bezohladnost

Takých chrapúňov behá po svete velmi veľa.Moja starká ked ešte bola medzi nami vybrala sa na nákup... sama . Keďže mala problém s tlakom stávalo sa jej ,že sa hlava zakrútila a nechtiac sa vpotácala na cestu kade prechádzal mladík na luxusnom aute...........zaškrípali brzdy,vybehol z auta a už sa to sypalo ty stará p....a čo sa tu moceš,keď si ožratá ser doma ty p...a blbá nemotorna...........veľkým oblúkom odfujazdil a nič ho netrápilo .A čo sa týka tých policajtov aj pri krádeži sa Ťa opýtajú "neviete kto to mohol urobť"??

moje nervy, ja by som bez vahania volala polisom. Co vidis na inom, cakaj na sebe a ak sa budeme vsetci len prizerat ako teliatka na nove vrata, chrapuni podobneho typu sa budu stale prevazat na svojich nabliskanych farach a ignorovat dopravne znacenia. Ta pani mohla byt naoko ok, ale clovek nikdy nevie. U nas jeden mladik umrel, pretoze sa vyvalal na motorke, tiez bol akoze ok, ale mal vnutorne zranenie, ktore unho prepuklo po par hodinach, no to mu uz nebolo pomoci. Takze pre pokoj svedomia by som volala aj sanitku aj polisov. Ak ak sa na to vydzobnu oni, bude to ich zodpovednost. Mozno by sa vsak nevydzobli... neopovazila by som sa rozhodovat za inych. Je to riadne svinsky skutok, ujst z miesta nehody. Ja by som to nahlasila aj teraz.

som v papradí

dobre že si za nou išla a zistovala si stav, ale ja by som okamžite zavolala policajtov a nadiktovala im značku auta a popísala im čo som videla... ta pani môže mať vnútorné krvácanie tak isto ako ho mať nemusí. ale to nikto vopred nevie. to je jedna stranka veci. a druha stranka veci je tá že ked tento šofér zistí že sa po tomto nič neudialo, tak sa môže stať že odíde aj od takej nehody, kde by skorá pomoc mohla zachrániť život tomu zrazenému človeku. a ku pani by som zavolala sanitku a nedovolila by som jej odísť odtial. čudujem sa že ste tak hned neurobili a nenadiktovali tu značku policajtom. vlastne na tom prechode ste mohli byť aj vy a aj s kočíkmi... a neviem ako by sa vam to páčilo keby sa všetci pozerali ako sa všetko rýchlo zbehlo a ked to skončilo, každy by sa hned pozrel niekde inde a vy by ste v šoku rozmýšlali či sa vam to len snívalo, alebo či to bola pravda..

Moju babku takto niekto vlastne zabil a ani o tom nevie... Prechádzala sa len tak po chodníku, povedľa predajne s lahôdkami - pomaličky, s paličkou. Zrazu sa prudko rozleteli dvere, vyletel odtiaľ chlap a babku zvalil na zem. Pomohol jej síce vstať a posadiť sa na múrik, ale to bolo všetko. Odišiel. Našli ju až susedky. Sedela tam sama potme niekoľko hodín, lebo nevládala vstať. Po prevoze do nemocnice röntgen ukázal zlomený krčok bedrového kĺbu. Žila ešte niečo vyše týždňa...

vidite, ja ako muž by som zavolal na číslo 158, tú pani by som nikam nepúšťal, pretože bola iste v šoku avtedy každý vraví, že mu nič nie je. Policajti by samozrejme poslali zdravoťákov, ktorí by sa o zrazenú pani postarali, evidenčné číslo vozidla ktorého vodič zrazil chodkyňu by som nadiktoval policajtom a mohlo sa niečo riešiť. Ale tu budete triešiť policajtov, ako ste raz našli peňaženku a bla bla bla ... Su v ich radoch aj zodpovední, ktorí si plnia povinnosti ale aj blbci - ako všade. A aj toto je rozdiel medzi postojom muža a ženy k veci. (Nehľadajte teraz tie najväčšie kamene...)

Ja si myslím,že Mirec to napísal dobre.teraz to hoďme na to,že však akí sú policajti,a možno záchranka kým by prišla,a ani oni ktovie čo by urobili.nepozeraj na to,ako sa správajú druhí,ty choď príkladom,a potom uvidíš,že aj ten policajt,aj ten zachranár je len človek.A mimochodom,oznám aj medzi policajtmi dobrých ľudí.A keby to každý tak bral,tak sa nič nezmení.Ale aj Ty si bola v šoku,to chápem,ale asi si mala volať minimálne záchranku,alebo 112.Ale čo by bolo,keby...................Netráp sa s tým.

