Citim sa nanic

Takže hrubá čiara a hajde domov??
To s tym priateľom sa akože kvôli návratu na Slovensko rozchádzaš??
Koľko máš rokov a aké plány máš tu na Slovensku.
Napíš viac, čo ťa tak ničí???

prečo vlastne odchádzaš? sa s tebou rozišiel priateľ? alebo len preto, že čo keď budú deti, tak nechceš byť tak ďaleko do rodiny? aký máš vlastne dôvod odísť späť na sk?

Obcas mam tiez pocit, ze ta "rodna hruda" mi dava pocit istoty a mam chut so vsetkym prastit a vratit sa pod tie vyfantazirovane "ochranne kridla", kde clovek nie je cudzinec a je "doma"..je to asi charakterove, ale ja som casom prisla na to, ze ti naj kamarati z detstva sa ohlasia aj tak, zavolaju, napisu, poslu fotky a ti ostatni sa pomaly vytracaju a clovek si najde novy okruh priatelov, svoju "rodnu hrudu" aj v zahranici a pocit "domova" A svet sa toci dalej, mozno navratom na SK zistis, ze ani tam nemas pokoj na dusi, mozno naopak zistis, ze to bolo to naj rozhodnutie v zivote.. Verim, ze si unavena a ze mas pocit, ze ti chybaju sily, ale ver mi, ze pred kazdy velkym rozhodnutim v zivote to tak je, lebo si to len a len, co svojim rozhodnutim na tej zivotnej krizovatke rozhodne o svojej buducnosti.. po rozhdonuti ti bude lepsie, sily sa zas naberu a mozno budes mat ten hladany pokoj v dusi..

Mas to teda naozaj tazke. Ale podla mna by si mala na to vsetko prestat mysliet a uzit si ten cas, ktory budes este v Anglicku. Brat to tak ako doteraz, ako keby si ani neodchadzala. A ked sa budes vracat na Slovensko a nezvladnes ten rozchod, tak si zober aj priatela zo sebou na Slovensko na nejaky tyzden, dva. To ti ulahci tie najtazsie chvile. A ked priatel odide a bude po vsetkom, tak tu ta uz podrzia najblizsi, takze to aj lahko zvladnes.

ach Fazulka. ja ti rozumiem, o com hovoris.
tiez zijem v Anglicku s mojim priatelom, ale neni Anglican (co je pre mna velmi velka vyhoda, ze sa mam s kym vratit spat na to Slovensko).
Po tych rokoch co sme uz tu, sme sa v lete min. roku rozhodli, ze ked pride jaro 2009, tak tu s tym sekneme a vraciame sa spat na Slov., kupime domcek, zalozime rodinu/ vsetko vyzeralo krasne. ale zrazu nejaka hlupa hospodarska kriza, ci aka, nam uplne skrizila plany.
cela nasa rodina nas odhovarala od navratu. ze aspon rok mame este zostat, kym sa ta kriza neda trosku do poriadku.
ja som na moju rodinu velmi naviazana , lubim vsetkych a vsetci mi velmi chybaju. moj drahy nie je az taky viazany, takze on znesie viac.
a zaver:zostavame tu, moji rodicia pridu za nami na navstevu, my pojdeme zasa v lete domov na 2 tyzdne, ale sama neviem, ako dlho to budem este znasat. este ze tu mam moju polovicku, s ktorou sa navzajom drzime nad vodou. a ked budem tehotna, tak balime kufre a ide sa domov. ci bude niekto suhlasit, alebo nie.
drzim ti palce a budem na teba mysliet

No, čo sa týka práce, je to tu vážna bieda. Ohromné prepúšťanie... Na profesii.sk kedysi denne 30 ponúk na prácu v danom regióne, teraz ledva pár... Nezdá sa mi to veľmi vhodný čas na návrat... Ale ty víš...

ahojte
Fazulka ja som tiez v UK , mam tu aj manzela a teraz uz aj mame krasne babatko. Viem o com pises. Ja som si este stale nezvykla na UK. Strasne mi chyba moja rodina a hlavne na vsetko som tu sama. Luto mi je, ze moj syncek rastie a moji rodica to nevidia. Kupili sme tu domcek, ale mne vyri myslienka sa vratit domov na Slovenko. Problem je v tom, ze moj manzel je Poliak spoznala som sa s nim na vysokej skole v Polsku. Ucim ho po Slovenky, snazi sa
Moja rada znie. Skusit mozes vsetko, stale sa mas kde vratit a pokial nemas svoju rodinu, tak v tom nevidim problem. Drzim palce pri rozhodovani.

