Ako zachrániť človeka ktorý o to nestojí?, Ja žena, Diskusie

nášmu otocvi pomohlo až to, keď na posteli ostal ležať a zistil, že on naozaj zomrie a sám... Zatiaľ sa poučil, ale či vydrží...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Bude ležať 3 dni a nič nerobiť.nikoho, nič nepotrebuje.len fľašu.vie že pomalinky zomiera.je jej to jedno.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aramana, neviem, či sa dá pomôcť človeku, ktorý to nechce, ktorý sa už vzdal
skús sa porozprávať so psychiatrom, možno by stálo za to, zobrať spomínanú osôbku do auta a zájsť za, myslím, že sa volá Schvandtner, človekom, ktorý si závislosťou prešiel a teraz sa im venuje a pomáha im... Len si daj pozor aj na seba, nenechaj sa ťahať k zemi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ešte ma napadlo, stavať na tom, čo ju zlomilo. Niečo sa stalo, prečo svoj život vzdala...i keď, ako píšeš, rozhovory nepomáhajú... nájsť niečo, čo jej vráti nádej späť

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

presne, toto napadlo i mňa. Môj názor je taký, že by jej mohol pomôcť niekto, kto ju možno aj naštartoval k tomu, aby si čosi chýbajúce nahrádzala chlastom. Možno jej vzal niekto nejaký zmysel alebo nejakú nádej bez ktorej sa nevie pozviechať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...zavolaj zachranku ,ak je stav vazny a prevezu ju na interne oddelenie,tam ju stabilizuju a potom na liecenie.Doma nic neporiesis,potrebuje odbornu pomoc.
Aj ked odmietne,co nemyslim,ked zbada zachranarov...spravila si vsetko,co si mohla.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tam je každá rada drahá,vypadá to tak,že tam už nie je prečo,či?Nedá sa nájsť nejaký záchytný bod?Kvôli čomu by mala trošku zabojovať?Fanny ,želám veľa,veľa trpezlivosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak s alkoholizmom mam skusenosti, bohuzial v blizkej rodine a hned u niekolkych . Tazke to je a neda sa tam vela spravit. Najhorsie je ze je pomerne mlada. No, tie zdravotne problemy nemusia byt az take zlo. Ono najhorsi alkoholik co som poznala sa odnaucil prave vdaka nemocnici. Zlyhaval, hospitalizovali ho. Tym padom mal detox v nemocnici. A potom sme uz len este v nemocnici citovo vydierali a silno doklepavali az sme ho zlomili a isiel rovno z nemocnice na liecenie. Abstinuje uz 14 rokov. Problem je, ze bol zavisly prilis dlho a teraz v nom zostala diera. To co plnil alkoholom vo svojej dusi je teraz prazdne a nevie to zaplnit. Velmi sa zmenil, totalne, depresie, zloba, rozne veci u neho vystupili. Ale aspon zije. A tak on pil skoro 40 rokov v kuse.
Dalsi dvaja piju stale. Jedine co dokazeme je drzat to ako -tak v norme, aby to bolo este "spolocensky prijatelne" a nie velmi viditelne. Ale boli to priserne, rozleptava ti to psychiku a stale cakas - v akej nalade bude? Bude opity/a? Triezvy/a? Zvladnem navstevu a vyrevem sa az doma? Odmietali liecenie a sme radi, ze sme ich dotiahli aspon do dochodku.
Nepomozes si velmi aramana. Mozes skusat a snazit sa a mozno, mozno pride nejaky zazracny sled udalosti a najde sa zmier. Ale ak to nevyjde a nedokaze to udryat aspon na nejakej hranici, musis byt pripravena zavriet oci a prestrihnut puta. Nech je to akokolvek.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Asi je to strašné, ale možno už len akceptovať jej rozhodnutie. Možno sa uľaví tebe, jej a možno príde malý zázrak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mám podobný prípad v rodine: Nepomohol plač detí, nepomohlo že sa manželka nakoniec od neho odsťahovala, on aj tak neprestal piť. Zomrel v päťdesiatke. Inak to bol úžasný chlap, iba so sebazničujúcimi sklonmi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

My sme jedného takého pochovali, 39 ročný. Neviem poradiť.