Policajti sa mali, volať..aj všetko ostatné..vlastne máte pravdu..ja sa pripájam..
Trochu však chápem dufinku. Pre ňu to bola nová situácia...tiež niečo šokujúce. Nie všetci sme rozhodní, a navyše sa učíme. Priznám sa, že neviem ako by som reagovala ako mladá dievčina.. Časom som získavala sebadôveru, a viem, že teraz by som tých policajtov volala, bez toho aby som sa triasla, alebo sa mi zvyšoval tlak...
To chce čas...

Nám sa stalo asi pred tromi týždňami toto:

Boli sme na nákup a práve sme už obchádzali budovy a chceli sa hrnúť do našej cafetérie. Na jednej strane dve budovy vedľa seba, na druhej stavenisko, medzitým ešte len prašná cesta. V strede kopec ľudí. Stáli a pozerali sa dolu na zem. Bolo ich tam asi 15, stáli do kruhu. Veľmi nezvyčajné o 13.00 h. Vtedy tam nikoho nie je. Chceli sme ich trošičku autom obísť. Nedalo sa. Dolu na ceste ležala v prachu dievčina, obrátená dolu tvárom, teda na bruchu, ruky čudesne rozhodené. V sekunde som pochopila, že skočila z okna, či v tomto prípade z balkóna. Moja ďalšia myšlienka bola, že čo tam všetci len tak hlúpo čumia, všetci ako nehybné bábky a nič.... Hneď som vyletela z auta, na muža skríkla aby hneď volal políciu. Bolo možné, že už niekto volal..ale človek nikdy nevie, nič sa nestane ak to už budú vedieť, povedia len ďakujeme, vieme o tom. Prišla som k nej veľmi blízko. A zastala som.
No čo v takomto prípade? Prirodzená prvá reakcia by bola otočiť ju, lebo tvár mala zaborenú do piesku, aspoň to vyzeralo sčasti. Naklonila som sa nad ňu, z uší jej vytiekla krv, už na horúcom slnku zasychala. Vyzeralo, že je asi šanca, že by mohla nosom dýchať..nebol úplne ponorený do piesku..no tvrdiť to iste nemôžem. Ako som sa k nej približovala, hlavou sa mi hrnulo tisíc myšlienok čo mám urobiť. Áno, jasné, treba skontrolovať základné životné funkcie, dýchanie a srdce...lenže to ju treba obrátiť..a v tej polohe v akej bola to nebola zábava..jedinký pohyb jej tvárou a zabijem ju ja... Naozaj neviem čo som mala robiť. Viem, iba že chcem pomôcť no nie som záchranár...Jediné čo som urobila, že som sa pomodlila aby jej Ten Hore pomohol v každom prípade a nech je tu záchranka čím skôr...Tak toto bola moja vnútorná dilema... Ale ak mi aj niekto povie čo som mala robiť, neviem či by som to v inom prípade urobila..to môže byť trochu inak a ublížim... Viem len, že z auta ak by sme chceli vyťahovať..treba zafixovať krk a hlavu a nehýbať...V tomto prípade som ja nemala šancu na žiadnu fixáciu...

A muž v kuse telefonoval s policajtami... Vlastne celých nekonečných asi 5 minút kým prišli až k baráku...
Z čoho som bola sklamaná, bolo to, že ľudia stáli a nič...podľa mňa, nadnesene povedané..všetci mali mať v ruke telefóny a volať... Neskôr som sa dozvedela, že jeden chlapík síce volal policajtov..ale čo im povedal netuším, keď neprichádzali... A keď zavolal môj muž, tak hneď vyrazili a poceste s ním komunikovali a pýtali sa čo a ako..
Ľudia mali strach a zároveň príšernú zvedavosť..preto len stáli ako primrazení.
Ako už viete, sú tu ľudia z mnohých krajín...a z rôznych režimov...a niektorí sa z domovskej krajiny boja tak polície, že v živote tam nezavolajú, a majú stresy sa tam priblížiť aj keď idú vybaviť papiere...
Vrátnik v budove, Egypťan, videl padnúť tú dievčinku...a pre istotu hneď zmizol. Môjmu mužovi sa Sudánci čudovali, že on volal tú políciu...Potom mi bolo vysvetlené, že v Egypte a Sudáne ten kto ohlási taký prípad, je vždy prvý podozrivý...hoci neskôr sa to môže vyvrátiť..a preto nikto nič nehlási... Čo sa týka polície v Emirátoch, to je na článok...ale nie v zlom...nájdu sa aj medzi nimi exoti...ale v podstate sú veľmi milí a hlavne šejk Mohamad ich stále "buzeruje" a "dozerá" na nich...že sú tu pre ľudí, majú im pomáhať a zabezpečiť istotu, poriadok a pokoj...
Smutný to príbeh a bohužiaľ neskončil happyendom. Ja to beriem ako ďaľšiu moju skúsenosť so životom a smrťou, ako sa vyrovnať s nerozhodnými situáciami, a prestať sa trápiť...mohla, či nemohla som jej pomôcť aj viac? Smrť je súčasťou života od narodenia a celý život sa s ňou musíme učiť vyrovnať...