Ahoj Fazulka, ked si teda rozhodnuta preco sa citis nanic? Ja zijem s manzelom tiez v Anglicku a nemame v plane sa vratit na SR.Rodicia su jedna vec a laska k manzelovi a zodpovednost za nase zivot je druha vec.Nie sme vysokoskolsky vzdelani nemame doma az take moznosti a tu sme sa dost dobre uplatnili-nechcem vyzniet nadradene ale nerobim ani upratovacku anu neopatrujem starych ludi ako vacsina sloveniek v zahranici.Mame tu vacsie moznosti,A kde je moj manzel tam som doma a pritom je to slovak a prisli sme sem spolu takze nejake viazanie na cudzinca neriesim.A mame tu siroky okruh priatelov, rodinka bude asi zachvilu no celkovo si myslim ze doma si tam kde sa tak citis.A ja som doma tam kde je moj manzel, praca , byt, priatelia.A za rodinou na SR tolko docestujem nepotrebujem ich viediet stale nie som male decko.

Ahoj Fazulka, pred 2 rokmi som riešila ten istý problém, ale som to mala o to horšie, že som bola za veľkou mlákou a papiere na pobyt sme nemali, tak návratu spat nebolo. Tam v USA som sa vydala /manžel Slováčisko/, porodila som tam 2 deti a po 6 rokoch života tam, som mala usa plne zuby, tiež mi chýbala rodina, deťom dedko a babka aj jedna aj druha. Postavila som si hlavu, že už to ďalej tam nevydržím, na všetko som tam bola sama, manžel /tak ako píšeš/ robota, najesť a spať a dookola. No poviem ti bolo to jedno z najťahších rozhodnutí života. Po veľkom uvažovaní som sa rozhodla, že oddídem spolu s deťmi a manžel ešte trošku zarobí par dolárov a príde za nami. Keď som kupovala letenku tak som sedela 2 hodiny pred kanceláriou, či mám alebo nemám kúpiť, či odísť alebo ostať. Nakoniec som ju kúpila a prišiel deň D - odlet na Slovensko. Deti sa tešili na lietadlo a ja som preplakala celý deň. Náš ocko tam ostával, o to bolo horšie. Keď sme sa lúčili na letisku, bolo to hrozné, ale asi najhoršie bolo keď som sedela v lietadle a odlietalo, plakala som, ľudia na mňa civeli a najhošie bolo, že som stále nevedela, či robím dobre a či nebolo lepšie ostať tam, vzdať sa rodiny na sk, ale žiť na úrovni, no povedala som si, že rodina je prednejšia. A tak sme doma už 2 roky, manžel sa vrátil po roku k nám.
Neviem, či ťa poteším, ale neraz som si nadávala, prečo som odišla, ten život je tam predsa iný, akýsi ľahší. Tu zohnať prácu, byt... tie služby, sa mi rozum niekedy zastavuje, ale čo už. Sme tu tak začíname odznova, ale keby sa to dalo zmeniť určite sa vrátim spať tam. Radiť ti nemožem, rodina je tiež podstatná, ale ... máš možnosť stále prísť tu kedykoľvek, my sme tu možnosť nemali.

zabudla som dodať, držím palčeky, aby si sa rozhodla správne

Ahoj fazulka, mas pravdu pokial to neskusis na sovensku, nebudes sa vediet rozhodnut. Ja zijem v zahranici 10 rokov a som spokojna. Ked som odchadzala prvy raz, mala som doma priatela, ktory nechcel ist nikdy do zahranicia pracovat, tak som isla ja. Bol to vzdy moj sen. Tiez som si hovorila ze zarobim nejake peniazky a vratim sa domov. Po nejakom case som chcela zostat doma a moj priatel nato: "a co by si robila doma?" tak som zas pekne nacupitala do zahranicia. Po urcitom case som sa s nim rozisla. Teraz zijem 4 roky s priatelom (talianom) a som stastna. Chcela som tym vlastne povedat, ze ja som nikdy nemala ten pocit, ze by ma to tahalo domov. Prave naopak, vedela som ze ak raz vycestujem, uz sa nevratim. U mna je to ine, ja nemam doma rodinu ktora sa na mna tesi. Vlastne ano, ale asi po 2 dnoch to vzdy prejde do hadok, a to by som najradsej balila kufre. Domov idem maximalne 2 krat do roka na 5 dni. Je to smutne, ale doma ma nic nedrzi. Prajem ti vela stastia a dufam ze akokolvek sa rozhodnes, budes stastna.