Všetko ten človek mal. Nemusel brať žiadne pôžičky, kvôli streche nad hlavou, nemusel kvôli tomu nič spraviť, mal partnerku, ktorá ho nechala kvôli alkoholu, aby mal pokoj, tak bral peniaze 80 ročnej mame, aj tú opil. Mal prácu, nevážil si. Narobil dlžoby, neplatil, zostali.
Nebolo tomu konca, až.

Keď som mu bola pri hrobe zapáliť sviečku, toľko ľudí som stretla, čo mi rozprávali, ako sa mu snažili dohovoriť, pomáhali, hľadali riešenia, o čom sme sa nikdy nedozvedeli.

Keď si to v tej hlave nezrovná, že sú tu ľudia, ktorým na ňom záleží, pre ktorých sa oplatí tu byť, niečo tvoriť, že život je ďaleko kvalitnejší a lepší a musí to sám chcieť. Musí mu záležať na sebe samom, na zmene, na novom živote, ked to nieje, asi nič nespravíš. Skôr utrápiš samu seba a svoje okolie, ako sa on/ona zmení.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nájsť si dôvod prečo sa vzdať alkoholu, si crystall vystihla.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

prvé, čo ma napadlo, keď som čítala nadpis bez otvorenia článku bolo: nijako...
pokial naozaj nechce, tak nijako...
a súhlasím s jedným z komentárov - možno by naozaj stačilo nájsť ten bod zlomu, kedy sa v nej niečo zlomilo a ona sa rozhodla oputiť sa, opustiť život, žitie... je mladá, možno nájde inšpiráciu pre ďalší život, možno si rozhodne vziať si z tvojho životného optimizmu, kiež by sa nakazila tvojou chuťou žiť...
vieš a možno to takto má byť... možno naozaj chce len rešpekt, či porozumenie pre to, pre čo sa sama rozhodla... a možno jej to je jedno... a možno nemá silu siahnuť do svojich rezerv, možno žiadne nemá... možno len nevládze siahnuť, či požiadať o tvoje rezervy... neviem... môžeš ju ťahať... pokiaľ to jej je jedno... a možno aj nie...
no tebe moja naozaj prajem veľa síl ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no, ja si tvrdo myslím, že vôbec nijako. keď niekto nechce, tak sa proste nedá. a možno pomôže práve opačný prístup. ťažko radiť, v každom prípade, držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Záchranka ju odviezla niekoľkokrát.Vždy prišla s papierom kde jej odporúčajú psychiatra, liečbu...
Záchytný bod žiadny...sled udalostí okolo nej boli len dobré na ďalšie výhovorky prečo piť...

Príspevok som písala ráno, po noci strávenej s ňou...po dlhom rozhovore priznala že je alkoholik a chce sa liečiť...pobalili sme sa a zaviezla som ju na psychiatriu...žiaľ, v nestráženej pol minútke si vypila a tam sme dorazili keď už zas alkohol účinkoval...nevzali ju...bol to dlhý rozhovor s lekárom po ktorom sme sa dohodli že ráno nemusí na ambulanciu, hneď ju hospitalizujú...pod v plyvom alkoholu to nespravia...vzala som ju k sebe a strážila jej rozhodnutie z večera že sa ide liečiť...ako sa blížilo ráno, alkohol vyprchaval...netušila som do čoho idem...bitky, krik, plač, sľubovanie, vyhrážanie...duša alkoholika sa prejavila naplno...nenávideli sme sa a stískali zároveň...kričali po sebe a smiali sa...až prišla zloba.neuveriteľná zlosť z nej išla...človek, ktorý by mi dal donedávna aj to posledné ma prebodával pohľadmi, slovami...
Zaspala.nadránom som zaspala aj ja.na 15 minút.keď som sa zobudila, bola preč...o nejaký čas na to už som sa dozvedela že je spitá...

