Dalianna, ja myslím, že to je veľmi individuálne, kedy je tent správny čas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dalianna, ja myslím, že to je veľmi individuálne, kedy je tent správny čas.
Rob, ako cítiš ty sama
.
ja osobne by som momentálne nemala chuť toto vôbec riešiť...len keď som sa zamyslela, že keď si takto človek zvykne, tak už nebude chcieť nič na tom meniť...
Určite nezostávaj sama. Čas všetko vyrieši-len tomu musíš aj Ty trošku pomôcť.
![]()
Určite sa nežeň bezhlavo do vzťahu, nechaj tomu čas a ten tvoj príde, verím tomu. Nikto z našich blízkych čo odišli nechce, aby sme smútili celý život, ale na všetko treba čas.
do ničoho sa nechcem hnať...veď niet do čoho je to len také uvažovanie či môže človeku niečo ujsť ak nechá všetko tak a nebude riešiť...
Dalianka,vieš ja, keď som začala s terajším manželom,nik neveril ,že tento vzťah vydrží..
Muž v base,4 deti..po návrate ex, som z bytu odišla ja.. nemalo cenu sa naťahovať a dohadovať...po nejakom čase sme sa nasťahovali do bytu k manželovi.. a ver či nie ,sme spolu 24 rokov,žijeme krásne ...bez hádok a podobne.Veru, ešte ani raz sme sa nepohádali...jednoducho sa milujeme..
![]()
babka Betka máš môj obdiv. Ja keď som len tak rozmýšľala že keby som aj hneď chcela, kde by sa našiel taký čo by chcel ženu so 4 deťmi... tak asi sa to dá- si živý príklad ![]()
pozri, je len na tebe, ako, kedy a co urobis, len ty sama vies, ako sa citis, ale urcite netlacit na pilu, nikto nema pravo ta sudit, ci odsudzovat, takze ty sama budes najlepsie vediet, kedy je ten spravny cas "hladat" a vacsinou to byva tak, ze ked nehladas, tak najdes
![]()
drzte sa ![]()
bigmama ![]()
Súhlasím![]()
Daliana,
pocuvaj srdce. Nezalezi na tom, co si kto mysli, ci sa to "hodi" alebo nie...
A ta pani zrejme vedela, preco to hovori.
Eva ![]()
Vieš, siliť sa nič nedá - lebo to nebude to pravé. Či by si nasilu až nadosmrti smútok držala, či by si druhého hľadala - len preto, že niekto povie "Takto to urob!"
Takže podobne, ako už nejedna poradila - počúvaj svoje srdce. Hlavne - ak ti bude niečo našepkávať, tak ho aj počúvni. Aj keby ti možno "rozum" iné našepkával. Viem o čom hovorím, ja som si sama na sebe vyskúšala ono staré známe "zariekaného chleba najväčší krajec" - a neľutujem.
Do ničoho sa bezhlavo nevrhaj, ale ani nevyčkávaj pridlho - suseda dobre hovorila. A neboj, ono takéto niečo zväčša prichádza nenazdajky, vtedy keď to najmenej čakáš. Tak trochu ako keď nejaký pár sa dlho snaží o potomka a stále nič - tak to po čase vzdajú - a vtedy "bum"! a zrazu to zafunguje....
Daliannka ozaj ta suseda vedela ako to na nu posobilo
Drz sa svojho srdiecka a uvidis co bude dalej... A ze nenosis cierne to neva teraz je ina doba...
V minulosti by si bola ohovorena po celej dedine
![]()
no veď ja som aj predpokladala že ma pre to ohovárajú a viem že je dosť takých čo aj hej, ale od starej babky som nečakala to čo povedala...
Ja čierne moc nemusím fakt len občas, a môj chlap čierne doslova neznášal.