Zase je toho viac, len toto fakt neviem nejako zostručniť....

Ešte raz, super Dufinka, že si sa podelila o ten zážitok, poučíme sa viacerí a "posilníme" svoju akcieschopnosť...

Ja by som ho udala policii.. to je jedno, ze pani sa zdvihla a odisla, on usiel z miesta cinu bez poskytnutia prvej pomoci a za to je teda trest ako repa a takyto chrapuni si ine nezasluzia.. stat sa predsa moze vselico a hocikomu, ale nikto nema pravo proste "zdrhnut" a tvarit sa "ze sa nic nestalo"

ludia, ved ja volam 112-ku aspon rok... ved ten naš tata mi rozbil zadne okno na aute v oktobri 2006 päsťou... a tam poviem ujovi že aky mam problem a on mi pomože zvažiť že čo a ako... a tam ma aj prepojí...

a dnes som išla okolo bus zastavky a ležal tam chlapik na zemi a dve baby behali okolo neho... tak som za rohom zaparkovala a s klepajucimi rukami že čo sa stalo som utekala do zadu auta a vytiahla som lekarničku lebo som tam mala rúšku na umele dychanie a stare tričko a utekala som tam...... ludia už zavolali sanitku a ja som sa pytala že čo a ako? dievčata povedali že pán dýcha a že čakaju na sanitku. ked sa začal preberať, tak sme mu šupli to tričko pod hlavu. za chvilku prišla sanitka... potom som sa opytala že či môžeme odist a oni že ok a ja som teda aj s babami odišla do auta a išla som do blavy. len mi bolo divné že tam prišli tri autobusy a že ani jeden šofer nevystupil a neopýtal sa že čo sa stalo... len priparkovali 30cm človeku od tela, ozvalo sa psssssssssss.... ludia nastupili, vystupili pssssssssssssss... a odišli.. uplne neuveritelnééé...

JA som tak išla domou z deckého centra a na kryžovatke pred mojími očami zrazili ciklistu . Mal poranené koleno a ruku mal škaredu rozbitú no a vodič ušiel ako by sa nič nestalo . No to je to , že je aj málo polcajtou a u nás ich aj dokonca zrušily .Ja tieč bývam na sídlisku a nedávno tu vybuchly dve autá , niekto im hodil mega piráta pod auto a to bolo iba 20.30 hod. No a viníci niesu . Aj ot sa stáva. policajti sú v pohodičke a v teplúčku.

ja pridám tiež jeden blbý zážitok. išli sme s tigrom odkiaľsi na bicykloch, už si nepamätám... ale prechádzali sme autobusovou stanicou. A tam zadkom na chodníku, hlavou na ceste ležal človek s poranenou hlavou. Nehýbal sa. Skontrolovali sme základné životné funkcie, našťastie dýchal. Tiež sme ním nechceli hýbať ani nič podobné, predsa len to zranenie nevypadalo dobre a ktohovie ako spadol. Tiger zostal pri pánovi, ja som utekala k automatu zavolať 155. Predstavila som sa, opísala som pána nehybne ležiaceho na zemi s poranenou hlavou, životné funkcie fungujúce... Ked som sa vratila k tigrovi, zraneny pan uz sedel. Prebral sa a sadol si na kraj chodnika, bolo vidiet, ze je pod vplyvom alkoholu, ale to s istotou nemozete nikdy potvrdit (nasi tiez spominaju, ako jeden chlap v dedine umrel, lebo mu prislo zle a nikto si ho nevsimol, lebo sa tackal ako opity a potom pri ktoromsi plote umrel), nuz o 3 minutky prifrcala hukajuca zachranka. Sanitari vystupili, pozreli na pana a na nas sa obrykli: TO KOLI TOMUTO STE VOLALI ZACHRANKU??? NA TO BY STACILA OBYCAJNA SANITKA. Zostala som stat ako ked mi jednu poriadnu vylepi, tiger tak isto. Citili sme sa ako mantáci. Čo sme si to dovolili vytočiť 155ku? Ako to, že nevieme číslo na obyčajnú sanitku? Proste, rozum mi zastaval. Jeden zo sanitarov bol z nasej dediny, poznal nas... tak nam potom ponad plece povedal: ved ok, dakujeme, len pre druhy raz, na takyto pripad staci aj obycajna sanitka... a uz ich nebolo.

som v papradí