Musela som ráno napísať tento príspevok.cítila som že som zlyhala a bolo mi hnusne nahovno.celú noc som sa cítila ako zodpovedná za jej život...

Chvíľu na to mi zavolala kamarátka z tejto stránky že to čítala a začala a rozprávala a rozprávala a mne sa zdalo že počujem pomedzi nejaké slová bla-bla-bla...proste kraviny...

Deň prešiel.bol len môj a pre moju hlavu...a ja som začala rozmýšľať nad slovami z telefonátu...dokonca by som odprisahala že som také aj čítala, možno na prvý alebo až na druhýkrát po čítaní aj pochopila...ale zaviesť to do života...to je kurňa ťažké.učím sa.

Už mám v hlave jasno.hovorím že robím ako najlepšie viem a nechcem priznať že ona vlastne robí to isté?tiež predsa robí ako najlepšie vie...nemôžem s ňou bojovať, nemôžem jej vnútiť čo si má o sebe myslieť, nemôžem do nej hustiť že má žiť pre to a pre to...ja jej nemôžem nájsť zmysel života...toto všetko by bolo to čo chcem ja.

Skúsila som čo som uznala za vhodné.skúsila som vo vedomí že konám najlepšie ako viem.

Prišiel čas prijať to, čo chce ona.

Nenechám sa stiahnuť, nenechám si ublížiť.nech to znie akokoľvek hnusne, u mňa musí byť na prvom mieste - JA

Ako môžem pomôcť človeku, ktorý o to nestojí? ...nijako

Bola to dlhá noc.
Bol to dlhý deň.

Mám ťa rada, kamarátka moja, budem rešpektovať tvoje rozhodnutia.

PS: ďakujem za ranný telefonát.pripomenul mi, čo som mnohokrát čítala ale nedokázala prijať do života.učím sa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aramana, chápem Ťa, zažila som...pocit frustrácie, bezmocnosti...nechápala som konanie toho človeka, neprijímala moju pomoc, veľa krát ani ona nepripustila závislosť a keď niekedy áno, nechcela si dať pomôcť...z mojej strany slzy, zlosť, hnev, krik, láska, povzbudzovanie...a nakoniec som si uvedomila, že žije ona svoj život /možno najlepšie ako vie - nesúdim/, som tu, pokiaľ chce - porozpráva o svojich ťažkostiach, hľadáme riešenie a pokiaľ nechce - topí ich vo fľaši...nesúdim, nevnucujem sa, stálo ma to už príliš veľa síl, množstvo sklamaní a zničených ilúzií a nepomohlo jej to /liečenie zabralo načas, problém alkoholu zapiera, tvári sa akoby som nevedela, že má vypité/...nechávam ju žiť tak, ako sama chce - rešpektujem... (brokenheart)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj,

tiež mám v rodine podobný prípad. Jediné, čo Ti viem poradiť je, že sa musíš odosobniť. Akceptuj jej rozhodnutie, nechaj ju žiť svoj život. Je strašné dívať sa ako sa blízky človek ničí, ale nedá sa nikomu naordinovať, aby videl zmysel života, aby sa mu chcelo žiť. Zmenu musí chcieť on, a ak ju nechce, tak nepomôžeš, len sebe ublížiš. Ak je to osoba veľmi blízka, tak je to o to bolestivejšie, a to ťažšie je odosobniť sa, ale nemyslím, že sa to dá nejak inak riešiť. Zmier sa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Aramana a čo druhý prístup - ja som ho použila v prípade priateľky a zabral.
Tak veľmi som bola napálená a povedala som si, horšie to nemôže byť, ale ja sa nebudem iba prizerať a tak som prišla a vykričala som sa, povedala som jej že má sakra problém s alkoholom a je z nej alkoholička a ak chce ísť takto dalej, nech ide ale bezo mňa, lebo ja sa už na to prizerať nechcem a prosíť a všetko ostatné.
Vtedy nastala u nej premena, aj ked v tej chvíli ma obvinila dokonca zo všetkého možného.
Vo dverach som jej povedala, robím to preto, lebo mi na tebe záleží, ale viac už urobiť nemôžem a ty máš na výber a ak sa vzdaš fľašky ja ti budem pomáhať a budem stať pri tebe a ak nie, je to tvoja voľba. Mám ťa rada, boli moje posledné slova vo dverach, udialo sa to pred 25 rokmi a ona vie ako mohla skončiť.
ja som vtedy vedela, že ak pôjde cestou alkoholu, bude ma to veľmi trápiť, ale už bez jej prítomnosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