ja môžem len pridať skúsenosť mojej sestry, ktorá žila v Londýne 4 roky - potom sa plná nadšenia vrátila na Slovensko...a vydržala tu asi 3/4 roka, potom odišla do Prahy, už je tam vyše 5 rokov a vyzerá to tak že domov sa nevráti. Keď sme sa o tom rozprávali, hovorila, že pred návratom z Londýna si všetko na Sk idealizovala - domov, rodinu, priateľov. No je iné, keď predtým prišla na pár dní - porozumenie, rozhovory, výlety. Keď bola doma na stálo, vyplávalo na povrch aj veľa negatívneho, zistila že v mnohých veciach si s našimi nerozumie, mama v nej videla stále to dievča, čo odišlo do zahraniačia a nechcela akceptovať, že je už dospelá žena, že v zahaničí na veľa vecí získala iný pohľad a názor, ako je bežné tu. Priatelia tiež mali svoje životy a nemali na ňu už toľko času, ako si predstavovala, prácu si síce našla, no biedne platenú...skrátka jej predstavy a realita sa úplne rozišli a ona bola rada, keď znovu zbalila kufre. Teraz príde cca raz za 2 mesiace a všetko je OK. Aj keď mne ako sestre samozrejme chýba...

fazulka, najdolezitejsie je, aby si si uvedomila, v com su tvoje korienky.
niekto ich ma v slobode, ten sa bude citit doma vsade, kde sa mu bude volne a pohodlne zit, nezalezi na krajine. niekto ich ma prave v tej konkretnej krajine, mentalita jej obyvatelov, zvyky, vyzory tvari, mozno aj rodina, priatelia, je mu dobre tam, kde to dobre pozna a k comu ho viazu prijemne spomienky a pocity, moze tam byt kludne aj sam. niekto ich ma v partnerovi, takze je jedno, kde je, pokial je tam s tym konkretnym clovekom, ktoremu veri a ktory je pre neho zdroj istoty a pokoja.
ale vo vsetkych pripadoch pozor na idealizovanie, ked si od tych korienkov odtrhnuta (ako ti uz povedala elca).

za seba mozem povedat, ze som si dlho myslela, ze moje korienky sa viazu k zemi (teda slovensku), ale potom ako som nejaku dobu byvala v zahranici, som to prehodnotila na partnera. len co som si nasla nejake priatelstva a zabehala si s drobcom denny rezim, kludne sme tam mohli ostat aj rok.
uvedomila som si, ze keby som zila na slovensku sama, nebola by som tam stastna. rovnake by to pre mna bolo kdekolvek na svete.

Ahojte,
ja už som asi mesiac doma na Slovensku..po 2 ročnom pobyte doma v Londyne. S manželom sme sa rozhodli že je čas vrátiť sa späť.Nevedeli sme či je tento čas ten najspravnejší.Nebolo ľahke odísť do zahraničia, tiež som odchadzala zo zabehnutého života a práce do neznámeho, nebolo ľahké sa tam uchytiť a zvyknúť, no a nebolo ľahké vraťiť sa.A stále to nie je ľahké.Viem že mame správne dôvody a plany...mať rodinu.Všetko je také logické, tisíc krát sme to všetko premysleli,navzajom súhlasili, ale aj tak vo mne spí malý rebel ktorý sa búri a nedá pokoj mysli a duši.neviem a nechcem si tu zvyknúť, nechcem sa ztotožniť s novou realitou, neviem prečo hladam vo všetkom aj dobrom negáciu ako protest že nechcem zapadnút do predchadzajúceho života, len to vsetko komplikujem.Je to asi individuálne ako to človek vnima a len čas ukaže či rozhodnutie bolo spravne.Treba si len dať šancu.