Čo vy na to?

Neverím

ja som sa o tom presvedčila,že je to pravda,verím...

nie...
mne sa páči, že stránka krásne plní svoj účel...ako je v privítacom úvode:

Dievčatá, prosím pridávajte na stránku len vaše príspevky o vašich radostiach a starostiach, skúsenostiach, zážitkoch ...

...s tým automaticky súvisí sťažnosť aj pochvala...

Ostaňme realistky, také aké sme, to nám pristane a to nás tu spája.

no neviem, či to spolu súvisí...keď stretnem nejakú známu a pod. a spýta sa ma, či sme zdraví a ja poviem áno, tak do týždňa minimálne jedno z detí domov prinesie aspoň sople či kašeľ ...takže asi pripadám za divnú, ale v poslednej dobe na túto otázku jednoducho neodpovedám vždy sa z toho nejak snažím vykecať

A já Ti nevím-myslím, že to je nejak podvedome v hlave...keď sa človek "pochváli", tak nejak nato myslí a v podstate "dovolí" tej negatívnej energi od druhého, aby začala šarapatiť-akosi som si zafilozofovala , neviem, či ste ma pochopili keď sa ma niekto spýta ako sa máme, tak odpoviem, že fantasticky, a ďalej to nerozoberám(ani v hlave)a zatím to funguje, že tá zlá energia od druhých nemmá šancu nás dostať

A ešte som chcela dodať:tak isto to je aj s "prijímaním" tej pozitívnej energie-pokiaľ budem nabručená na celí svet a nebudem chcieť zmenu(i keď len podvedome), tak sa môže hoci kto hoci koľko snažiť, tak tá pomoc i keď "len" v podobe slova bude odpálkovaná bez akejkoľvek odozvy

Ja si myslím, že sa netreba báť pochváliť sa s úspechom. Podelíš sa tak o svoju radosť aj s inými- pozitívne naladenými.A tí ti v svojej prajnej radosti pošlú energiu naspäť. A na tých neprajných netreba myslieť.Skrátka "nastav sa" tak, že k tebe príde len to pekné. Závisti a nenávisti nastav zrkadlo, ktoré odrazí všetky zlé "lúče" preč

Urieknutiam verím - teda, že sa to môže stať, aj keď myslím, že osobne s mi to zatiaľ nestalo (minimálne o tom neviem).
Energetickí upíri tiež určite existujú, toto už poznám aj z vlastnej skúsenosti.
Podobne ako Lydusha, rada preháňam so svojimi úspechmi a spokojnosťou hlavne pred tými, o ktorých predpokladám, že by mi mohli závidieť.
Strach pochváliť sa - Booože, ja som taký chválenkár, že keď mám niečo pozitívne a nevypustím to hneď von, tak by som do sekundy vybuchla jak ten najnatlakovanejší papiňák!!!!!!!

Ono sa aj tak hovori, ze ked si nieco zelas a niekomu to povies, tak sa to nesplni... Ale zasa sa odporuca, ked sa chces pustit do niecoho, do coho sa ti nechce, aby si to zavesila na nos kazdemu a potom mala motivaciu, nech si o tebe nemyslia, ze taras do vetra. :) Myslim si, ze je to cisto na psychike kazdeho jednotlivca toto. Niekomu pomaha, ked ma motivaciu a podporu druhych, iny sa radsej v tichosti snazi, aby prekvapil inych, co dosiahol, a v pripade neuspechu neutrzil hanbu... Viac ako zlym urieknutiam verim tomu, ze ked niekto nieco povie, tak sa tak inak vnutorne nastavi ako keby si to nechl pre seba. A ako to nastavenie zafunguje, uz zalezi na kazdom jednom. Neviem, ci som sa vyjadrila dost jasne, ale tak hadam sa chapeme.
Ale zasa davam za pravdu, ze su ludia, ktori posobia ako vysavaci energie - od tych naozaj najlepsie byt co najdalej.

..uz sa mi par krat stalo ,ze som vravela vsetko ok a na druhy den opak, to je ,podla mna nahoda,ale v kutku srdca mam strach ,ked sa ma spytaju ako sa ma manzel,hned poviem dobre,len radsej sa nebavme,lebo sa to zmeni,neviem ci mam tomu verit ,ze je to urieknutie...

Ja na urieknutia neverím. Niekedy ma síce z kopy ľudí a vravy bolí hlava-napr. v Hypermarketoch, ale to beriem tak, že proste mi davy nie vždy robia dobre-veď aj deti-hlavne malé-bývajú často z takého prostredia nervózne... Ale aby som od nejakej konkrétnej osoby cítila urieknutie alebo niečo také, nie... V spoločnosti niektorých ľudí, ktorí sú permanentne nervózni a hľadajú chyby stále v niečom sa necítim dobre-nie sú moja krvná skupina absolútne-ale nevyhľadávam a mám asi aj šťastie na normálnych ľudí... Cudzí ľudia ma vedia ovplyvniť málo-keď som bola mladšia viac, teraz to viem "nepripúšťať si" a napr. večne denervovanej svokry mi je skôr ľúto alebo je mi smiešna, už ma nevie uraziť ani naštvať, pritom je to jediný človek z blízkych, ktorého poznám, v ktorého spoločnosti som sa cítila predtým zle... Ale už nie, viem byť už nad vecou - asi sa to zmenilo vekom...