toto všetko už máme za sebou.od dožičenia lásky zo všetkých strán, až po ignoráciu.nezabralo nič.lebo nechce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

V tom prípade si urobila všetko čo bolo v tvojich silach

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Už mám v hlave jasno.hovorím že robím ako najlepšie viem a nechcem priznať že ona vlastne robí to isté?tiež predsa robí ako najlepšie vie...nemôžem s ňou bojovať, nemôžem jej vnútiť čo si má o sebe myslieť, nemôžem do nej hustiť že má žiť pre to a pre to...ja jej nemôžem nájsť zmysel života...toto všetko by bolo to čo chcem ja."

Nie. Nič z toho nemôžeš. Ale ak mala snahu svoju situáciu riešiť, povedala ti to, rozhodla sa...a možno sa vo chvíli, keď k tomu už malo prísť, zľakla vlastného rozhodnutia a išla sa "posilniť" alkoholom. Možno to také beznádejné nebude. Len jej asi v tomto štádiu už chýba sila. Ty máš možno síl za obe. Prijať a rešpektovať áno, a možno keď budeš na blízku, s ponukou na pomoc, možno príde chvíľa, keď ju prijme.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

áno, počkám na tú chvíľu.už ju nebudem umelo vytvárať.možno príde.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

srdce mi kmáše, keď ťa čítam

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nijako. Tvrdé, ale pravdivé. Pokial sám(a) nebude chciet, tak skrátka nijako.
Zažila som to na tom najbližšom človeku-svojej mame. Pila celé roky. Napokon som ju aj dostala na liečenie, žial neúspešne. Pred 9 rokmi zomrela.
Ja som mala vtedy 24 a 3-ročnú dcérku... (brokenheart)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

poradiť neviem
raz ma ale zaujalo toto:
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1186000189-13-komnata/20556221080…

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Marianka.. Urobila si,čo si mohla a Ty to vieš. Viac sa v tejto chvíli už nedá..
Môj otec zničil život sebe i nám.. Má päťdesiat a alkohol ho doslova pripútal na vozík....
Má priateľku s ktorou sa spoločne prepíjajú životom...
Tu sa pomôcť už nedá.....
dnes si mi písala: " ..krásne svieti a aj keby nesvietilo, slnko v duši bude už naporád " ....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pocit bezmocnosti je asi ten najfrustrujúcejší pocit aký poznám.
A situácia ktorú si nadhodila - pomoc proti vôli - je tiež určite jedna z najfrustrujúcejších.
Srdce a rozum si v takýchto prípadoch ukazujú chrbty, každé z nich ide svojou cestou
Čo je lepšie - zachrániť niekoho proti jeho vôli (v duchu onoho známeho "aj keď ťa zabijem, ale poriadneho človeka z teba vychovám) a potom sa po zvyšok života pozerať na "následky" - dala som to tam zámerne, lebo aj vyššie niekto spomínal, že existencia zachránená, ale v duši diera ... nenadarmo asi tí Číňania hovoria, že ak niekomu zachrániš život, preberáš na seba zodpovednosť zaň ... čo je "horšie" - trápiť sa tým, že sme niekoho nezachránili, alebo trápiť sa tým, čo sme našou záchranou spôsobili .... jedno zle, druhé - ešte horšie ...