Už asi rok sa snažím dodržiavať takú vec, že v piatok nečítam žiadnu tlač. Ani na internete. Nič. Postupným schovávaním príspevkom, vyhadzovaním zobrazovania som dospela do štádia, že aj na FB sa mi to hmíri kvetinkami a háčkovaním so štrikovaním. No a práve dnes som konštatovala, že tie piatky bez informácii sú fakt úžasné. Stíham veľmi veľa vecí. Nič ma nezdržuje, nemusím odskakovať. Nič ma nerozčuľuje. Plus do toho vynechané správy dlhodobo.
Vrele ti odporúčam prestať čítať aj tie novinové titulky. Fakt potrebuješ vedieť o tom, čo sa kde komu v hlave "okotilo"? Vyhoď to. Prestaň s tým. Veď sama cítiš, že to to škodí. Mnohé tie titulky sú doslova "búrka v šerbli vody". O mesiac už o takom probléme ani netušíš, že bol. Ale teraz bratrovražedná vojna.... Fakt netušíš, ako vznikajp mnohé titulky? A správy tiež?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hovorí sa, že človek si zvykne aj na šibenicu.
Niečo na tom bude. Aj tu pandemickú dobu už berieme za akú - takú samozrejmosť. Síce dosť obmedzujúcu, ale voľajako sme si zvykli? Na rúška, respirátory ..., skresanie kontaktov, návštev rôznych udalostí ... Nič príjemné so všetkým naokolo, hlavne kým sme zdraví aj naši blízki.
Čo mne osobne, a nepridáva pokoja na duši, je spoločenská atmosféra na Slovensku. Asi nie som jediná. Protipandemické opatrenia poburujú ľudí asi v mnohých krajinách ... Len je to zrejme špecifické, závisle na dôvere tej ktorej vlády, spôsobe komunikácie a ďalších činiteľov. Naša vláda, čo si budeme rozprávať je na "Milu - Jarmilu", nesúrodá, rozhádaná, po tom, čo napáchal predchádzajúci predseda vlády, bez dôvery ľudí ....
To čo tu však predvádza opozícia, je ešte horšie - šírenie nenávisti, hrozby násilia .... Pre mňa osobne predstava, že sa garde po voľbách otočí je tak desivá, že sa rovno doma pýtam "Kam sa sťahujeme?" Ani nejdem radšej rozvádzať detaily, čo všetko vo mne vyvoláva hrôzu. Upozorňujem, podvedomú. Vedome sa snažím odolávať, mať iba hrubú predstavu o politickom dianí u nás .
A ako keby nám nestačila pandémia, politická a spoločenská kríza na našom vlastnom piesočku. Máme tu ďalšie "zábavisko". Hrozba vojny na Ukrajine. Aj by som tu voľačo popísala ... Na internete kolovalo také prirovnanie, ako by bolo nám, ak by si naše územie začali nárokovať Maďari, však sme pod Uhorsko dlhé obdobie patrili ....
Fakt sa v týchto témach nevŕtam, nerobí mi to dobre. Správy nepozerám. Stačí, že prebehnem titulky v zopár internetových denníkoch, preletím FB a mám hlavu vo veľkom smútku. Tu svetlo na konci tunela nevidím v žiadnom dohľadnom horizonte.
Zatiaľ len jedno veľké dieťa hlási, že na takom Slovensku žiť nechce a odchádza ... Niežeby som nemala zajačie úmysly aj ja, ale stará som ... , takže už len nájsť spôsob, ako to ustáť pri aspoň akom takom duševnom zdraví. Nedarí sa mi to, som priveľmi vnímavá na tie "nenávistné" nálady všade naokolo. A to, to ešte vedome korigujem, snažím sa neprežívať, dávať si odstup, aj tak mi to uberá aj z toho mála duševného pokoja čo mám.
Veľmi potrebujem nájsť nejaké záchytné body. Po večeroch skladám puzzle, počúvam relaxačnú hudbu, v telke voľačo pozriem, chce to viac výbehov, bude jar, záhrada .... ozaj sa snažím ...
Asi málo, chýba mi moja psychologička, túžobne čakám, kedy sa vráti z materskej dovolenky. 
Aj jogu by som si mala voľajakú pohľadať.
Dievčatá, ako na vás dolieha táto doba, už možno nezávisle od pandémie. Aj keď tu vždy všetko so všetkým súvisí. Kde sa vám darí dobíjať baterky, nájsť pokoj a mier v duši. Viem, že treba začať od seba, lebo len so sebou vieme niečo spraviť, mne sa to až tak nedarí.
Prajem vám pekný víkend.