Nenosila som ho ani keď mi mama zomrela, to som bola tehotná a nič také som ani nemala
Dalianna, z toho vidno, že v starobe je naozaj múdrosť. Starí ľudia si kadečo prežili, majú veľa skúseností a preto je zaujímavé ich počúvať. MM mal babku, ktorá umrela pár mesiacov pred tým, ako sa dožila 100-vky. Veľmi rada som ju počúvala, keď rozprávala o tom, čo prežila a svoje názory a skúsenosti vedela tak krásne jednoducho definovať ... proste "pokoj v duši". Rada na ňu spomínam ![]()
Dalianna, ja by som to tiež nechala na to srdiečko a na to ako to Ty citiš. A to, že nenosíš čierne, no a ? To je vonkajší prejav, aspoň ja si tak myslím. Podstatné je, čo je vnutri a tam spomienka ostane na furt, no nie?
aj ja som presvedčená o tom že smútok sa nosí v srdci a nie na oblečení, a okrem toho MM by určite nechcel aby som nosila čierne handry![]()
Ja si myslim, ze moje vlastne rozhodnutia nema kto co komentovat.Ak tak urobi- ok, jeho problem, nie moj. Ak sa rozhodnem, ze budem chodit v ciernom, tak nemusim nikomu vysvetlovat, ze je to preto, lebo sa mi cierna paci a nikto mi neumrel. Takisto ked v obdobi tzv. smutku ciernu odmietam, nemusim to nikomu vysvetlovat a obhajovat si svoje postoje. O partnerstvach ani nehovorim. Ked s niekym chcem zit po trojdnovej znamosti tak to urobim. Takisto si sama poriesim, ked to nevyjde. Nepotrebujem si od nikoho pytat suhlas, pozehnanie, povolenie na vlastny zivot... Keby sa aj cela dedina na hlavu postavila a usami odrazala, nemaju sa co starat, ci si si ako vdova niekoho nasla alebo nenasla a po akej dobe.
A este cosi, poznam kopec ludi, ktorym partnersky zivot nesedi, nenutia sa za kazdu cenu do vztahu a samota im vyhovuje. Tuzba po spolocnosti sa da vyriesit aj inac, v kazdom veku.
len toľko...
![]()
Dnes som bola pomôcť susedke -staršej pani vyniesť haraburdie na pôjd.pustili sme sa do debaty a zverila som sa jej že si chcem dať inzerát na dákeho chlapa čo by ako brigádu pomohol okolo domu, veď nemôžem stále využívať brata má dosť svojich starostí a povinností.
Ona na to vraj: "ty by si si nemala dávať inzerát na pomocníka ale chlapa ti treba. Chceš dopadnúť ako ja ? Už 25 rokov som sama, najprv som smútila,potom som si pomali aj zvykla, neskôr som nechcela k vôli deťom a potom už takú starú rohožku nik nechcel...
Deti sa rozutekali do sveta a na mňa sa vykašľali."Protirečila som jej že je to len 2mesiace čo MM zomrel...Keby sa malý nepustil revať tak by jej monológ do teraz pokračoval povadala zhruba toto: "Pravda 2m to je ale v skutočnosti si takto už pol roka a kým sa porozhliadaš a dakto sa ti bude pozdávať prejde aj ďalší pol rok tak prečo nie hneď. Deťom otca treba, domu gazda tiež, aj tebe chlapa...Jurko je maličký zvykne si raz-dva, Janko sa ti začína lepiť na suseda lebo mu oco chýba, a dievčatá sú veľké tie majú svoj svet."
Nuž ústa som otvárala lebo od starej panej som čakala skôr že sa do mňa pustí že nechodím v čiernom, a deti nahlas púšťajú muziku, že sa to nepatrí keď je smútok no ani som nevedela čo povedať tak som sa radšej rýchlo brala domov.
Tak sa teda pýtam vás žienky čo si vy o tom myslíte?
Ja sa teda v najbližších dňoch nechystám zháňať ani pomocníka lebo zatiaľ na to nemám, a ani chlapa, ale určite nechcem dopadnúť ako tetuška. Tak len tak rozmýšľam čo by bolo najlepšie, lebo dozadu sa asi darmo budem obzerať tam sa už vrátiť nedá a do predu - vôbec neviem...zatiaľ som riešila ako prežiť a budúcnosť sa zdala celkom v nedohľadne