preniesol ju cez potok. Pokracovali rychlim krokom dalej. Po urcitom case sa mladsi monk opytal: "Majster, preco si to dievcatko preniesol cez potok, ved my sme dorucovatelia sprav monkovia..." Starsi sa na neho pozrel a odpovedal otazkou: "Ja som to dievcatko zlozil z pliec uz pred 4 hodinami. Ty ju este stale nesies?"
Doporucujem precitat knihy, su uz v slovencine.
ďakujem, určite nad tým porozmýšľam
ja si myslim, ze to je totalne jednoduche - staci sa dost intenzivne konfrontovat s vlastnymi zamermi a dovodmi svojho spravania, podstatou svojich reakcii na druhych ludi, udalosti ...
ak je clovek ferovy k sebe samemu, vie si priznat, cokolvek by prislo a vie to priznat aj navonok - myslim, ze nema problem, alebo ?
..Kvetula...tak pekne si to napisala..ze som si to dva krat precitala... ..je to naozaj..velka pravda..o tom vnimani pritomnosti....
ako upratať v byte, to viem, ale mám na vás otázku. Často tu čítam o tom, ako si má človek upratať sám v sebe, ale ako sa to robí? Ako to robíte vy ? Ako viete hodiť za hlavu veci, ktoré vám uberajú energiu?