...Mám v tom chaos,ved som to urobila pre dcéru aby nežila a nevyrastala v prostredí,ktoré sa rodinou nazvať nedalo...
Prečo väčšina ludí skrýva svoje konanie za deti?Iného partnera si si hladala určite predovšetkým kôli sebe.
Je ťažké radiť hlavne vtedy,ked príbeh pozná názor iba z jednej strany.
S rodinou sa niekedy zblížiš.Ale všetko chce asi svoj čas.
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj životný príbeh je dlhý a zložitý
.Ale ja Vám ho vyrozprávam nakoľko to potrebuje moja dušička a hlavička vyčistiť a vypustiť zo seba.1x som sa vydávala ako 19-ročná za moju prvú lásku.Manželstvo sa rozpadlo po 3 rokoch,nakoľko ex prepadol v tej dobe novinke,teda aspoň pre mňa to bola novinka v živote-drogám.Nikdy som sa nesťažovala,neplakala a moje okolie bolo z rozvodu prekvapené ale pochopili a podržali ma v tej dobe.Ako 25-ročná som otehotnela s priateľom po roku známosti,bola som šťastná a dieťa bolo vytúžené i ked na druhej strane som po svadbe netúžila,ved jednu som už mala za sebou.No na okolnosti v rodine otca môjho dieťaťa sme sa vzali.Naše manželstvo bolo 7rokov pokojné,harmonické.Hovorím si vtedy sme nič nemali,len malý byt,prácu a radosť z dcéry.Naše problémy začali kúpou domu.Manžel všetok čas,peniaze a energiu dával len do domu.Ja a dcéra sme boli ako doplnok,tak sme sa cítili.Znášala som to s rozvahou a pokojom.Myslela som,že príde čas a bude všetko bude ako predtým.Mýlila som sa,k tomu všetkému sa pridal aj alkohol a už medzi nami vôbec nefungovala komunikácia.Skončilo to oddelením spální a životom každého samostatne,len v jednom dome.Vedela som,že takto to fungovať dlho nemôže a nebude.Podala som žiadosť o rozvod už aj dcéra bola toho názoru a v mojom živote sa objavil človek,ktorý mi ukázal,že láska je o inom ako o majetku a peniazoch.Rozviedli nás po 20min a ja som do mesiaca našla podnájom pre mňa a moju dcéru.Tak skončilo manželstvo po 14 rokoch.Moja rodina vôbec nepochopila dôvod rozvodu ani ked im moja dcéra vysvetlila,že mamina a ocino žili ako dvaja cudzí ľudia vedľa seba.Všetci videli len to,že mám pri sebe iného chlapa.Je tomu už vyše roka,s priateľom máme už byt a žijeme ako rodina ale moja rodina dodnes má odo mňa odstup a cítim sa v ich blízkosti zle.Na rodinné oslavy volajú môjho ex a nie mňa.Mám v tom chaos,ved som to urobila pre dcéru aby nežila a nevyrastala v prostredí,ktoré sa rodinou nazvať nedalo.Zatiaľ len toľko aj ked môj príbeh má pokračovanie,vzhľadom na peripetie ohľadom majetku môjho priateľa a jeho bývalej ženy. Chcela by som len vedieť ako mám s rodinou komunikovať,správať sa k príbuzným ked evidentne ja im nechýbam